Milióny na diaľnice a železnice? Na svete je návrh, ako na to použiť druhý pilier
Ministerstvo chce DSS umožniť investície.
Jozef Tvardzík
reportér
Výjazd z diaľnice D4 na D1 v smere na Trnavu. (Zdroj: SME - Marko Erd)
V apríli 2024 premiér Robert Fico (Smer) po kontrolnom dni u ministra dopravy Jozefa Ráža vyhlásil, že vláda urgentne potrebuje nové zdroje na výstavbu diaľnic a železníc.
O pár dní neskôr na to nadviazal: „Je tu otázka, ako využiť vklady ľudí, ktoré majú dnes v bankách, a ako využiť zdroje, ktoré sú v dôchodkovom sporení. Pretože to sú peniaze, ktoré zvyčajne končia v Spojených štátoch amerických, ale my potrebujeme tie peniaze tu doma.“
Ako sa s odstupom času ukázalo, Ficove vyjadrenia boli balóniky, ktorými testoval atmosféru v spoločnosti. Po tom, ako ministerstvo financií predstavilo štátne dlhopisy pre bežnú verejnosť, ktoré zjavne mieria na ich vklady v bankách, je na stole aj „schéma“ pre druhý pilier.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predložilo do medzirezortného pripomienkového konania predbežnú informáciu, ktorou by sa mal novelizovať zákon o starobnom dôchodkovom sporení.
Jeho súčasťou je návrh, podľa ktorého by sa časť peňazí sporiteľov v druhom pilieri mohla použiť na investovanie napríklad do výstavby diaľnic. Začiatok pripomienkového konania ministerstvo práce predpokladá na apríl 2025.
Čo sa v článku dočítate?
Na čo by chcela vláda použiť úspory z druhého piliera?
Ako by mohli DSS financovať investičné projekty štátu?
Je použitie dôchodkových úspor na diaľnice bežné v zahraničí?
Do čoho v súčasnosti (ne)môžu investovať DSS?
1. Na čo by chcela vláda použiť úspory sporiteľov z druhého piliera?
V druhom pilieri má takmer dva milióny sporiteľov úspory v objeme 17,6 miliardy eur. Tento balík je pre súčasnú vládnu koalíciu Smeru, Hlasu a SNS viac než lákavý. Prvý krok urobila vzápätí po svojom nástupe na jeseň 2023.
Pôvodne sa mal druhý pilier podľa nastavení minulej vlády Eduarda Hegera posilňovať. Vlani a v tomto roku malo doň smerovať 5,5 percenta z vymeriavacieho základu sporiteľa. Odvod do druhého piliera sa mal postupne zvyšovať a od roku 2027 sa mal dostať na úroveň šiestich percent.
Ficova vláda a potom jeho koalícia v parlamente to však zmenili. Od januára 2024 sa odvod znížil z 5,5 percenta na štyri percentá, čo má podľa odhadov priniesť Sociálnej poisťovni ročne 365 miliónov eur.
Minister práce a sociálnych vecí Erik Tomáš (Hlas) zároveň naznačil, že ďalšie okresanie odvodov do druhého piliera nie je vylúčené a jeho rezort túto možnosť analyzuje.
V druhom kroku chce vláda „použiť“ už nasporené peniaze v druhom pilieri. Neznamená to priamo, že úspory v druhom pilieri sú ohrozené, aspoň nie v zmysle, že by ich vláda vyslovene znárodnila.
Návrh je skoncipovaný tak, že má dôchodkovým správcovským spoločnostiam (DSS) pri investovaní majetku v dôchodkových fondoch umožniť, aby mohli „využiť potenciálne investičné príležitosti spojené s financovaním náročnejších investičných projektov, ktorých cieľom je zlepšiť situáciu v rôznych oblastiach na území Slovenskej republiky“.
Týmito investičnými príležitosťami môže byť napríklad o výstavbu nehnuteľností určených na nájomné bývanie, dobudovanie alebo modernizácia verejnej dopravnej a energetickej siete či zelená infraštruktúra.
2. Ako by mohli DSS financovať investičné projekty štátu?
Ministerstvo práce tvrdí, že v súčasnosti investičné príležitosti vhodné na financovanie náročných projektov štátu využitím úspor v dôchodkových fondoch neexistujú.
Portfólioví manažéri dlhopisových dôchodkových fondov druhého piliera nakupujú napríklad slovenské štátne dlhopisy. Celkovo ide o približne jednu miliardu eur, ale tieto peniaze idú v princípe na financovanie štátneho dlhu.
„Úpravou regulačného rámca pre investovanie majetku v dôchodkových fondoch by bolo možné dosiahnuť, aby dôchodkové správcovské spoločnosti mohli (v závislosti od investičnej stratégie dôchodkového fondu) rozhodnúť o presmerovaní časti investícií do nových finančných nástrojov,“ tvrdí ministerstvo práce.
Asociácia dôchodkových správcovských spoločností (ADSS) reaguje, že k uvoľneniu investičných možností do infraštruktúrnych projektov nemá námietky: „Principiálne však platí, že akákoľvek investícia správcov úspor v druhom pilieri musí byť primárne v záujme sporiteľa.“
Podľa asociácie by sa zákonom nemala zaviesť povinnosť investovať napríklad do slovenských diaľnic a zároveň by tieto investičné projekty nemali byť limitované len na Slovensko. Inými slovami, že ak DSS identifikuje zaujímavý investičný projekt napríklad v Poľsku, investičné limity by ju nemali viazať.
Ministerstvo práce tvrdí, že finálne rozhodnutie o investičnej stratégii a objeme takéhoto typu investície bude robiť výlučne správca. To znamená, že DSS sama identifikuje, do akého projektu sa oplatí ísť a aký objem úspor sporiteľov by sa dal investovať tak, aby celkové portfólio fondu bolo bezpečne diverzifikované.
Odborník na dôchodky Ivan Švejna hovorí, že Národná diaľničná spoločnosť (NDS) by mohla napríklad vydať dlhopisy s primeraným výnosom, ktoré by nakúpili DSS, alebo aj banky a iní investori.
Tieto peniaze investorov by sa použili na výstavbu konkrétneho úseku diaľnice, ktorý by mal aj časový rámec dokončenia, keďže by sa viazal na splatnosť dlhopisov.
Na druhej strane prípadné dlhopisy NDS by vzhľadom na jej kredibilitu a takmer nulový majetok mohli byť pre DSS (a tiež banky) neprijateľným rizikom. Ak by totiž nastali problémy, Národná diaľničná by nebola schopná vrátiť investované peniaze a sporitelia by o ne prišli.
To, že peniaze investované do infraštruktúrnych dlhopisov sa sporiteľom vrátia aj s dohodnutými úrokmi, by preto musel zabezpečiť štát. Štátne garancie by však zasa zvýšili verený dlh.
V čase, keď slovenská vláda musí konsolidovať verejné financie, by to znamená ich ďalšie dodatočné zaťaženie. A to aj v prípade, že priamo zo štátneho rozpočtu by na investície nešlo ani euro.
3. Je použitie dôchodkových úspor na diaľnice bežné v zahraničí?
V zahraničí sú investície penzijných fondov do verejných projektov bežné. Nejde teda o výmysel Ficovej vlády.
„Keď som bol v Čile a šiel som po diaľnici, tak pri ceste stála ceduľka, na ktorej bolo napísané, že bola vybudovaná z prostriedkov druhého piliera,“ spomína Švejna.
Aj ekonóm Vladimír Baláž zo Slovenskej akadémie vied hovorí, že v zahraničí verejné inštitúcie bežne emitujú dlhopisy a vyzbierané prostriedky používajú na financovanie projektov.
To, že dôchodkové fondy vo svete okrem tradičných aktív, ako sú dlhopisy a akcie, využívajú aj rôzne alternatívne investície, potvrdzuje aj ADSS. „Avšak nejde o nosnú, ale skôr o doplnkovú formu investícií,“ dodáva.
Projekty, ako sú diaľnice, letiská, elektrárne či vodné zdroje, sa v Európe často realizujú aj formou verejno-súkromných partnerstiev (PPP), pričom v ostatných rokoch v prípade týchto investícii rastie význam environmentálnych, sociálnych a ESG kritérií.
4. Do čoho v súčasnosti nemôžu investovať DSS?
DSS podliehajú investičným limitom, ktoré stanovuje zákon o starobnom dôchodkovom sporení, a riadia sa aj vlastnými internými predpismi.
Dôchodkové fondy môžu investovať iba do kvalitných, likvidných a verejne obchodovateľných cenných papierov, ohodnotených medzinárodnými ratingovými agentúrami. Objem majetku, ktorý je investovaný do cenných papierov vydaných jedným subjektom, je zákonom limitovaný.
Inými slovami, majú určené maximálne percento majetku, ktoré môžu investovať do toho-ktorého typu aktív. Dlhodobo sa hovorí o tom, že investičné limity sú prísne, ale doteraz sa nenašla politická vôľa zmeniť zákon.
DSS v súčasnosti nemôžu investovať ani do oveľa štandardnejších alternatívnych aktív, než sú infraštruktúrne projekty, hoci sú bežnou súčasťou penzijných fondov vyspelých krajín. Ide napríklad o inflačné dlhopisy, jednoduché deriváty futures, fyzické reality či bitcoinové ETF.
Dodržiavanie prísnych pravidiel podlieha piatim stupňom kontroly, z ktorých najvýznamnejším je dohľad Národnej banky Slovenska (NBS). To znamená, že NBS s ministerstvom práce a sociálnych veci by museli umožniť investovanie do nových alternatívnych investícií.
Čítajte viac: index.sme.sk/c/23449717/miliony … ilier.html