- Ráž na rokovaní vlády ukázal sľubované opatrenia po vlakových nehodách.
- Do tratí plánuje investovať v ďalšej dekáde miliardy eur.
- Okrem hlavných koridorov chce protikolízny systém aj na menšie trate.
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Dve vážne zrážky vlakov počas októbra a novembra spôsobili otrasy aj na politickej scéne. Minister dopravy Jozef Ráž údajne premiérovi ponúkol svoju stoličku, ktorú však Robert Fico neprijal. Tým sa to však neskončilo. Ministrovi hrozilo v parlamente aj odvolávanie, schôdzu však nakoniec neotvorili.
Ako dôsledok musel minister odvolať vedenie štátneho dopravcu. Kritici však hovoria o systémovom zlyhaní a zanedbanej bezpečnosti aj zo strany správcu infraštruktúry – Železníc Slovenskej republiky.
Úlohou Ráža bolo na základe Ficovej požiadavky predostrieť aj komplexné riešenie na zvýšenie bezpečnosti koľají, ktoré na stredajšiu vládu aj predložil. V nej opisuje niekoľko pilierov, ktoré by mali v budúcnosti podobným nehodám zabrániť.
Zatiaľ čo v materiáli figurujú aj rýchle riešenia ako kamery, ktoré budú snímať rušňovodičov, sú tu aj masívne investície na dlhšie trate.
Výmena na poste šéfa ŽSR: Po odchode Bednárika do Česka obsadí tento post jeho pravá ruka
Európsky systém
Minister približuje, že by do Európskeho zabezpečovacieho systému mohli v ďalších rokoch tiecť miliardy eur, a to nielen v rámci veľkých modernizačných projektov. Na vysvetlenie, európsky zabezpečovací systém, takzvané ETCS, je zariadenie, ktoré musí byť prítomné tak na trati, ako aj vo vlakoch.
Ak sa toto naplní, zabezpečovač vie zastaviť vlak ešte pred násvestidlom s červenou, respektíve ak sa na trati nachádza ďalší vlak, dokáže zabrániť kolízii.
Ak je na úseku nainštalovaný ETCS druhého levelu, nie sú potrebné dokonca ani návestidlá. To však je zavedené zatiaľ na Slovensku len na kratšej časti na severe.
Ráž ukázal zábery z nehody vlakov pri Pezinku. Nestrašme ľudí, že sú železnice v zlom stave, tvrdí
Aktuálne je ETCS realitou na 220 kilometroch trate a čoskoro by mohol pribudnúť na ďalšom zhruba 16-kilometrovom úseku pri Žiline, kde sa dorába dopravný uzol.
Do roku 2030 by sme na základe dohody s Európskou úniou mali takto zabezpečiť aspoň takzvané TEN-T koridory, teda najdôležitejšie trasy. Do tejto množiny spadá asi 750 kilometrov slovenských úsekov, dnes teda máme hotovú len zhruba tretinu tohto záväzku.
Aj tie sa prevažne inštalovali na trasách, ktorý štát modernizoval, teda ich narovnával a odstraňoval úrovňové križovania s cestami formou podjazdov či nadjazdov. Boli teda súčasťou veľkých stámiliónových investícií.
Takto to však podľa rezortu ďalej nejde. Systém budú musieť zaviesť aj mimo veľkých modernizácií. Ráž si v harmonograme vytýčil, že by do roku 2034 mohlo ísť v tomto režime do ETCS takmer 1,4 miliardy eur.
Mechanizmus sa takto zavedie v Bratislave, pri Košiciach, Žiline či Krompachoch. V rámci piatich veľkých modernizačných projektov za zhruba päť miliárd eur by sa zase mal nainštalovať systém na ďalších piatich úsekoch, napríklad pri Liptovskom Mikuláši, na Záhorí či medzi Krompachmi a Kysakom.
Investovať musia aj dopravcovia
Dôležitou súčasťou plánu je aj zavedenie zabezpečovačov do samotných rušňov. Toto je už väčší problém, keďže dať prostriedky zo štátneho rozpočtu národnému dopravcovi by znevýhodňovalo iné spoločnosti.
Jednotlivé firmy si teda musia financovať zabezpečovače do vlakov buď za vlastné prostriedky, alebo sa prihlásiť do dotačných schém. Inštalácia systému do jedného vlaku stojí zhruba 800-tisíc eur, čiže pôjde o vysoké sumy.
Dnes má železničná spoločnosť ETCS v 88 svojich vlakoch, inštalácia prebieha do 55 ďalších. Cargo ich má v 17 rušňoch a realizuje ich v ďalších 65. Ostatní dopravcovia majú jednotky v 361 vlakoch.
„Očakáva sa, že po dokončení všetkých plánovaných projektov bude ZSSK disponovať dostatočným počtom vozidiel alebo vlakov vybavených ETCS na zabezpečenie dopravy na tratiach základnej siete TEN-T, pri plánovanom zavedení výhradnej prevádzky systému ETCS na trase Bratislava – Žilina – Čadca,“ píše štát.
V ďalších rokoch by do implementácie systému malo ísť 168 miliónov eur. Z toho zhruba 60 miliónov pôjde do vlakov štátneho osobného dopravcu, zhruba 80 miliónov do vlakov štátneho Cargo a 26 miliónov ostatným dopravcom.
Riešením je aj dobré nastavenie liberalizačných súťaží na trate, ktoré plánuje štát vyhlasovať v ďalších rokoch, aby sa od dopravcov vyžadovalo nasadenie vlakov už so zabezpečovačmi.
Okrem toho plánuje štát aj investície za 77 miliónov eur do rozvoja GSM-R siete.
Výhradná prevádzka
Problémom však môže byť naďalej aj to, že sa na trate s funkčným ETCS dostane predsa len vlak, ktorý týmto systémom nedisponuje. Toto bol aj scenár nehody pri Pezinku, kde síce rýchlik zabezpečovač mal, ale osobný vlak ho nemal zavedený.
Česi majú už od tohto roka niektoré trate, na ktorých môžu jazdiť len vlaky, ktoré majú tento systém. Okrem toho majú aj jasne vytýčený harmonogram, ako by tieto trasy mali pribúdať v ďalších rokoch.
My sme si na zavádzanie nechali dlhší časový limit. Ráž však v rámci akčného plánu vytýčil aj výhradnú prevádzku s ETCS na významnejších tratiach, a to medzi Žilinou a hranicami s Českom či Bratislavou a Žilinou, a to od roku 2031.
V budúcom roku by Žilinská univerzita mala vypracovať aj takzvaný antikolízny informačný ekosystému na vybraných úsekoch. Analýza bude stáť podľa predpokladu 100-tisíc eur.
Na základe nej bude známe, koľko bude projekt stáť celkovo. Tento systém by sa mal zavádzať na tratiach, kde ETCS ani GSM nebude v dohľadnom čase dostupná možnosť.
„Cieľom tohto systému je včas upozorniť rušňovodiča na hroziace nebezpečenstvo kolízie, ako napríklad ďalší nepredvídaný vlak na koľaji, a to prostredníctvom rádiových vĺn, GPS alebo iných možností,“ píše sa vo vládnom materiáli.