- Od 90. rokov si vlaky na hlavnej trati prilepšili o desiatky minút.
- Boj o časovú úsporu pokračuje a štát nalieva do severnej koľaje ďalšie miliardy.
- Po dokončení štyroch kľúčových úsekov by navyše malo prísť k ďalšiemu výraznému okresaniu času.
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Obrazné tvrdenie čas sú peniaze dostáva v doprave veľmi konkrétny význam. Dobrým príkladom sú železnice. Štát za posledných dvadsať rokov investoval do hlavnej trate medzi Bratislavou a Žilinou viac než dve miliardy eur. Výsledkom sú nielen lepšie možnosti organizácie spojov, ale aj rýchlejšie jazdné časy – vďaka vyrovnaniu trate a možnosti ísť 160-kou.
Reklama
Vlaky si tu od 90. rokov skrátili cestu o desiatky minút a teraz sa pozornosť presúva na východnú časť hlavnej osi. Štát momentálne realizuje dva megaprojekty – dokončuje železničný uzol v Žiline a začal modernizáciu trate pri Poprade. Hodnota oboch stavieb presahuje 300 miliónov eur.
Reklama
Okrem toho sa pripravuje súťaž na ďalší úsek pod Tatrami a aj modernizácia koľaje pri Liptovskom Mikuláši. Podľa odhadov by tieto projekty mohli spolu stáť približne 1,5 miliardy eur. HN sa pozreli na to, o koľko rýchlejšie sa budú ľudia presúvať vďaka týmto štyrom kľúčovým investíciám a zároveň porovnali železnicu s inými typmi dopravy.
Posun od deväťdesiatok
Hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky Petra Lániková hovorí, že na základe aktuálnych analýz sa celkovo za všetky štyri menované projekty skráti cesta v rýchlikoch medzi Bratislavou a Košicami o 16,5 minúty. Dnes túto trasu zvládnu za päť hodín aj 26 minút. V exprese Kriváň, ktorý nahradil komerčne fungujúce IC vlaky, je to o minútu menej než päť hodín.
Spoje zrýchlia už v budúcoročnom grafikone, keď sa skončia práce pri Žiline. Štátny dopravca informuje, že to v prípade rýchlikov prinesie v smere z Bratislavy päť a z Košíc šesť minút k dobru.
„Vlaky Ex 5xx pôjdu z Bratislavy 4 hodiny a 54 minút a z Košíc 4 hodiny a 53 minút. Treba zdôrazniť, že toto skrátenie je výsledkom modernizácie železničného uzla Žilina, ktorá by mala byť hotová ku koncu aktuálneho grafikonu,“ tvrdia zástupcovia ŽSR.
Na severe otvoria dôležitú spojnicu na Kysuce a ďalšie dva regióny. Je za tým posun v megaprojekte
Historické dáta o rýchlosti vlakov na našich diaľkových linkách zozbieral expert na vlakovú dopravu Jiří Kubáček. Tie ukazujú pozitívny trend od 90. rokov. Podľa neho však k výsledkom okrem modernizácie prispelo aj škrtanie niektorých zastávok.
V roku 1993 trvala cesta z hlavného mesta do Žiliny štandardným rýchlikom dve hodiny 50 minút. Dnes sú to dve hodiny aj dve minúty.
Podobne dlho trvá cesta do krajského mesta na severe, keď idete autom po diaľnici. Na trase po Trnavu či Trenčín vlaky dokonca porážajú cestnú dopravu.
Cesta do Košíc trvala pred 32 rokmi zhruba šesť hodín aj 13 minút. Oproti dnešným 5,5 hodinám v rýchliku Tatran sa teda rysuje podobný odstup.
V 90. rokoch bol Tatran najrýchlejším spojom na tejto trase a zodpovedal donedávna fungujúcim IC-čkam, respektíve ich dnes jazdiacim nástupcom – expresu Kriváň.
Kým pred viac než troma dekádami zabrala cesta v najrýchlejších vlakoch päť hodín aj 25 minút, komerčné vlaky Intercity mali pred ich zánikom čas štyri a pol hodiny. Ako sme už spomínali, Kriváň zdolá trasu v jednom smere za terajších podmienok s časom 4:59.
Autám sa tak skoro nevyrovnajú
Na trase cez východ Slovenska sa oproti roku 1993 zatiaľ nič nezmenilo – modernizačné práce sú tam ešte len na začiatku. Štúdia železničiarov, ktorá sa zaoberá rekonštrukciou trate od Žiliny až po hranicu s Ukrajinou, uvádza tri možné alternatívy zrýchlenia.
Najambicióznejšia z nich ráta s časovou úsporou do Košíc viac než 40 minút. Znamenalo by to, že cesta vlakom medzi dvoma metropolami by sa mohla priblížiť k štyrom hodinám. K tomu je však potrebné ešte naprojektovať desiatky kilometrov nových úsekov.
Pri Poprade je potrebné dokončiť ešte dva železničné úseky.
FOTO: ŽSR, HN/Vlado Filipko
V ďalších rokoch by sa pritom mala dostavať diaľnica do Košíc, ktorá dá autám ďalší náskok. Cesta z Bratislavy do Košíc cez Strečno dnes trvá priemerne podľa máp od Googlu štyri hodiny aj 42 minút. Ak si vyberiete trasu cez Banskú Bystricu alebo Lučenec, v oboch prípadoch ušetríte zhruba 10 minút.
Po sprejazdnení Višňového ušetria vodiči zhruba 17 minút a po otvorení obchvatu Ružomberka ďalších 13. Otvorenie týchto úsekov sa očakáva v tomto, respektíve začiatkom budúceho roka. Ďalší efekt by mohol priniesť posledný nedostavaný úsek diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami, a to Turany – Hubová. Ten by mal byť hotový podľa aktuálnych plánov niekedy v roku 2032.
Po dokončení by mohla cesta autom medzi našimi dvoma metropolami trvať zhruba štyri hodiny. Za tento čas sa dnes dostanete autom z Bratislavy zhruba po Spišský hrad. Takýto čas vlaky na trase pravdepodobne v najbližších desaťročiach nedosiahnu.
Čoskoro príde ďalší konkurent
Okrem toho sa od jesene hlási ďalší konkurent – lietadlá. Štát si totiž zaumienil prevádzkovať vnútroštátnu dotovanú linku, na čo si už aj vybral dopravcu. Maďarský Wizz Air by mal rozbehnúť spoj, ktorý bude fungovať zrejme od novembra. Lietať sa bude z oboch miest denne, pričom v pondelok a piatok pôjdu dvakrát. Presun z jedného mesta do druhého má trvať menej než hodinu.
Cena jednosmerných leteniek sa bude pohybovať od 19,90 do 75 eur, s podanou batožinou 85 eur. Spiatočné lety vyjdú od 40 do 150 eur, respektíve 170 eur v prípade odbaveného kufra.
Podľa Kubáčka má každý dopravný mód svoje výhody a nevýhody a pri vlakoch si treba uvedomiť, že to nemusí byť len o rýchlosti. „Autom sa síce dostanete do cieľa rýchlejšie než vlakom, no nemôžete pritom pracovať a ešte si musíte hľadať parkovanie. Aj tento spôsob dopravy má svoje limity. Podobné je to pri lietadle – treba sa dostať na letisko aj z letiska, čo je často otrava a znamená to ďalšie minúty navyše,“ povedal.