Co je este horsie, tak uz mame postavene obchvaty v poloprofile s MUK kde pod mostami je ocividne rezerva na rozsirenie na 2+2 ( napr. obchvat Dunajskej Stredy alebo Turcianskych Teplic ). Napriek tomu sa ma paralelne este stavat R7 a R3.
6 lajky
bohužial, obchvat obchvatu na D3, predražil celú stavbu o dobrých 150-200 mega, čo mohol byť ďalší úsek napr. na R2 alebo R4, alebo časť Turany-Hubová, ďalej tu máme aj normy kde dávame do stredu poľa 6m PHS ako napr na D1/D4, za cenu tých by sa dal napríklad obnoviť povrch na časti D1 BA-TT atď.
stále to hovorím, investuje sa síce veľmi málo, ale zato aspoň neefektívne.
4 lajkov
to má vraj aj názov opodstatnenia: že “modernizačný dlh” … 
Lebo nám autá podrástli
Neexistuje žiaden obchvat obchvatu. Je normálne, že obce sú pospájané cestami 1. a 2. triedy, ktoré nejdú intravilánmi obcí, čiže sú obchvaty. Tieto cesty slúžia pre všetky vozidlá, vrátane traktorov, bicyklov a áut bez diaľničnej známky. Potom je tu nadriadená cesta, diaľnica, kde sa každý nedostane. Samozrejme, že by sa nemala stavať bežná cesta pre tisíc áut a vedľa diaľnica pre 4 tisícky. Ale paralelná cesta mimo intravilány vedľa diaľnice má v mnohých prípadoch význam. Nemám tým na mysli žiaden konkrétny prípad.
Cesta 1.tiedy je nadradená infraštruktúra -medzinárodný ťah, prípadne cesta, ktorá spája významné mestá, obce majú byť pospájane cestami 2. a 3. triedy. To, že sa na kysuciach stavia aj D3 aj preložka 1tky je obchvat obchvatu.
7 lajky
Tu nejde o kategóriu ciest, ale o to, či tie cesty majú ísť cez obce, alebo mimo ne.
Obchvat obchvatu by bol, keby si postavil vedľa seba 2 rovnaké cesty. Ale diaľnica a jednička nie sú rovnaké cesty.
ide o to ze niektore cesty I. triedy mozu byt vyuzite aspon ciastocne ako buduce dialnice. vobec nie je problem ze potom pre obce nebude vyuzitelne.
je normalne ze obce sú pospájané cestami 1. a 2. triedy, ktoré nejdú intravilánmi obcí, čiže sú obchvaty. ale pokial je dialnica tak nic take nie je narokovatelne. cize nariekanie obci ze im “vezmu” jednotku a budu mat mozno len trojku.
2 lajkov
Ak im ostane tá trojka, tak je to väčšinou postačujúce, ale v mnohých prípadoch tam nie je nič iné.
A niekde by im ostali aj 3 trojky. Fakt by tam boli úplní chudáci.
Viem iba o jednom mieste, kde nie je ani paralelná trojka, no je to len vinou nezáujmu.
Takže keď sa stavia diaľnica a aj preložka jednotky aby viedla mimo intravilán obce to nie je obchvat obchvatu? Ani keď DS má obchvat na jednotke a plánuje sa vedla R7? ani Turčianske teplice kde je obchvat a plánuje sa R3? Martin a Prievizda, tiež dostali/dostanú obchvaty na jednotke, ale R3/R2 sú tam stále nakreslené.
1 lajk
Aktualizácia rozostavanej D3
Diaľnica do Košíc by prekreslila dopravu na Slovensku. Analytici ukázali mapy
Ako by vyzeralo Slovensko po dokončení diaľnice z Bratislavy do Košíc? Hoci dnes ešte nepoznáme termín, kedy sa podarí dobudovať všetky jej úseky, môžeme sa pozrieť na to, ako by sa zmenila doprava, keby bola cestná sieť zo západu na východ aj zo severu na juh hotová. Analytici sa pokúsili nahliadnuť do budúcnosti a vytvorili model, ktorý ukazuje, kam by sa presunuli autá, kde by sa cestám uľavilo a ktoré regióny by naopak čelili väčšiemu dopravnému náporu.
Anna Mogilevskaia01.06.2026 07:00
Analytici Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) v spolupráci s Inštitútom dopravnej politiky pripravili analytický model, ktorý ponúka pohľad na to, ako by mohla vyzerať osobná aj nákladná doprava na Slovensku v roku 2050. Nejde pritom o veštenie z krištáľovej gule, ale o matematický model, ktorý pracuje s očakávaným vývojom počtu obyvateľov, ekonomiky aj dopravnej infraštruktúry.
Pomocou modelu odborníci simulovali, ako sa budú ľudia a tovary presúvať medzi jednotlivými regiónmi Slovenska, keď budú dokončené všetky naplánované cesty. Teda aj tá medzi Bratislavou a Košicami. Výsledkom je interaktívna mapa, z ktorej možno vyčítať, kadiaľ by sa v budúcnosti mohli pohybovať autá a nákladné vozidlá, ktoré úseky nových diaľnic a rýchlostných ciest by mohli odľahčiť súčasné cesty I. triedy a kde by naopak mohla doprava narážať na kapacitné limity.
ÚHP však upozorňuje, že výsledky netreba vnímať ako presnú predpoveď budúcnosti. Model je skôr odpoveďou na otázku: „Čo by bolo, keby?“ Ukazuje teda možné dôsledky konkrétnych rozhodnutí a investícií. Práve preto môže byť užitočným podkladom pri určovaní dopravných priorít alebo pri príprave štúdií uskutočniteľnosti jednotlivých projektov.
Zaujímavé je aj to, že model ukazuje vzájomné prepojenie jednotlivých častí cestnej siete. Výstavba jedného úseku totiž často ovplyvní dopravu aj desiatky kilometrov od neho. Analytici to ilustrujú na príklade dokončenia rýchlostnej cesty R1 medzi Nitrou a Bratislavou. Časť vodičov by podľa modelu presunula svoje trasy práve na túto komunikáciu, čo by následne znížilo intenzitu dopravy na úseku diaľnice D1 medzi Trnavou a Bratislavou.
Výstupy modelu by v budúcnosti mohli slúžiť ako jeden z podkladov pri hodnotení veľkých dopravných investícií, príprave štúdií uskutočniteľnosti aj pri určovaní poradia, v akom by sa mali jednotlivé projekty realizovať. Inými slovami, štát by mal vďaka nim lepšiu predstavu o tom, kde nové cesty prinesú najväčší úžitok.
Ako sa vytváral dopravný model?
Analytici rozdelili Slovensko a jeho okolie na 236 zón. Takéto členenie vychádza najmä z okresov a slúži na odhad počtu ciest, ktoré sa v danej oblasti začínajú alebo končia. V niektorých prípadoch však analytici rozdelili okres na viac zón, aby presnejšie zachytili dopravné vzťahy. Týka sa to najmä okresov s viacerými väčšími mestami, významnými priemyselnými centrami alebo rozľahlým územím.
Dôležitou súčasťou práce bolo aj zosúladenie údajov o počte obyvateľov, ktorí cesty a vlaky využívajú. Analytici zapracovali údaje z Registra fyzických osôb a dáta zo sčítania obyvateľov. Model tak pracoval s populáciou 5 190 737 obyvateľov, ktorí sa podieľajú na tvorbe dopravy na území Slovenska.
Áut bude viac
Ak sa naplnia súčasné demografické a ekonomické predpoklady, Slovensko bude mať v roku 2050 menej cestujúcich ako dnes. Podľa výpočtov odborníkov by osobná doprava na cestách mohla klesnúť približne o šesť percent a na železnici dokonca o takmer 13 percent.
Za zmenami stojí najmä demografický vývoj. Slovensko starne a zároveň sa znižuje počet obyvateľov. Podľa prognózy Slovenskej akadémie vied by malo do roku 2050 ubudnúť približne štyri percentá populácie. Zaujímavé pritom je, že úbytok cestujúcich nezastaví ani ďalší rast počtu áut. Analytici odhadujú, že do roku 2050 stúpne počet osobných vozidiel na tisíc obyvateľov približne o 36 percent.
Na prvý pohľad to znie paradoxne, no za rastom nebude prudký nárast počtu vodičov. Počet ľudí využívajúcich auto by mal podľa prognóz vzrásť len približne o 16 percent. Viac áut totiž budú vlastniť najmä domácnosti, ktoré už jedno vozidlo majú, prípadne seniori, ktorí si automobil ponechajú aj po odchode do dôchodku.
Výrazne sa zmení aj veková štruktúra vodičov. Kým počet ekonomicky aktívnych ľudí, ktorí vlastnia auto, by mal do roku 2050 mierne klesnúť, počet ekonomicky neaktívnych obyvateľov s autom môže narásť až o takmer tri štvrtiny. Dôvod je jednoduchý – dnešná generácia vodičov zostarne, no svojich áut sa nevzdá. Slovensko tak bude mať síce viac áut, ale menej ľudí, ktorí ich budú využívať na každodenné dochádzanie za prácou.
Kde sa na cestách uľaví?
Pokles dopravy sa nebude týkať celého Slovenska rovnako. Menej ľudí by malo cestovať vo väčšine regiónov krajiny, výnimkou však zostávajú niektoré oblasti severného Slovenska a okolie Bratislavy, kde naďalej pribúdajú obyvatelia satelitných obcí. Najvýraznejšie zmeny by sa mali prejaviť v okolí Žiliny a Ružomberka, kde sa veľká časť diaľkovej dopravy presunie z dnešných ciest I. triedy na diaľnicu D1.
Pravda si preskúmala interaktívnu mapu, ktorá umožňuje pozrieť sa do budúcnosti slovenských ciest. Jej čítanie je pomerne jednoduché. Čím je čiara na mape hrubšia, tým väčšiu zmenu intenzity dopravy oproti dnešku analytici predpokladajú. Zelená farba označuje cesty, na ktorých by malo vozidiel ubudnúť. Naopak, žltá, oranžová a červená upozorňujú na komunikácie, kde sa očakáva rast dopravy.
Zmeny v osobnej doprave sa podľa modelu prejavia už do roku 2030. Najviac áut by malo pribudnúť v Bratislavskom kraji, najmä na hlavných ťahoch smerujúcich do hlavného mesta a z jeho zázemia. Dôvodom je pokračujúca suburbanizácia aj rast počtu ľudí, ktorí za prácou dochádzajú do Bratislavy z okolitých obcí. Mierny rast dopravy očakávajú analytici aj pozdĺž diaľnice D1. Viac áut by sa mohlo objaviť aj v okolí Žiliny, Prešova a Košíc, hoci zmeny nebudú také výrazné ako v okolí hlavného mesta.
Foto: Analytický model dopravnej prognózy 2025
Prognóza naznačuje, že do roku 2030 bude cestná doprava na Slovensku vo všeobecnosti mierne rásť, pričom najväčší tlak sa bude sústreďovať na Bratislavu a jej zázemie.
O desať rokov neskôr sa rozdiely medzi jednotlivými regiónmi ešte zvýraznia. Doprava sa bude čoraz viac presúvať na hlavné koridory, zatiaľ čo význam časti regionálnych ciest bude postupne klesať.
Bratislavský región zostane najzaťaženejšou časťou krajiny. Rast dopravy sa bude sústreďovať najmä na vstupné a výstupné radiály hlavného mesta. Väčší nápor áut očakáva model aj na severe a severovýchode Slovenska, predovšetkým v koridore medzi Žilinou, Liptovom a Prešovským krajom. Na význame budú získavať aj cesty vedúce do Košíc a Prešova.
Foto: Analytický model dopravnej prognózy 2025
Model predpokladá, že do roku 2040 sa dopravné toky budú meniť intenzívnejšie a regionálne rozdiely budú viditeľnejšie.
Naopak, niektorým cestám sa môže uľaviť. Najmä v strednom a južnom Slovensku analytici predpokladajú pokles intenzity dopravy približne o 5 až 15 percent oproti dnešku. Časť vodičov sa totiž presunie na kapacitnejšie a rýchlejšie tras y.
Výhľad do roku 2050 ukazuje ešte výraznejšiu koncentráciu dopravy na menší počet kľúčových komunikácií. Kým hlavné koridory budú čoraz vyťaženejšie, na viacerých vedľajších cestách bude áut postupne ubúdať.
Bratislava si podľa modelu udrží pozíciu najvýznamnejšieho dopravného uzla krajiny. V jej okolí sa aj naďalej očakáva rast dopravy približne o 10 až 15 percent. Silný rast si zachová aj severný koridor od Považia cez Žilinu až po severovýchod Slovenska, ktorý bude naďalej patriť medzi najvyužívanejšie dopravné osi v krajine.
Foto: Analytický model dopravnej prognózy 2025
Prognóza pre rok 2050 naznačuje, že Slovensko bude mať výraznejšie koncentrované dopravné toky než dnes. Hlavné ekonomické centrá, najmä Bratislava a vybrané severné koridory, budú naďalej priťahovať rastúci objem dopravy.
Na západnom a juhozápadnom Slovensku však pribudne viac komunikácií, na ktorých doprava klesne, miestami až o 10 až 15 percent. Zmiešaný vývoj čaká východ krajiny. Kým hlavné ťahy v okolí Košíc a Prešova budú ďalej naberať na význame, viaceré vedľajšie cesty zaznamenajú pokles dopravy. Stredné Slovensko zostane podľa modelu pomerne stabilné, s miernym poklesom alebo stagnáciou intenzity dopravy na väčšine komunikácií.
Cesty zaplavia kamióny
Kým pri osobnej doprave analytici očakávajú skôr pokles, pri nákladnej doprave je vývoj opačný. Podľa prognózy bude Slovenskom do roku 2050 prechádzať výrazne viac tovaru. Model predpokladá, že počet nákladných vozidiel na cestách vzrastie oproti roku 2023 približne o 71 percent. Rásť by mala aj nákladná železničná doprava, hoci pomalším tempom. Počet nákladných vlakov by sa podľa odhadov mohol zvýšiť približne o 43 percent.
Najväčší nápor nákladnej dopravy sa bude sústreďovať na kľúčové tranzitné koridory, ktoré spájajú západ a východ Európy. Slovensko si totiž aj v budúcnosti zachová úlohu dôležitej tranzitnej krajiny.
Najvýraznejší rast kamiónovej dopravy model predpokladá v okolí Bratislavy, kde sa sústreďujú logistické centrá a medzinárodné dopravné spojenia. Na význame získa aj severný koridor cez Považie, Žilinu a severovýchod Slovenska. Práve tadiaľ by mala prechádzať čoraz väčšia časť nákladnej dopravy smerujúcej cez krajinu.
Foto: Analytický model dopravnej prognózy 2025
Kým pri osobnej doprave analytici očakávajú skôr pokles, pri nákladnej doprave je vývoj opačný. Podľa prognózy bude Slovenskom do roku 2050 prechádzať výrazne viac tovaru.
Za týmto vývojom stojí predovšetkým očakávaný rast ekonomiky. Jednoducho povedané, čím viac sa vyrába, predáva a spotrebúva, tým viac tovaru treba prepraviť. Rast hospodárstva sa tak prirodzene premieta aj do rastu dopravy.
1 lajk
1 lajk