- júla 2024 16:17
Diaľnice a cesty
Ficova vláda
Ľuďom zoberú pozemky, po trase pátrajú v číslach parciel. Príbeh jedného obchvatu a rýchlych stavieb Ficovej vlády
Daniel VraždaDANIEL VRAŽDA
5
Zvolenský zámok. Foto – TASR
Zvolenský zámok. Foto – TASR
Na Sliači sa pre nový obchvat obávajú zničenia liečivých prameňov, trasu nepoznajú ani na Kováčovej a vo Zvolene. Biela vrana Martina Paulíková porovnáva škody s novelou Trestného zákona.
15
15
00:00
16:21
1.00 ×
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Takéto rýchle plány na výstavbu nemala doteraz žiadna vláda. Má to zásadnú chybu – vláda ide stavať diaľničný obchvat a vybavila preň mimoriadne podmienky.
Detaily o tom však nepovedala mestám a obciam, kadiaľ cesta povedie, a ani majiteľom pozemkov, ktorých vyvlastnia.
Vláda Roberta Fica postupuje rýchlo. Na jedinom zasadnutí 10. júla tohto roka hromadne vyhlásila 16 veľkých diaľničných a železničných stavieb za strategické investície. To znamená rýchlejšie povolenia často bez možnosti vyjadriť sa pre majiteľov pozemkov, obce či expertov.
reklama
Príbeh jednej z týchto stavieb – diaľničného obchvatu Zvolena – ukazuje, ako málo štát komunikuje s ľuďmi, ktorých stavba zasiahne, a čo všetko môže výstavba ohroziť. Napríklad aj liečivé pramene na Sliači.
Martinu Paulíkovú za jej aktivizmus ocenili Bielou vranou za záchranu obce Slatinka pred výstavbou priehrady. Varuje, že vláda dáva štátu a strategickým investorom divokú kartu. Kto získa osvedčenie o strategickej investícii, má neuveriteľnú moc.
„Dňom schválenia vo vláde vzniká predkupné právo štátu, bez ohľadu na to, či majú peniaze alebo povolenia. Investor s vládnym osvedčením môže prísť na pozemky, vŕtať a všetko možné, musí to dať vedieť vopred majiteľovi a to je všetko. Vyvlastňovacie konanie je veľmi rýchle. Vlastník, napríklad pozemku alebo nehnuteľnosti, sa môže len súdiť o cenu, ak sa mu zdá, že mu dali málo,“ vymenúva niektoré možnosti zákona.
Začalo sa pátranie podľa čísel parciel
Vláda schválila v druhom júlovom týždni časť rýchlostnej cesty R2 Zvolen západ – Zvolen (ďalej R2 Zvolen) východ ako strategickú investíciu. Relatívne stručný materiál bez mapových podkladov s jedinou prílohou, v ktorej sú čísla parciel dotknutých obcí, poskytuje samosprávam a vlastníkom pozemkov viac otázok ako odpovedí.
reklama
Starostovia, primátori obcí a miest takmer bez informácií pátrajú s katastrálnymi softvérmi podľa uvedených čísel parciel po tom, ktorý z niekoľkých variantov mala vláda na mysli, keď schvaľovala osvedčenie o strategickej investícii, a aký bude mať vplyv na život ich obyvateľov a životný priestor.
[ TIP: Aktivujte si večerný newsletter s najlepšími článkami Denníka N, ktoré ste ešte nečítali. Pre aktiváciu stačí raz kliknúť. ]
Občianska aktivistka Martina Paulíková zo Zvolena spolu so zelenými mimovládkami má obavy aj zo súvisiaceho Zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete (ďalej zákon o strategických investíciách) s dosahom, ktorý môže byť dokonca väčší, ako má novela Trestného zákona.
Ďalšou dôležitou dotknutou skupinou sú mnohí majitelia alebo obhospodarovatelia pozemkov. Niektorí, ani nevedia, že o ne prídu, iní niečo tušia, ale vychádzajú len z informácií z médií.
Prečítajte si
Ráž už vymenúva strategické diaľnice a železnice. Sú po celom Slovensku a budú pribúdať
Väčšina z vlastníkov alebo ľudí hospodáriacich na pozemkoch, ktorých sme našli podľa parcelných čísel v návrhu na osvedčenie, sa zatiaľ nechcela k téme vyjadrovať. Vraj možno neskôr. Odvolávali sa najmä na nedostatok informácií (niektorí videli prílohu s parcelami uvedenými v schválenom osvedčení prvý raz od nás). Jeden zo súkromných vlastníkov zdôvodnil nechuť verejne prezentovať stanovisko vyjednávacou pozíciou pred prípadným predajom pozemkov.
Martin Malatinec z Detvy, ktorý hospodári v katastri Zvolenskej Slatiny, hovorí, že cesty potrebujeme. Vraví, že možná trasa R2 by mala zasiahnuť len veľmi málo prenajatých a jeho vlastných pozemkov.
„Rýchlostná cesta ide aj cez niektoré naše pozemky, alebo skôr prenajaté. Ale viete, potrebujeme cesty, alebo nepotrebujeme? Asi potrebujeme. Je to strategická investícia pre štát. To, že my prídeme o nejakú výmeru poľnohospodárskych pozemkov, nie je také dôležité. Veľkú časť nám to zobralo v úseku Zvolenská Slatina, Detva – Kriváň, to išlo skoro všetko cez naše pozemky, ktoré sme mali prenajaté alebo kúpené,“ vysvetľoval Martin Malatinec.
Anonymne sme sa od niektorých obhospodarovateľov prenajatých pozemkov dozvedeli, že „je to najhoršie trasovanie, ktoré si vedia predstaviť“, „samozrejme, že nás to negatívne ovplyvní“, ale aj to, že sa o obchvate Zvolena hovorí už tak dlho, že sa na to „roky pripravovali“.
Miroslav Belička zo spoločnosti Agrobell Sliač hospodári už desiatky rokov. Keď sme mu poslali zoznam parciel uvedených v prílohe vládneho materiálu na vydanie osvedčenia strategickej investície NDS, zistil, že plánovaná rýchlostná cesta pôjde najmä cez urbárske a cirkevné pozemky na Sliači.
Pohľad na mapy ukázal, že cesta by mala ísť na pilieroch popri ich farme, ale zatiaľ sa nedalo určiť, ako bude ďaleko.
Súkromný majetok Agrobellu výstavba nezasiahne. Teoreticky by mohla mať vplyv hlučnosť, ale v tomto prípade Belička predpokladá, že ju investor vyrieši protihlukovými bariérami.
„Podnikanie nám to ovplyvní tým, že nám rozbombardujú parcely, na ktorých hospodárime, a bude náročnejšie sa k nim dostať a obhospodarovať ich. S tým nič neurobíme, lebo ich máme v prenájme od vlastníkov. Túto ťarchu budeme musieť jednoducho zniesť, či sa nám to páči, alebo nie. Môžem povedať, že sa mi to nepáči, ale nič s tým neurobím,“ konštatoval Miroslav Belička s tým, že v poľnohospodárstve podnikajú už 25 rokov, takže to nie je pre nich nič nové.
„Absolvovali sme desiatky výstavieb okolo našich parciel, takže sme už zvyknutí a zvládneme aj túto,“ dodal.
Zobraziť väčšie rozlíšenie
Protest vo Zvolene za severný variant obchvatu v roku 2021. Foto – TASR
Konkrétny variant ešte neurčili, čakajú na EIA
Faktom, ktorý z osvedčenia vyplýva, je, že investor – Národná diaľničná spoločnosť – získal na štyri roky osvedčenie o strategickej investícii R2 Zvolen. Zrýchlenie a zjednodušenie procesov vrátane vyvlastňovania jej umožnil nový Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete.
Národná diaľničná spoločnosť potvrdila, že konkrétny variant takzvaného „zvolenského obchvatu“ R2 ešte nie je určený a čakajú na výsledky posudzovania vplyvov na životné prostredie EIA.
„Výsledný variant bude určený v Záverečnom stanovisku EIA, ktoré vydá rezort životného prostredia,“ reagoval tlačový odbor NDS.
Ministerstvo životného prostredia Tomáša Tarabu (za SNS) nereagovalo na otázky týkajúce sa posudzovania vplyvov v tomto konkrétnom prípade.
NDS tvrdí, že po skončení procesu posudzovania vplyvu na životné prostredie bude pokračovať ďalej v prípravnom procese. O jeho detailoch, ako aj o začatí majetkovoprávneho vysporiadania budú včas s verejnosťou komunikovať. Vlastníkov pozemkov NDS vopred riadne osloví, tvrdia.
„V zmysle zákona č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete sa účastníci konania môžu prirodzene vyjadriť k žiadosti o stavebné povolenie,“ konštatoval tlačový odbor NDS na otázku, či sa budú môcť obce vyjadriť.
Prečítajte si
Strategické investície sa majú zrýchliť, ale s rizikom oslabenia vlastníckych práv, poslanci prelomili prezidentkino veto
Zobraziť väčšie rozlíšenie
Mozaika pri prameni liečivej vody Štefánik na Sliači. Foto – TASR
Aktivistka Paulíková: Je to Pandorina skrinka. Čo je viac, liečivý prameň či cesta?
Aktivistka Martina Paulíková zo Zvolena vysvetľuje, že pre rýchlu výstavbu tejto vlády je kľúčový zákon o strategických investíciách.
Dodáva, že ešte pred prijatím zákona upozorňovali politické strany a podali hromadnú pripomienku s niekoľko tisíc podpismi, nikto sa tým však príliš nezaoberal. Presnejšie, pripomienku poslanci „ignorovali“ a zákon schválili aj napriek tomu, že im ho prezidentka vrátila.
„Zeleným“ mimovládkam sa podarilo jedine to, že investície nesmú byť v rozpore s územným plánom a dokumenty budú zverejnené na úradných tabuliach obcí.
Paulíková hovorí, že v tomto prípade zásadne nezasiahla ani opozícia – hoci ona vidí niekoľko dôvodov na podanie na Ústavný súd.
„S veľkou pravdepodobnosťou prišlo pár ľudí o pozemky pri Zvolene, Kováčovej, Sliači či Zvolenskej Slatine a najmä sa skončila sa debata, či pôjde rýchlostná cesta R2 okolo Sliača, cez Zvolen alebo kade. Lebo vláda rozhodla, že pôjde severne od Zvolena po úplne konkrétnych parcelách. Ich majitelia o tom ani netušia,“ komentuje jeden z dôsledkov zákona o strategických investíciách aktivistka.
Paulíková tvrdí, že prijatím zákona o strategických investíciách otvorili vládni poslanci Pandorinu skrinku. Podľa aktivistky neexistuje len súkromný a verejný záujem, ale aj rôzne verejné záujmy rovnakej dôležitosti. V prípade R2 je verejný záujem napríklad ochrana podzemných vôd, konkrétne v prípade Sliača liečivých prameňov.
„Rýchlostná cesta je väčší verejný záujem?“ pýta sa aktivistka a upozorňuje, že na posudzovanie verejných záujmov sú európske procesy. Ak existuje iný variant, treba ho použiť; ak nie, nasledujú kompenzačné opatrenia.
„Zákon o strategických investíciách prišiel a veľkou topánkou to rozšliapol. Zároveň vytvára riziko, že v mene jedného, často nie veľmi jasne zdôvodneného verejného záujmu bude možné prevalcovať všetky ostatné verejné záujmy. Jednoducho nemáme vytvorenú ‚arénu‘, priestor, kde by sa relevantné verejné záujmy porovnávali, ktorý z nich prevažuje. Ak by to nebolo také šialené a s negatívnym vplyvom nielen na životné prostredie, ale aj zdravie ľudí, verejné financie a predvídateľnosť využívania krajiny, zobrala by som si pukance, sódu a rozvalila sa v kresle…“ komentovala rozhodnutie vlády Paulíková.
Aktivistka nerozporuje skutočnosť, že štát potrebuje nástroje na rýchle, efektívne a transparentné verejnoprospešné investície. Dodáva však, že zákon o strategických investíciách ide nad rámec toho, čo si ľudia vedeli predstaviť.
„Pokiaľ ide o zásah do práv, myslím si, že zákon o strategických investíciách ide ešte ďalej ako novela Trestného zákona, proti ktorej ľudia protestovali. Nevieme si v tejto chvíli predstaviť, kam to až môže zájsť. Treba uvažovať nad tým, čo by sa mohlo stať, keby aj dobrý zákon s dobrými pohnútkami dostali do rúk darebáci,“ vysvetľuje Paulíková na hypotetickom príklade olympijských hier.
Napríklad ak by sa ministerstvo športu rozhodlo organizovať olympijské hry v Tatrách a nejaký oprávnený subjekt by chcel v TANAP-e postaviť lyžiarske stredisko za veľa peňazí, mohli by to vyhlásiť za strategickú investíciu.
Martina Paulíková tvrdí, že zákon o strategických investíciách by mal preskúmať Ústavný súd, ale zatiaľ to podľa nej nevyzerá, že by sa našiel dostatok poslancov, ktorí by to presadili.
Oveľa reálnejší, hoci komplikovanejší a zdĺhavejší jej pripadá variant, že sa „nuansy“ zákona budú preskúmavať pri konkrétnych investíciách, ako je napríklad R2, keď sa budú ľudia domáhať svojich práv a právom chránených záujmov.
Zobraziť väčšie rozlíšenie
Na Sliači je viacero liečivých prameňov, toto je prameň Štefánik. Foto – TASR
Sliačania sa roky boja, že prídu o liečivé pramene
Krátko po schválení osvedčenia pre investora sa zišli primátori a starostovia so svojimi poslancami, aby posúdili dosahy rozhodnutia vlády na svoje obce. Zatiaľ len odhadujú a domnievajú sa, pretože majú málo informácií.
Primátorka Sliača Ľubica Balgová (nezávislá) ani po stretnutí nevedela k rýchlostnej ceste veľa povedať. V uznesení vlády je napísané len to, že ide o R2 Zvolen západ – Zvolen východ, ale nie konkrétny variant, ku ktorému by sa dalo zaujať stanovisko.
Balgová sa len na základe prácneho preštudovania parcelových čísiel pozemkov domnieva, že ide o pre Sliač najhorší najstarší severný variant, ktorý viac ako desať rokov kritizujú.
„EIA bola prerokovaná a z nášho pohľadu je jasná. Najlepšie vyšiel variant cez mesto Zvolen, teda iný, ako je tento. Čo z toho bude, neviem. Vieme len, že to vláda schválila. Nevieme ani to, či to, čo je k materiálu priložené, je konečné alebo to len narýchlo dali, lebo bolo treba. Predpokladám, že sa niečo dozvieme niekedy v septembri,“ konštatovala primátorka Sliača.
Občianske združenie Obyvatelia pre Sliač roky bojuje proti severnému trasovaniu R2 a korešponduje s ministerstvami a dokonca aj s prokuratúrou.
Ján Kujan má 77 rokov a na Sliači býva od narodenia. Nad štósmi dokumentov, listov a odpovedí odhaduje, že sa „kauze R2“ venuje už asi 18 rokov.
Dôchodca z občianskeho združenia hovorí, že sa rýchlostnou cestou nezaoberá preto, že nemá čo robiť, ale preto, lebo Sliač nepatrí len Sliačanom, ale celej spoločnosti, celému Slovensku. Obáva sa najmä toho, že nerozumnými rozhodnutiami kompetentných môže Sliač prísť o liečivé vody.
Pýtame sa, či všetci ľudia na ministerstvách a vo vláde o tom nevedia. Kujan odpovedá jednoducho. Vraj sa tvária, že to tak nie je.
„V tomto prípade sa ide hlava-nehlava, zákon-nezákon, hoci minerálne pramene v takomto zložení a s takouto teplotou sú len štyri na svete.“
Kujan sa odvoláva najmä na hydrogeologický prieskum spred niekoľkých rokov, ktorý sa podľa neho robil presne v tej trase, ako je teraz navrhnutá.
„Hydrogeologický prieskum posudzovala Štátna kúpeľná komisia a Inšpektorát kúpeľov a žriediel. Okrem toho existujú ďalšie dva posudky. Jeden od Štátnej kúpeľnej komisie a druhý sme si dali urobiť my z vlastných peňazí. Všetky nezávisle od seba tvrdia, že treba hľadať nové riešenie. Hrozí, že prameň buď zanikne, alebo sa pramene pomiešajú,“ obáva sa občiansky aktivista a pokračuje: „Zasahuje to II. ochranné pásmo a je to 50 metrov od I. ochranného pásma. To je porušenie zákona o minerálnych vodách. Ak sa to stane, nezostáva nám nič iné, len sa brániť súdnou cestou,“ dodáva.
Viaceré odborné stanoviská a znalecké posudky skutočne upozorňujú, že zásahy do horninového prostredia v ochrannom pásme II. stupňa prírodných liečivých zdrojov Sliač a Kováčová predstavujú riziko ohrozenia kvantitatívnych a kvalitatívnych vlastností týchto minerálnych vôd – ako upozornila Štátna kúpeľná komisia v roku 2014.
Dva znalecké posudky Miroslava Drahoša a Mariana Fendeka hovoria o ohrození a možnosti postupného zániku kvalitatívnych vlastností minerálnych vôd na Sliači.
Ani na Kováčovej nevedia
Starosta Kováčovej Ján Izrael (KDH) sa vyjadruje veľmi opatrne, lebo tak ako primátorka Balgová nemá takmer žiadne informácie. Oficiálne z listu vie len to, že NDS podala žiadosť o vydanie osvedčenia o strategickej investícii.
Ani starosta Izrael nevie, ktorý z niekoľkých variantov budú stavať. Keď o R2 hovorí, používa vyjadrenia ako „zdá sa mi, neviem to na sto percent, domnievam sa“, ale podľa parciel v prílohe vládneho materiálu mu vychádza takzvaný hnedý variant, ktorý je podľa neho pre Kováčovú lepší než ostatné.
Aj on spomína proces posudzovania vplyvov na životné prostredie EIA, podľa ktorého vyšiel najlepšie takzvaný modrý variant, teda cez mesto Zvolen.
„Je to celé nejaké zvláštne. Radi by sme dostali nejaké oficiálne stanovisko od ministerstva dopravy alebo od NDS, aby sme nemuseli vychádzať z médií, ktorý variant bol zaradený medzi strategické. Chceli by sme napríklad vedieť prečo, ak ide o alternatívu, ktorá nebola vyhodnotená EIA ako najvýhodnejšia, aj aký bude ďalší proces,“ hovorí starosta Izrael.
Aj primátor Zvolena Vladimír Maňka (kandidoval ako nezávislý, bol v Smere) podľa parciel odhadol, že by mohlo ísť o takzvaný hnedý variant, ktorý nepôjde cez mesto Zvolen, ale ani on nevedel, či konečný variant bude severný alebo južný.
Zobraziť väčšie rozlíšenie
Možné trasy obchvatu Zvolena. Mapa – diaľnice.info
Posudzované varianty obchvatu Zvolena
Správa o hodnotení NDS označila bledomodrý mestský zvolenský variant za najlepší.
Variant červený – trasa sa začína za križovatkou Zvolen-Stráže, následne by došlo ku križovaniu ciest R1, R2 a I/66 v novoupravenej križovatke Kováčová, pokračovala by v smere na Sliač, vyhýba sa arborétu Borová hora, prechádza južne od mesta Sliač až po Zvolenskú Slatinu, pokračuje poza areál poľnohospodárskeho družstva, napojí sa na existujúci úsek R2 Zvolen východ – Pstruša v križovatke Zvolenská Slatina a pokračuje na R2.
Variant bledomodrý, mestský – druhý variant sa začína v intraviláne Zvolena v križovatke Pustý hrad, následne využíva cestu I/16, upraví krátky štvorpruhový úsek medzi križovatkami Centrum a Neresnica, od hotela Tenis po areál Bučiny je riešený zapustením cesty pod terén do tunela, pokračuje do extravilánovej časti Zvolena, pri Bučine je navrhovaná križovatka Môťová, pokračuje severne od nádrže Môťová, vchádza do južnej časti obce Lieskovec, napája sa na R2.
Subvariant hnedý – vychádza zo severného variantu, začiatok je definovaný medzi križovatkami R1 Kováčová a Zvolen-Rákoš, trasa sa odkláňa východne a napája na navrhovaný červený variant.
Subvariant fialový – vychádza z červeného variantu, začína sa rovnako, odkláňa sa od cesty severovýchodným smerom, vyradenie predchádza pred križovatkou Zvolen-Stráže, pretína cestu I/66 v križovatke Kováčová, napája sa na smerové vedenie červeného variantu, napája sa na R2.