- Na ministerstve dopravy zvažujú viacero PPP projektov. Poradiť s nimi majú externé firmy, ktoré práve vyberajú.
- Ministerstvo hovorí, že poradenský kontrakt za desiatky miliónov eur má byť rámcový, takže je otázne, či a koľko sa z neho bude čerpať.
- Za štyri roky by zmluvu matematicky mohli naplniť štyria až piati ľudia, ak by radili nonstop cez deň aj v noci.
Kým sa v parlamente očakáva debata o tom, ako bude šetriť štát sám na sebe, minister dopravy Jozef Ráž organizuje tender na poradenstvo v odhadovanej maximálnej cene takmer 40 miliónov eur. Víťazi mu majú radiť pri zámeroch, ako je tunel Karpaty, potiahnutie R4 od Prešova do Poľska či rozšírenie D1 do Trnavy.
Poradenská súťaž, o ktorej ako prvý informoval portál Aktuality.sk, menuje šesť projektov (detaily ostatných prinášame nižšie) v hodnote najmenej 5 miliárd eur. Do tejto sumy rátame tie projekty, pri ktorých sú známe aspoň hrubé cenové odhady.
Napríklad tunel Karpaty sa odhaduje na 1,7 miliardy, ale to platí iba v prípade, ak by ho štát objednal tak, ako to robí obvykle. Teda zorganizoval by súťaž a od víťaza objednal stavbu.
V tomto prípade však štát zvažuje, že šesticu projektov objedná metódou PPP. Tá je obvykle drahšia než tradičný postup, no politikov láka preto, že peniaze netreba platiť hneď. Splátky padnú do neskoršieho obdobia.
Funguje to tak, že peniaze na stavbu si požičia súkromník a štát mu práce a údržbu následne 30 rokov spláca.
Rekordné poradenstvo
Keďže projektov je veľa asú veľké, vysoká je aj maximálna predpokladaná suma, ktorú by mohli poradcovia zinkasovať, teda takmer 39 miliónov eur.
Takáto suma je výnimočná. Na približne 40 miliónov eur vyšiel napríklad aj kilometer úseku D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka. Jeho súčasťou sú dva tunely.
V poradenstve sa najbližšie k takejto sume dostal exminister dopravy Ján Počiatek, keď hľadal poradcov pre eurofondy. Na rady bol ochotný minúť 17 miliónov eur.
Jeho nástupca Árpád Érsek sa pokúsil rozbehnutý tender zrušiť, no neuspel na Úrade pre verejné obstarávanie. Sumu aspoň zredukoval na polovicu. Argumentovalo sa tým, že ide aj tak len o maximálny rámec a až prax ukáže, koľko poradenstva sa nakoniec objedná podľa reálnych potrieb štátu.
Aj prvotný cenový odhad pre Rážov tender môže byť ďaleko od finálnej reality. Súťaž je totiž iba na začiatku a podobne ako v spomínanom prípade z Počiatkovej éry má ísť o takzvanú „rámcovú zmluvu“.
„Nevytvára záväzok čerpania. Explicitne sme v návrhu zmluvy uviedli, že poradcovia nemajú nárok na vyčerpanie celej sumy rámcovej dohody. Vytvárame rámec na možné čerpanie prostriedkov na projekty v budúcnosti,“ vysvetľuje hovorkyňa ministerstva Petra Poláčiková.
Inak povedané, štát si môže, ale aj nemusí objednať všetky vymenované poradenské služby k všetkým vymenovaným projektom. Spomínaných 39 miliónov eur je zároveň strop odhadovaný ešte pred vyhodnotením súťaže.
Aj preto poradenstvo nie je zarátané do takzvaných kapitálových výdavkov rozpočtu, vysvetľuje Poláčiková, keď sa pýtame, prečo v rámci konsolidácie neškrtli práve tento projekt.
Pripomeňme, že Rážov rezort dostal od ministerstva financií pokyn ušetriť najviac peňazí spomedzi všetkých ministerstiev – 58 miliónov eur. Nateraz sa pracuje napríklad aj s krátením peňazí na železničné trate a cesty prvej triedy, ktoré sú beztak podinvestované, upozornili Hospodárske noviny.
Naspäť k poradenstvu.
Ministerstvo dopravy vysvetľuje, že bez veľkého rámcového kontraktu by muselo v prípade potreby hľadať poradcov pre každý vybratý projekt zvlášť – podľa toho, ktoré z nich by sa v budúcnosti rozhodlo hodnotiť. Tak to žiada ministerstvo financií. Ak však urobí jeden veľký poradenský kontrakt, bude mať základ podpísaný.
„Cieľom je zefektívniť a akcelerovať procesy zabezpečenia poradenských služieb v zmysle metodických dokumentov ministerstva financií, ak dôjde k rozhodnutiu zanalyzovať alebo využiť model PPP pri výstavbe dopravnej infraštruktúry. Konkrétne čerpanie poradenskej činnosti z rámcovej zmluvy bude, samozrejme, závisieť aj od dostupných možností štátneho rozpočtu vzhľadom na konsolidáciu,“ dodala Poláčiková.
Ministerstvo dopravy teda pripúšťa, že zďaleka nemusí objednať všetky typy poradenstva pre všetky projekty vyrátané v súťažnej dokumentácii. A to je dobrá správa, pretože viaceré sú v úvodnej fáze prípravy a existujú pochybnosti o tom, či ich krajina bezprostredne potrebuje, a či má teda význam posúvať ich teraz vpred. Poradenský kontrakt má pritom platiť štyri roky alebo menej, ak sa peniaze minú skôr.
Čo je v zozname PPP vízií
1. Tunel Karpaty
Tento projekt už v minulosti hodnotili experti z Útvaru hodnoty za peniaze a dospeli k záveru, že vzhľadom na prínosy a náklady nejde o urgentnú potrebu. Navyše neboli hodnotené iné projekty, ktoré by mohli doprave v okolí hlavného mesta pomôcť rýchlejšie, viac a za menej peňazí ako 12-kilometrový tunel za 1,7 miliardy eur.
Druhá vec je, že PPP model sa pri tuneloch obvykle ani neodporúča. Nesie veľké riziká, napríklad geologické, a tie by si koncesionár zarátal do ceny.
Čiernou sú hotové, červenou rozostavané a zelenou plánované úseky. Úsek s tunelom Karpaty by sa končil pri Záhorskej Bystrici. Mapa – NDS
2. Rozšírenie D1 do Trnavy alebo R1 na trase Bratislava – Vlčkovce.
Tu minister Ráž pripomína, že sú dve možnosti, ako pomôcť vjazdu do hlavného mesta. Nápad stavať R1 v úseku Bratislava – Vlčkovce je na začiatku akejkoľvek prípravy a aj minister Ráž už pred rokom hovoril, že tento projekt chcú takpovediac pripraviť „do zásuvky“ pre budúceho ministra.
Ide o zhruba 40 kilometrov autostrády, ktorá by podľa starších odhadov mohla stáť 700 miliónov eur.
Druhá možnosť je rozšíriť D1 až do Trnavy.
3. Pokračovanie R7 od Holíc (pri Dunajskej Strede) do Lučenca
Väčšina z chýbajúcich úsekov v dĺžke 190 kilometrov je na začiatku prípravy. Zrejme preto sa pri tomto projekte ráta iba s prvým stupňom poradenstva, ktorým má byť úvodný projekt. V ostatných zámeroch sa väčšinou počíta aj s tým, že poradcovia v prípade potreby dodajú aj ďalší stupeň poradenstva – detailnejšiu štúdiu uskutočniteľnosti a rovno aj pripravia tender.
4. Bližšie neurčená železničná trať
V zmluve sa vyslovene spomína ako jeden z objektov poradenstva „bližšie neurčená železničná trať“. Je zjavné, že aj ministerstvo si necháva dvere otvorené, a to nielen pre železničnú investíciu. V navrhnutej zmluve navyše predpokladá, že aj tie projekty, ktoré v nej menuje, môže v prípade potreby vymeniť za iné.
5. Opravy mostov druhej a tretej triedy
Mosty druhej a tretej triedy sú objektívne v zlom stave, na starosti ich však majú župy, nie štát – ten sa stará iba o cesty prvej triedy. Ministerstvo v tomto prípade obstaráva poradenstvo pre cesty nižšej triedy a tvrdí, že pri tom spolupracuje aj s krajmi. Tie to potvrdzujú, no je takmer isté, že by na takúto masívnu operáciu nemali peniaze. Združenie SK8 tvrdí, že čaká, čo na prípadnú spoluúčasť štátu povie ministerstvo financií.
Išlo by o mimoriadny balík peňazí. Na porovnanie: štát zvažuje PPP metódou opravovať mosty na cestách prvej triedy, a to zhruba za pol miliardy eur. Na takzvaných „jednotkách“ je v nevyhovujúcom stave takmer polovica z viac než 1 900 mostov. Podobne to vychádza na mostoch na cestách nižšej triedy, ktorých je dokopy zhruba 5 400, teda takmer trikrát viac.
6. Pokračovanie R4 od Prešova do Poľska
Tento projekt dáva zmysel napríklad v kontexte Ukrajiny. „Historicky sa ako o hlavnom spojení s Ukrajinou na našom území počítalo s D1, ktorá by sa mala končiť pri Sobranciach. Pre Ukrajinu však bude pravdepodobne vzhľadom na horský masív Karpát jednoduchšie dostavať diaľničnú sieť po rovinatejšom území smerom od Kyjiva cez Ľviv do Poľska a nie cez Slovensko. V tom prípade by sa na ukrajinskú diaľnicu vedela napojiť R4, vysvetľoval dávnejšie dopravný expert ÚHP Rastislav Farkaš.
Cena tejto diaľnice sa odhaduje na necelé dve miliardy eur. Otázka je, v akých parametroch je efektívne ju reálne stavať, s koľkými pruhmi, či celú diaľnicu naraz a podobne ako pri ostatných projektoch – či je vhodné robiť to ako PPP.
Detailné odpovede aj na tieto otázky by mohli priniesť aj noví poradcovia. Otázne je, ako vážne sa budú zaoberať otázkou, či je pre štát efektívnejšie obstarávať v režime PPP než klasickou metódou.
Na pochopenie, prečo je to sporné, treba najprv vysvetliť, čo sa bude diať teraz.
Súťaž sa iba začína, začiatkom októbra vyzbierali prihlášky od záujemcov. Teraz sa posudzuje, kto spĺňa kvalifikačné podmienky.
Ministerstvo potom plánuje uzatvoriť rámcovú zmluvu s najviac piatimi finalistami súťaže. Medzi nimi sa potom budú robiť e-aukcie už pre konkrétny typ poradenstva na konkrétne projekty, ktoré sa ministerstvo rozhodne zveriť poradcom.
Scenáre sú dva. Prvý je, že v prvom kole sa vysúťaží, kto z poradcov urobí pre konkrétny zámer úvodný projekt. To má platiť pre projekty, ktoré ešte základné projekty nemajú, pretože sú v úvodnej fáze prípravy.
Ak z toho vyjde, že PPP môže byť v danom prípade dobrým riešením, urobí sa ďalšia e-aukcia, tentokrát na detailnejšiu štúdiu, ktorá sa tiež bude zaoberať výhodnosťou PPP modelu. Táto štúdia sa už však bude súťažiť v jednom balíku spoločne s prípravou tendra. Ak by teda poradcovia spochybnili metódu PPP, obrali by sa o druhú časť zákazky.
V prípade tunela Karpaty a predĺženia R4 budú poradcovia súťažiť medzi sebou iba o balík so štúdiou a s prípravou tendra. S úvodným projektom sa neráta.
Vo zvyšných prípadoch sa počíta so súťažou aj na úvodný projekt, v prípade potiahnutia R7 do Lučenca dokonca iba s projektovým poradenstvom.
Kontrakt predpokladá, že poradcovia môžu počas štyroch rokov radiť najviac 157-tisíc hodín.
Ak rátame, že štyri roky majú 35-tisíc hodín, potom by kontrakt mohlo naplniť aj štyri až päť ľudí, ak by radili nonstop cez deň aj v noci vrátane sviatkov.
Ministerstvo dopravy zatiaľ nespresnilo, koľko záujemcov sa prihlásilo do kvalifikačného kola. Niektorých však mohlo odradiť. Jeden zo záujemcov žiadal podľa dostupných záznamov o predĺženie lehôt, aby stihol poskladať dostatočne fundované medzinárodné konzorcium. Ministerstvo dopravy žiadosti nevyhovelo.