Vlastne, keď som sa hlbšie zamyslel tak podobnosť s týmto modelom je vidieť aj na Slovensku:
Trnava - má len 1 exit z D1, a privádzačom I/51 (terajšia R1) spája diaľnicu s trnavským obchvatom na ktorom bude TT obslúžená viacerými exitmi. Podobnosť zrejmá len s tým rozdielom, že obchvat TT nebude RC.
Košice - budúcnosť: bude mať síce viac exitov na D1, R2 a R4, ale privádzačmi z týchto exitov bude spojený vnútorný mestský polokruh (I/50 a I/68.) s diaľničnou sieťou. Podobnosť tiež zrejmá len s tým rozdielom, že R2 a R4 by mali byť diaľnice a privádzače s polokruhom RC.
Bratislava - Na vjazde do Bratislavy v smere od Brna sa nachádza informačná tabuľa, ktorá ukazuje na neexistujúcu odbočku. Podľa Jozefa Drahovského riešenie ako odbočiť existuje, vodič však prejde oveľa viac ako avizovaných dvetisíc metrov.
Tu sa pán expert na dopravu trošku sekol. Odcitujem zo zákona:
“Značka Návesť pred križovatkou (D33) informuje o názve najbližšej križovatky a o vzdialenosti k nej. Značka Návesť pred križovatkou (D34a až D34e) informujú na diaľnici, ceste pre motorové vozidlá alebo na inej dopravne významnej ceste o smere a prípadne o vzdialenosti k vyznačeným cieľom (obciam) a o počte a usporiadaní jazdných pruhov.”
Vysvetlím: Na značke D33 nie je uvedený cieľ a vzdialenosť k nemu, ale názov križovatky so vzdialenosťou k začiatku odbočovacieho pruhu. Na ostatných značkách sú už uvedené ciele, ktoré daný výjazd, exit alebo MÚK obsluhuje.
To ale na veci nemení fakt, že názov Polianky je naozaj použitý nešťastne. Názvy križovatiek sa na SK určovali najmä podľa katastrálneho územia, v ktorom ležia, lebo určovanie názvov križovatiek v intraviláne miest je vždy obtiažne. Takto vznikli aj názvy Pečňa, Kapitulské pole a iné podľa mňa nezmysli. Keby sa táto križovatka (Polianky) nazvala “Lamačská cesta” = teda ulicou, ktorú z obidvoch smerov obsluhuje a tento názov by spolu s ostatnými, ktoré sú tam uvedené dnes, figuroval aj na značkách D34 problém by bol vyriešený.
V niečom má tento pán pravdu, ale poukázal na to dosť nevhodným spôsobom. Od experta na dopravu by som toto nečakal. Tak ako by som to nečakal (resp. “čakal” ) od expertov, ktorí určujú a schvaľujú DZ, že nevytvoria takéto nezmyselné hlavolami.
Keby chcel niekto polemizovať o tom, že načo sú názvy križovatiek, že šak stačí len číslo exitu bez názvu, tak ako to je napr. v ČR alebo USA, tak vysvetlím prečo je najlepšia kombinácia týchto dvoch informácii.
Ale čo je holý fakt čísla exitov na SK chýbajú, aj keď federálna vyhláška MD ČSFR z roku 1990 umožňovala a dokonca umožňuje aj dnes názvy križovatiek doplniť o číselný (kilometrový) údaj. Česi to na svojich D začali praktizovať už za federácie (ešte pred rozdelením), ale na SK to nie je zavedené do praxe ani po 18 rokoch platnosti tejto vyhlášky. Takýchto má SK expertov nie len na dopravu, ale aj vo všetkých odvetviach hospodárstva a spoločnosti. Potom sa nečudujme ako to u nás vyzerá, keď jedinými hodnotami väčšiny tohto národa je závisť, peniaze a moc…
Mna by zaujimalo, ake krizovatky sa planuju este medzi BA a TT? Viem, ze sa to niekde prediskutovavalo, len to neviem najst.
Co si pamatam, krizovatka Vajnory sa ma dokoncit, Blatne je v hre?!
A kde teoreticky sa ma stretnut buduca D4 s D1?
V rámci stavby D1 BA - TT rozšírenie na 6-pruh sú uvažované nasledovné križovatky:
EXIT 16 - Triblavina (na mieste terajšieho odpočívadla Triblavina, ktoré bude zrušené)
EXIT 27 - Senec
EXIT 31 - Blatné (výstavba plnohodnotnej MÚK)
EXIT 44 - Voderady (t.č. vo výstavbe)
Na tomto úseku je ešte uvažovaná križovatka EXIT 24 - Bernolákovo s prípadným privádzačom Pezinok
V rámci výstavby úseku D4 Jarovce - Ivanka-sever sa má vybudovať križovatka D4/D1 Ivanka-sever (na D1 EXIT 15; na D4 EXIT 26)
Ako som uviedol vyššie, exity sa u nás mohli číslovať už od roku 1990 a môžu sa aj dnes, len sa to nerealizovávalo… Reálne to vidím však až po novele cestného zákona, ďalej zákona o premávke na pozemných komunikáciách a jeho vykonávacej vyhlášky. Zatiaľ sme jediná krajina EÚ 25, ktorá nečísluje exity (okrem Malty, ale tam nie sú diaľnice). Aj to o niečom svedčí…
MH, dakujem za info.
EXIT 24 - Bernolakovo je OK, len ten privadzac do Pezinka…to by slo okolo Slov. a Chorv. Grobu? Celkom luxusne riesenie, aj ked v horizonte mnohych rokov pri terajsom tempe urbanizacie okolia Bratislavy sa to pravdepodobne zide.
Aky vyznam ma EXIT 16 - Triblavina, ked sa planuje EXIT 15 D1/D4? Ale ratam s tym, ze to su iba uvahy o roznych alternativach…
Mozno je to blba otazka, ale rad by som sa este opytal…kedze sa exity cisluju podla kilometraze na dialnici, (dufam, ze som sa zrozumitelne vyjadril), existuje alternativy cislovat exity po poradi bez ohladu na kilometer na dialnici? T.j. EXIT 1, EXIT 2, EXIT 3…
A ci vobec niektora krajina ma taketo cislovanie?
Neviem si dost dobre predstavit, ako by sa urobilo cislovanie exitov podla kilometrov napr. na severnej D1. Myslim, ze dodnes nie je uplne jasna trasa D1 medzi ZA a RK, takze aj tie kilometre su otazne. Mozme si povedat, ved cislujme podla dnesnych kilometrovnikov, lenze cisla exitov su aj na automapach. Dokoncenim D1 dojde k precislovaniu, takze by z toho vznikol celkom slusny bordel.
Tá križovatka by bola medzi Bernolákovom a Veľkým Bielom. Privádzač by ďalej pokračoval ako preložka cesty II/503 medzi Slovenským Grobom a Viničným a napájal by sa na obchvat PK.
Exit Triblavina bude obsluhovať Čiernu vodu z juhu, kde sa medzi diaľnicou D1 a terajšou obcou plánuje individuálna bytová výstavba (IBV)pre cca 40.000 obyvateľov a južne od D1 smerom k Bernolákovu sa tiež plánuje IBV pre cca 5000 ľudí. Chorvátsky Grob vlastne splynie s Čiernou vodou. Inak Čierna voda je už dnes časťou Chorvátskeho Grobu.
Vôbec to nie je blbá otázka…
Existuje taká varianta a aj sa používa. Táto metóda sa nazýva “sekvenčná”.
Krajiny kde sú exity značené sekvenčne:
Portugalsko, Španielsko, Francúzsko, BeNeLux, GB, Írsko, Nemecko, Dánsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Švajčiarsko, Slovinsko, Chorvátsko, Grécko, Cyprus, Japonsko, Kórea, Čína, Malajzia.
Krajiny kde sú exity značené podľa staničenia:
Poľsko, Česko, Rakúsko, Maďarsko, USA (95% štátov), Austrália, Čile.
O výhodnosti oboch systémov je napísané na tejto českej stránke www.dalnice.com
Plne sa s tým stotožňujem, tak som si dovili odcitovať:
Jaké číslování dálničních křižovatek je nejlepší?
Označování dálničních křižovatek číslicí bylo v naší republice zavedeno až na poč. 90. let. Do té doby byly křižovatky označeny pouze názvem, tedy většinou obcí která je nejblíže. Jsou vlastně dva druhy číslování exitů - podle pořadí anebo podle kilometrovníků. Naše republika si vybrala označování křižovatek podle jejich staničení, tedy podle kilometru na kterém se nacházejí. Má to velkou výhodu. Stačí si zapamatovat nebo napsat číslo exitu, kde budete vyjíždět a pak už jen občas kouknout na kilometrovník mezi svodidly nebo si na začátku dálnice vynulovat počítadlo. Odhadnete tak snadno, kolik kilometrů ještě zbývá k opuštění dálnice a tím se i přizpůsobit. Víte pak dobře, zda-li má ještě cenu složitě předjíždět nějaký kamion nebo zda-li ubrat plyn. V některých zemích jsou naopak křižovatky opatřeny číslem tak, jak jdou za sebou od začátku dálnice. Tedy první exit má jedničku, další dvojku atd. Tento starší systém se zdá možná logičtější, ale má obrovské nevýhody. Bez orientačních tabulí nevíte, jak daleko Vaše křižovatka je. Lehce tak minete svůj výjezd. Navíc čísla již nelze nijak vkládat, takže pokud je na dálnici vybudována nová křižovatka, nezbývá než ji označit např. 15A. Bohužel se také stává, že nějaká křižovatka je teprve plánovaná a tak bylo číslo vynecháno. To jsou pak najednou zmatky, když jste po jedenáctce čekali křižovatku 12 a ona to je už ta Vaše třináctka. Každopádně u dlouhých dálnic je zase tento systém výhodnější. U stovky kilometrů dlouhé dálnice by exit 1254 nebyl k orientaci přívětivý. Úplně nejlépe potom jakýkoliv systém funguje, pokud je navíc doplněn i názvem exitu. Takto to fungovalo i u nás. Ale bohužel na přelomu tisíciletí se po zavedení nových dopravních značek na názvy exitů zapomnělo a křižovatky jsou označovány pouze čísly. To však orientaci spíše stěžuje neboť doposud mohl řidič podle projížděných křižovatek odhadnout, kterými místy projel. Pokud však nezná pod kterým číslem křižovatka je, nebude bez pomoci mapy vědět kde se nachází.
Neviem, či toto nové vlákno má pojednávať iba o X na slovenských D a R, ale príklady špatne riešených mimoúrovňových krížení sú napríklad tu: cbrd.co.uk/badjunctions
Teda aspoň oni to považujú za zlé, možno niektoré (vypadajú dosť zložito) z nich by sme (po malej úprave) na Slovensku chceli mať..? .. A k nim samozrejme potom aj také diaľnice.
Kľudne by sa tam robiť nemuselo, ale keby sa to číslovanie spravilo podľa starého staničenia tak by slúžilo už 20 rokov a po dokončení celej D1 by sa to prečíslovalo. Zvislé DZ tiež majú svoju životnosť a to je pri najlepšom max. 15 rokov (to závisí od použitých materiálov a folií) a aj tak by sa museli meniť. Nové mapy by sa vydávali už s novým číslovaním. Tak ako sa raz bude musieť prečíslovať celá cestná sieť na SK (urobilo sa to v SLO, HR, PL, atď) a tiež sa budú revidovať mapy a navigačné systémy. Nevidím v tom žiadny problém…
Presne tak by som si to predstavoval aj ja, tento rok by sa mala prestaničiť D1 po Sverepec, tak ako minulý rok celá D2, len sa čaká na novú vyhlášku, ktorá má zaviesť exity oficiálne.
Podľa pôvodných návrhov je však križovatka (výjazd z diaľnice) severne od Ružomberka projektovaná ako „križovatka Likavka“. To by však značne ubralo na rozvíjaní potenciálu cestovného ruchu Ružomberka. Na diaľničných tabuliach by totiž bola už niekoľko desiatok kilometrov vopred uvádzaná Likavka namiesto Ružomberka. Podľa slov primátora mesta Michala Slašťana sú však tieto špekulácie zbytočné, pretože je jednoznačnou snahou mesta, aby križovatka (výjazd z diaľnice) bola pomenovaná Ružomberok a nie Likavka. O tejto otázke rozhodujú ministerstvo dopravy, Národná diaľničná spoločnosť a krajská polícia.
To je v pohode, nič sa nedeje, v projektových dokumentáciách je vždy uvedený len pracovný názov križovatky, ktorý sa zadá vždy podľa katastrálneho územia, v ktorom križovatka leží. Keď sa bude určovať DZ na tomto úseku tak sa tam dá názov Ružomberok. Takto sa to urobilo aj v prípade križovatky Vrtižer (PB-sever) a Sverepec (PB-juh). Ale je pravda, že už aj v Projektových dokumentáciách by sa už mohol udávať finálny názov exitu a aj úseky by sa tak mohli volať…
Už zodpovední konečne pochopili, že názvy križovatiek sa musia určovať podľa významu a nie podľa k.ú. V čase keď sa určovalo DZ pre križovatku Rakoľuby sa ešte zodpovední riadili pravidlom k.ú.
) od expertov, ktorí určujú a schvaľujú DZ, že nevytvoria takéto nezmyselné hlavolami.
A k nim samozrejme potom aj také diaľnice. 