V suvislosti s vystavbou dialnic na Slovensku sa v poslednom case coraz viac sklonuje pojem PPP - projekty s privatnym partnerstvom. O co vlastne ide? Ake su vyhody a rizika?
Velkou vyhodou tohto riesenia je, ze sukromna firma dokaze zabezpecit uspornejsi projekt, dodrzat termin vystavby a neprekrocit naklady. PPP logicky vznikli v USA, kde je tradicne vacsia dovera v trhove sily a prevlada nazor, ze sukromny sektor dokaze pracovat efektivnejsie ako statna byrokracia. No kde vstupuje verejna a sukromna organizacia do partnerstva, vznikaju aj rizika, ktore v pripade zlyhania projektov mozu mat kriticky dosah na verejne financie. Dokazom je dialnica M1/M15 v Madarsku i povestna ceska dialnica D47.
Skryty dlh
PPP su dlhodobe projekty, ktore presahuju horizont volebneho obdobia jednej vlady a stat sa tak dnes zaviaze na platby, ktore budu zabezpecovat az buduce politicke garnitury. Konkretne, zakon o verejnom obstaravani limituje koncesiu v slovenskych podmienkach na 30 rokov a v pripade zle pripravenych zmluv moze vzniknut neakceptovatelne zarucenie prijmov sukromnej firmy z verejnych zdrojov. “PPP vytvaraju dojem, ze k zadlzovaniu statu nedochadza, ale stat uzatvara zmluvu, na zaklade ktorej predava buduce vynosy sukromnemu partnerovi, co zadlzenim v skutocnosti je,” uvadza sa v sprave ministerstva financii o vytvarani podmienok na realizaciu projektov s privatnym partnerstvom.
Komplikovane, dlhodobe zmluvy mozu mat v pripade ich vypovedania, ak sa ukazu ako nevyhodne pre stat, priamy dosah na statny rozpocet. Najma v pripade prehratych arbitrazi, no aj priamymi nakladmi na pravnikov. “Nevyhodou je, ze verejny sektor vacsinou nema dostatocnu skusenost s projektmi PPP a sukromny sektor sa prirodzene pokusa dohodnut si lepsie podmienky pre seba,” uvadza sa v sprave. “Moze sa stat aj to, ze zastupcovia verejnej spravy v zmluvach nepostrehnu niektore ustanovenia, takze projekt nesie v sebe skryte poskytnutie zaruk verejnych financii,” uvadza hovorca ministerstva financii Peter Papanek.
Nie do rozpoctu
Vo februari 2004 vydal Eurostat smernicu, ktora urcuje sposob uctovania projektov PPP. Rozhoduje analyza troch zakladnych rizik - vystavby, dostupnosti a dopytu. Riziko vystavby pokryva napriklad oneskoreny termin odovzdania stavby, technicke nedostatky ci prekrocenie nakladov. Riziko dostupnosti zase znamena, ze infrastruktura alebo sluzba splna vopred dohodnute parametre a verejnost ju moze vyuzivat. Riziko dopytu hodnoti, ci sa aj realne vyuziva. Bol to pripad uz spominanej dialnice v Madarsku. Problemy prepukli, ked sa ukazalo, ze premavka bola od zaciatku nizsia, nez sa ocakavalo. Navyse sa mnozili staznosti na vysku myta.
Aby sa projekt PPP do rozpoctu verejnych financii nezahrnul, musi sukromny partner podla Eurostatu niest riziko vystavby a aspon jedno z dalsich dvoch rizik. Kedze prevzatie rizika dopytu sposobilo v minulosti tazkosti mnohym projektom PPP, sukromni partneri sa mu usiluju vyhnut. Aj preto vo Velkej Britanii i Irsku okolo 60 percent projektov PPP priamo zahrnaju do rozpoctu.
“Najdolezitejsou castou projektov PPP je prave hodnotenie miery rizika. Medzinarodny menovy fond ma totiz ovela prisnejsie kriteria ako Eurostat a pracuje s 24 polozkami,” vysvetluje nezavisly poslanec parlamentu Jan Mikolaj. Pripomina, ze do vztahu koncesionar - stat vstupuju aj banky, pretoze projekty PPP sa zasadne financuju z poziciek a je velmi dolezite stanovit, kto berie zaruku za ich splacanie.
Politika PPP
Ministerstvo financii pripravuje Politiku PPP, ktoru v septembri 2005 predlozi na rokovanie vlady. Odporuca, aby sa projekty PPP preferovali bez ohladu na to, ci su zarucene statom, alebo zabezpecia skrytie casti verejneho dlhu. V rokoch 2007 az 2013 by sa pri tychto projektoch dali vyuzit aj peniaze z Kohezneho i zo strukturalnych fondov.
Na Slovensku je v hre pat usekov dialnic
Zatial najdalej v priprave projektov PPP je doplnenie dialnice zo Ziliny do Presova. Celkovo pat usekov pripravuje pre rezort dopravy zahranicna poradenska spolocnost Mott Mac Donald. “Realizaciu navrhli vo variantnom rieseni s dokoncenim stavieb v horizonte rokov 2010 a 2013. Material sme rozoslali na pripomienkove konanie. S tym, ze ide o velmi zlozitu problematiku a bude sa musiet opatovne analyzovat po zaslani vsetkych pripomienok,” povedal hovorca rezortu dopravy Tomas Sarluska.
Projekty PPP v zahranici
- Most Tagus, Portugalsko
- Letisko Ateny, Grecko
- Program budovania ciest v Irsku
- Skoly a sportove zariadenia, Dansko
- Budovanie skol, Skotsko
- Bina Istra, dialnica A1 a B1, Chorvatsko
Zdroj: hnonline.sk / 4. 3. 2005 00:00
hnonline.sk/1-10023660-15741860-k0E000_detail-9a