Karvašová: Kauzy haciend komplikujú snahy o eurofondy, Uhríkove slová o dani sú populizmus
Čerpanie peňazí preveríme, hovorí Lucia Yar.
redaktorka
Odoberať autora
follow_topic_tooltip_text
Europoslankyňa Ľubica Karvašová. (Zdroj: TASR/Jakub Kotian)
Písmo:A-|A+ Diskusia (2)
[ Dostávajte %title% so zhrnutím podstatných správ dňa. Pozrite si aj celú ponuku našich newsletterov. ]
V súčasnosti sa na pôde Európskej únie začína formovať nový dlhodobý rozpočet, teda podoba výdavkov a príjmov od roku 2027. Hovorí aj o eurofondoch a o tom, akým spôsobom sa ich vyplácanie pozmení alebo či sa bude objem peňazí smerujúcich do štátov Európskej únie znižovať.
smeAdManager.cmd.push(function () {smeAdManager.mngr.display(‘gtg’, ‘article_body_top_position’, ‘article_body_top_position-original-29550’);});
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Europoslankyňa ĽUBICA KARVAŠOVÁ (Progresívne Slovensko) je vo Výbore pre regionálny rozvoj. V rozhovore vysvetľuje, že eurofondy nezaniknú, ale bude sa tlačiť na ešte väčšiu podmienenosť zdrojov v súvislosti s právnym štátom. „ Je to aj vďaka politikom ako Viktor Orbán a Robert Fico. Títo politici dávajú len ďalšie dôvody a priestor k tomu, aby sa previazanie európskych zdrojov a ochrany právneho štátu posilňovalo. "
smeAdManager.cmd.push(function () {smeAdManager.mngr.display(‘gtg’, ‘article_body_1’, ‘article_body_1-responsive_1-10402’);});
Europoslankyňa však hovorí aj to, že rozpočet na eurofondy bude radikálne nižší. „ Keď sa pozrieme na výzvy, ktorým čelíme, tak to inak nevychádza," opisuje. Preto Únia hovorí aj o nových príjmoch. Poslanec Milan Uhrík (Republika) na to v europarlamente reagoval, že Slováci sú už zaťažení infláciou a konsolidáciou dosť a ďalšie poplatky nepotrebujú. Europoslankyňa reaguje, že Únia nejde zaťažovať občanov, témou je napríklad uhlíkové clo.
V rozhovore si tiež prečítate:
- Do akých oblastí môžu ísť v blízkej budúcnosti peniaze z Únie,
- prečo budú hrať významnú úlohu prihraničné regióny,
- ako reaguje na Uhríka a jeho slovách o európskej dani,
- z čoho chce mať Únia nové príjmy.
Novinári nedávno poukázali na prerozdeľovanie eurofondov počas jednofarebnej vlády Smeru Roberta Fica na súkromné vily, kde to už od začiatku vyzerá tak, že nikdy nemali byť prístupné verejnosti. Ukazuje sa, že peniaze z Únie na nehnuteľnosti získavali ľudia s prepojením na stranu Smer a premiéra Fica. Čo táto kauza hovorí o tom, ako s eurofondmi pracujeme na Slovensku?
smeAdManager.cmd.push(function () {smeAdManager.mngr.display(‘gtg’, ‘article_body_2’, ‘article_body_2-responsive_1-10411’);});
Faktom je, že 80 a viac percent verejných investícií na Slovensku pochádza z európskych zdrojov. Často sa stáva, že čistí prispievatelia do rozpočtu Únie otvárajú tému o tom, že európske peniaze nie sú investované tam, kde by mali byť, a nie je to efektívne. Je to aj argument na spochybňovanie efektívnosti kohéznej politiky, teda eurofondov. Hovorí sa teraz aj o tom, či kohézna politika vôbec bude v budúcnosti fungovať a ako bude vyzerať.
Tieto kauzy nám veľmi komplikujú situáciu pri presviedčaní partnerov o tom, že eurofondy majú zmysel, no aj na takýto typ káuz je potrebné poukazovať. Preto sme sa začiatkom týždňa listom obrátili na európske inštitúcie so žiadosťou vyšetriť to. V liste uvádzame, že to nie je nová vec, ale systémové nastavenie, ktoré sa objavuje paradoxne vždy, keď je Smer pri moci.
smeAdManager.cmd.push(function () {smeAdManager.mngr.display(‘gtg’, ‘article_body_3’, ‘article_body_3-responsive_1-10420’);});
V minulosti sa rôzne typy rekreačných zariadení transformovali na hotely, ktoré z toho potom mali biznis s rôznymi welnes centrami. Komisia na to vtedy pozerala negatívne, lebo eurofondy majú ísť na rozvoj regiónu, a nie na to, aby sa nejaký konkrétny podnikateľ obohacoval a rekonštruoval si za európske peniaze chaty a domy a robil z nich hotelové zariadenia.
Súčasná situácia je však ešte horšia v tom, že už to nie sú ani hotelové zariadenia. V minulosti aspoň dokázali ubytovať hostí a prebiehal tam nejaký rozvoj cestovného ruchu, ale dnes podľa toho, čo vidíme napríklad v Sebechleboch, ide o uzavreté komplexy, miesta, ktoré nikdy nemali ambíciu slúžiť verejnému účelu ani rozvoju turizmu.
Súvisiaci článok Eurofondy tiekli na súkromné vily a Fico sa nechce vzdať ruského plynu (Index newsletter) Čítajte V súčasnosti sa diskutuje o ďalšej podobe eurofondov, keďže sa na pôde Únie rozhoduje o novom viacročnom finančnom rozpočte od roku 2027, ktorý sa schvaľuje na nasledujúcich sedem rokov. Ako by mali eurofondy už o dva roky vyzerať? Budú ešte chodiť do európskych štátov peniaze na rozvoj?
Európska komisia približne pred mesiacom predložila revíziu súčasného eurofondového obdobia. Priniesla päť nových priorít, do ktorých navrhuje štátom prerozdeliť peniaze. Nie je to povinné, ale naznačuje to témy, ktoré budú relevantné pre budúce eurofondy. Ide o oblasti konkurencieschopnosti, obrany, odolnosti vodných tokov, bývanie a hraničné regióny s Ruskom, Ukrajinou a Bieloruskom. Ide o nový pohľad na to, čo bude s východnou hranicou, ktorá v niektorých situáciách už nebude môcť cezhranične prosperovať.
Príkladom je Fínsko, kde lokálna ekonomika fungovala na fínsko-ruskej hranici. S tým je koniec a hľadajú tam iný model rozvoja. Na hranici s Ukrajinou by sme sa mali pozerať na to, ako jej pomôcť integrovať sa do európskeho priestoru. Súčasná vláda to nerozporuje asi ako jedinú vec, ktorá sa týka Ukrajiny. Naznačuje to tiež, kam sa budú priority či investície do eurofondov hýbať aj po roku 2027.
Únia začne splácať peniaze z plánu obnovy, chce dávať viac výdavkov na obranu. Nemôže aj z dôvodu zvýšených výdavkov vyplácanie eurofondov úplne zaniknúť?
Zaniknúť nie, ale určite bude tlak na ešte väčšiu podmienenosť zdrojov. Dôležitá bude prepojenosť s právnym štátom. Je to aj vďaka politikom ako Viktor Orbán, ale aj Robert Fico. Títo politici dávajú len ďalšie dôvody a priestor k tomu, aby sa previazanie európskych zdrojov a ochrany právneho štátu posilňovalo.
Rozpočet na eurofondy však bude radikálne nižší. Keď sa pozrieme na výzvy, ktorým čelíme, tak to inak nevychádza. Splátky plánu obnovy tvoria 20 percent európskeho ročného rozpočtu. Je to veľká časť zdrojov. Musíme sa preto pozrieť aj na to, či vieme zdroje a nové príjmy prinášať do Únie. Hovoríme o nových vlastných zdrojoch.
Slovensko a eurofondy
- Slovensko je stále čistým príjemcom platieb z európskeho rozpočtu. V rámci kohéznej politiky Európskej únie, ktorá sa snaží o znižovanie rozdielov medzi jednotlivými členskými štátmi, teda krajina čerpá viac, než do systému odvádza.
- Podľa kumulatívnych údajov zo štúdie INESS získalo Slovensko z rozpočtov EÚ počas svojho členstva 37 miliárd eur, pričom odviedlo iba 11,5 miliardy eur.
Počas posledného plenárneho zasadnutia v Štrasburgu k tejto téme vystúpil aj europoslanec Milan Uhrík (Republika). V súvislosti s novými príjmami do rozpočtu Európskej únie hovoril o európskej dani a reagoval, že ľudia novú daň platiť nechcú, lebo už teraz sú finančne zaťažení, na Slovensku sa konsoliduje, je tu transakčná daň, inflácia. Môžete na neho zareagovať a vysvetliť, čo má byť „európska daň"?
Nie je to európska daň, tak by som to nenazvala. Hovoríme o nových vlastných zdrojoch Únie. Je niekoľko návrhov, odkiaľ by tieto zdroje mohli plynúť, no žiaden nie je o tom, že ideme zaťažovať európskych občanov. Je to naozaj veľký populizmus alebo nevedomosť poslanca Uhríka.
Témou je napríklad uhlíkové clo. Európska únia chce mieriť poplatky skôr na tretie krajiny alebo firmy, ktoré výrazným spôsobom profitujú z európskeho jednotného trhu. Uhlíkové clo sa týka krajín ako Čína, ktoré vyrábajú menej udržateľne.
Podľa môjho názoru je potrebné hovoriť aj o zdaňovaní digitálnych platforiem v súvislosti s rokovaniami o obchodných vzťahoch s Donaldom Trumpom. Ten hovorí, že chce väčšiu spravodlivosť v obchode s Európskou úniou, no potom aj my chceme mať väčšiu spravodlivosť. Digitálne platformy zarábajú miliardy na európskom trhu aj obchádzaním zákonov.
Súvisiaci článok Zahraniční europoslanci kritizujú Ficovu cestu do Moskvy. Je to hanba a provokácia, vravia Čítajte Povedali ste, že pravdepodobne bude do krajín prúdiť menej eurofondov. O koľko by sa mal ich objem znižovať?
Chápem, že veľakrát sa debata sústredí na objem peňazí, ale je to skôr o tom, aké priority z eurofondov budeme financovať. Slovensko nikdy nebolo schopné vyčerpať všetky peniaze z Únie. Cieľom bolo mať ich čo najviac, a nie ako ich použiť.
Vo výbore pre regionálny rozvoj tlačíme na to, aby sme vytvorili priestor pre regióny a mestá k definovaniu priorít. Môže ísť o železnice, infraštruktúru alebo obranný priemysel, napríklad v Trenčianskom kraji, ktorý môže pomôcť aj investíciám a pracovným miestam. Niekde je potrebné dobudovať sociálnu infraštruktúru, riešiť nedostatok lekárov alebo centier pre starších ľudí. Chceme, aby o tom v regiónoch rozhodovali sami.
Na Slovensku je čerpanie eurofondov centralizované. O tom, kam pôjdu, sa rozhoduje na ministerstvách v Bratislave. Plánom je, aby sa ministerstvá úplne vynechali?
Nedá sa to úplne spraviť bez štátu, lebo tieto princípy sú súčasťou európskych zákonov. Úloha vlády bude stále významná. Ale snažíme sa, aby boli vlády nútené alokovať väčšiu časť zdrojov na priame rozhodovanie pre regióny. Dnes taký nástroj existuje a pilotne majú regióny v tomto programovom období asi 400 miliónov eur na projektoch, ktoré si sami zadefinovali.
Každý región si cez radu partnerstva určil priority na zásadných projektoch a postupne sa o ne uchádzajú v rôznych výzvach. Chceme takýto model financovania v budúcnosti posilňovať. Je to však v rozpore s tým, čo v súčasnosti hovorí slovenská vláda. Rada by mala väčšiu kontrolu nad tým, kam peniaze idú, a nie naopak. Sme tu v konflikte. Ale v Európskom parlamente máme silnú pozíciu, aby sme na tomto modeli pracovali a rozvíjali ho.
Súvisiaci článok Europoslankyňa Lexmann: Vládu chceme obísť, časť eurofondov musí presunúť do regiónov Čítajte Na východnom Slovensku sa veľa hovorí o tom, že už len za hranicami v Poľsku vedia s eurofondmi dobre pracovať, investovať ich tak, že to tam aj vidno hneď po prekročení hranice, napríklad v podtatranských obciach. Čím to je?
Poliaci majú inak nastavený systém prerozdeľovania eurofondov. V Poľsku je každé vojvodstvo (na Slovensku obdoba samosprávnych krajov, pozn. red.), zodpovedné za balík zdrojov, o ktorom sami rozhodujú. Systém integrovaných územných investícií využívajú už dlho.
V prípade východného Slovenska sa v súčasnosti hovorí o novej príležitosti v reakcii na ruskú agresiu na Ukrajine. Vzniká tu priestor na to, aby mal východ osobitnú pozornosť aj z pohľadu výraznejších investícií do infraštruktúry v prihraničných regiónoch, aby sme mali na východe zjednodušené podmienky využívania zdrojov a väčšiu flexibilitu.
Ako konkrétne by mali tieto opatrenia vyzerať?
Prioritou bude infraštruktúra od pobaltských krajín, cez Poľsko až po Rumunsko. Dlho išlo o periférie. Cestná, železničná či mostná infraštruktúra sú na veľmi nízkej úrovni.
Investície budú spojené aj s bezpečnosťou. Poliaci hovoria o tom, že by potrebovali na hranici s Ruskom rekonštruovať a stavať viac podzemných území, ktoré budú v prípade potreby slúžiť ako kryty. Chcú východ krajiny rozvíjať, ale tak, aby to bol stále bezpečný priestor a dokázali reagovať na krízové situácie.
U nás to môžu byť skôr infraštruktúrne cezhraničné projekty. Začneme napríklad viac rozvíjať cyklotrasy, no aj železnice sú veľmi dobrá téma. Budeme tiež potrebovať kvalitné prepojenie vzdelávacích či zdravotníckych zariadení, ktoré vieme kombinovať tak, aby sme Ukrajinu dokázali približovať v službách do Únie a do jednotného trhu.
S týmto by sa malo ideálne začať po roku 2027, teda keď už bude schválený nový dlhodobý rozpočet Únie?
Komisia nastavila prihraničné regióny ako jednu z priorít pre čerpanie peňazí už v tomto období, takže nejaké investície sa dajú určite pripravovať už teraz. Ak by som bola na mieste súčasnej vlády, tak sa do toho položím, lebo je to veľká príležitosť pre východné Slovensko. Čo sa nestihne v tomto programovom období, by mohlo pokračovať po roku 2027.
Europoslankyňa Yar: Čerpanie eurofondov preveríme
Počas plenárnej schôdze v Štrasburgu na prerozdeľovanie eurofondov na Slovensku za jednofarebnej vlády Roberta Ficom blízkym ľuďom Smeru reagovala europoslankyňa Lucia Yar (Progresívne Slovensko).V pléne europarlamentu skritizovala, že eurofondy na podporu vidieka a turizmu pre bežných ľudí opakovane končia v rukách vyvolených s prepojením na premiéra Fica a jeho vládu.
Pre Korzár vysvetlila, že je to pre ňu citlivá téma. „Som z regiónu, ktorý eurofondy mimoriadne potrebuje a naozaj mám ťažké srdce na túto vládu, lebo nevypisuje výzvy a regióny tak nemôžu fondy rýchlo čerpať. Problémy s výzvami sú však aj pri predošlých vládach Roberta Fica, keď sa zjavne systematicky dialo to, že sa peniaze z výziev dávali na haciendy ľuďom, ktorí sú jej veľmi blízko," konštatuje europoslankyňa, ktorá pochádza zo Sniny.
Yar hovorí, že na východnom Slovensku je špeciálne dôležitá téma infraštruktúry. „Sú obce, ktoré stále nemajú kanalizáciu alebo vodovody."
V súčasnosti sa prípadom zaobchádzania s eurofondami počas jednofarebnej Ficovej vlády zaoberá Európska prokuratúra. Europoslankyňa Yar s kolegami upovedomili aj Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF).Yar hovorí, že sa tým budú zaoberať aj v rozpočtovom výbore a výbore pre kontrolu rozpočtu. Chcú si pozvať okrem ľudí z Európskej Komisie aj predstaviteľov Slovenskej platobnej agentúry či OLAF-u.
„Misia europarlamentu, ktorá príde na Slovensko koncom mája, sa zameria na kontrolu využívania peňazí z plánu obnovy na Slovensku. No po našom upozornení na eurofondové haciendy zaradila do svojho programu aj prešetrenie tejto kauzy.“
Premiér Robert Fico sa vyjadril, že ak sa nájdu pochybenia, tak to bude potrebné vyšetriť a peniaze sa vrátia.
Čítajte viac: Karvašová: Aj kauzy haciend komplikujú snahy o eurofondy, Uhríkove slová o dani sú - Korzár SME