Jozef Ráž ml. minister dopravy od 25.10.2023

Detaily su rozhodujuce. Mat zly plan a nemat plan je v konecnom dosledku to iste. Polovica uzivatelov tohto fora by vedelo urcit lepsie priority a to aj tak zeby do istej miery zvyhodnili svoj region. A okrem toho vieme kolko tendrov sa vyhlasilo a ako sa rozbehla priprava. Ten excel bol este zbytocnejsi ako kazdorocne prepisovane priority za starych vlad spred 10+ rokov. Tam aspon nebolo sto+ stavieb. Ale nastastie v programe sa zase objavilo zazracne slovo akceleracia. Lol

Z programoveho vyhlasenia vlady je pre pre cestnu dopravu nasledovne info: spravy.pravda.sk/domace/clanok/ … /strana-3/

OBLASŤ DOPRAVY A VÝSTAVBY

Posledné roky hospodárskeho vývoja v rámci prostredia Európskej únie Slovenská republika naráža na problém poklesu ekonomických ukazovateľov. Pokles rastu HDP má priamy dopad na životnú úroveň a kvalitu života občanov Slovenskej republiky. Rozvoj dopravy má zároveň priamy dopad na vývoj a tempo rastu HDP. Doprava je komplexný systém vyžadujúci zdroje na systémové, organizačné, prevádzkové a investičné opatrenia, a zároveň predstavuje kľúčový predpoklad pre rozvoj a udržateľnosť národného hospodárstva krajiny. Sekundárny dopad na rozvoj regiónov a nárast tempa HDP je dosiahnuteľný prostredníctvom rozvoja multimodálneho systému dopravy, ktorý reflektuje na potreby regiónov a vytvára predpoklady pre ekonomický rozvoj. Rozvoj infraštruktúry potrebuje optimálny a rýchly proces prípravy a financovania, aby bolo možné doručovať nevyhnutné výsledky pre občanov Slovenskej republiky.

Je prioritou vlády zabrániť hroziacim ekonomickým škodám a nebezpečenstvu pre občanov spôsobeným katastrofálnym stavom súčasnej infraštruktúry a zároveň rozvíjať dopravnú sieť, aby reflektovala na medzinárodné záväzky, národné strategické plány a plány rozvoja regiónov.

Súčasná geopolitická situácia vyžaduje urýchlené dobudovanie nadradenej infraštruktúry s cieľom dostupnosti našich strategických partnerov a ich napojenie na národnú infraštruktúru. Konflikt na Ukrajine a migračná kríza vyžadujú invenčný pohľad na využitie, ako aj význam národnej strategickej infraštruktúry smerom na východnú hranicu Európskej únie. Vo vízii následnej povojnovej obnovy Ukrajiny je rozvinutá infraštruktúra nevyhnutným predpokladom medzinárodného obchodu.

Akcelerácia prípravných a povoľovacích procesov je kľúčovým faktorom umožňujúcim rozostavať Slovensko. Legislatívna úprava týchto procesov na úrovni dnešného znenia je často nad rámec komunitárneho práva Európskej únie s negatívnym dopadom na ich rýchlosť, a teda na tempo rastu HDP.

Stavebný zákon prijatý počas predchádzajúcej vlády je v aktuálnom stave inštitucionálnej pripravenosti k danému dátumu účinnosti nevykonateľný. Jeho zavedenie by viedlo k značným ťažkostiam pri príprave a povoľovaní stavieb. Aplikácia tejto legislatívy je nepripravená, a to nielen po technickej a organizačnej stránke, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy. Je nevyhnutné odložiť účinnosť tejto právnej úpravy a v spolupráci so zástupcami samosprávy spracovať rozsiahlejšiu revíziu uvedenej legislatívy, ktorá napraví najväčšie nedostatky.

Vláda pripraví novelu aktuálne účinného stavebného zákona s cieľom zabezpečiť v prechodnej dobe výrazné urýchlenie procesov umiestňovania a povoľovania stavieb s využitím inštitútov platnej stavebnej legislatívy.

V oblasti stavebného povoľovania vo väzbe na posudzovanie vplyvov na životné prostredie sa vláda zasadí za harmonizáciu legislatívy a procesov v oblasti územného plánovania a krajinného plánovania. V oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie budú preskúmané kroky na zjednodušenie procesov EIA na národnej úrovni pri zachovaní súladu s európskou legislatívou.

Vláda sa bude usilovať maximálne využívať zdroje z programového obdobia 2014 – 2020 a rozbehnutie projektov nevyhnutných pre čerpanie zdrojov z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, Programu Slovensko a ostatných dostupných verejných zdrojov. V kontexte prehodnotenia Viacročného finančného rámca Európskej únie bude vláda presadzovať zabezpečenie zdrojov na prípravu a realizáciu projektov, ktoré zlepšia dopravnú konektivitu a napomôžu odstráneniu úzkych miest na dopravnej infraštruktúre v Prešovskom a Košickom samosprávnom kraji.

S ultimatívnym cieľom odvrátiť prepadnutie finančných prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky vláda vyhodnotí výkonnosť a stav implementácie a pri zlyhávajúcich projektoch navrhne realokáciu v prospech úspešných komponentov s vysokou absorpčnou kapacitou, prípadne navrhne nové reformy alebo investície s dôrazom na plnenie klimatických cieľov.

Prioritou vlády je nastaviť udržateľný systém financovania dopravnej infraštruktúry a využiť príležitosti poskytované Európskou úniou na financovanie modernizácie dopravného sektora. Vláda dokončí reformu verejnej osobnej dopravy implementovanú prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, ako aj ostatné reformy potrebné pre zabezpečenie investícií z uvedeného nástroja Európskej únie. Vzhľadom na skutočnosť, že dopravný systém vyžaduje zdroje, ktoré nedokážu financovať zdroje Európskej únie a vzhľadom na skutočnosť, že existuje predpoklad znižovania zdrojov Európskej únie v programovom období po roku 2027, je potrebné vytvoriť predpoklady pre nástroj dlhodobého financovania dopravy, ktorý vytvorí predvídateľný plánovací nástroj na financovanie údržby, prevádzky a investícií v doprave vo verejnom záujme. Vláda vynaloží maximálne úsilie aj v procese optimalizácie povoľovacích procesov pri príprave dopravných projektov za účelom urýchlenia realizácie strategických dopravných projektov.

Vláda efektívne využije zdroje Modernizačného fondu, alternatívne zdroje financovania prípravy a výstavby dopravnej infraštruktúry s využitím súkromného kapitálu, napríklad formou verejno-súkromného partnerstva, a. i.
Prierezové krátkodobé priority

Súčasný model prípravy, obstarávania a financovania investičných projektov v dopravnom sektore odďaľuje benefity a vplyvom inflácie zdražuje tieto investície. V kombinácii s nevykonateľným stavebným zákonom pravdepodobne spôsobí chaos v aplikačnej praxi a ešte ďalej oddiali benefity pre občanov a ekonomiku, ktoré by vďaka infraštruktúrnym projektom prišli.

Vláda vytvorí legislatívne podmienky za účelom zefektívnenia procesov pri príprave, umiestňovaní a povoľovaní stavieb dopravnej infraštruktúry, pri získavaní práv k pozemkom a stavbám potrebných pre uskutočnenie uvedených stavieb a uvádzanie týchto stavieb do užívania s cieľom urýchliť ich majetkovo-právnu prípravu, umiestňovanie, povoľovanie a povoľovanie ich užívania, vrátane nastavenia stabilného a predvídateľného systému financovania dopravnej infraštruktúry. Toto bude znamenať výrazný prínos v oblasti investičnej prípravy, realizácie projektov, či financovania údržby a opráv. Uvedeným sa zvýši stabilita stavebného sektora, napríklad z hľadiska plánovania kapacít, čo v konečnom dôsledku umožní efektívnejšie financovanie dopravných stavieb.

Vláda vytvorí medzirezortný projektový tím dotknutých rezortov s cieľom urýchliť prípravu a výstavbu zostávajúcich úsekov na cestných koridoroch D1, D3 a R4. Táto pracovná skupina bude eliminovať akékoľvek časové prieťahy pri vydávaní stanovísk a povolení zo strany štátnych orgánov.

Vláda bude na Úrade pre verejné obstarávanie iniciovať vytvorenie špecializovaného odvolacieho útvaru za účelom zvýšenia efektívnosti verejného obstarávania v oblasti kľúčových investícií a projektov strategickej infraštruktúry.

Vláda zavedie jednoznačné podmienky a časové rámce strategického, technického a ekonomického hodnotenia projektov, posudzovania priorít projektov z úrovne jednotlivých orgánov a útvarov verejnej správy, ako aj možnosti ich vstupovania do prípravných procesov pre projekty strategickej infraštruktúry s cieľom zosúladiť postupy rezortov v príprave ich priorít.

Vláda zabezpečí vytvorenie zásobníka obstarávaní s cieľom zefektívniť a zrýchliť procesy verejného obstarávania a následného uzatvárania zmlúv na projektové dokumentácie a stavebné práce pre projekty strategickej infraštruktúry.
Prierezové strednodobé priority

Z dôvodu investičného dlhu a chýbajúceho zásobníka pripravených investičných dopravných projektov sa vláda zasadí za akceleráciu prípravy projektov dopravnej infraštruktúry pre nadchádzajúce programové obdobie 2028 – 2034.

Vláda zabezpečí aktualizáciu strategického rámca v oblasti dopravy. Vyhodnotí plnenie cieľov a opatrení dlhodobého strategického dokumentu Strategický plán rozvoja dopravy do roku 2030 a v nadväznosti na výstupy hodnotenia stratégie pristúpi k jej aktualizácii s presahom do konca roka 2050.
CESTNÁ DOPRAVA
Vízia

Chýbajúce úseky diaľnic a rýchlostných ciest sa negatívne premietajú na kvalite života obyvateľov a konkurencieschop­nosti ekonomiky Slovenskej republiky. V dôsledku zanedbanej údržby existujúcej infraštruktúry hrozia ďalšie ekonomické škody a možné riziko ohrozenia zdravia a života obyvateľov Slovenskej republiky. Cestná infraštruktúra bude mať aj ďalšie dekády nezastupiteľné miesto v dopravnom mixe Slovenskej republiky, preto je nevyhnutné naďalej ju rozvíjať a udržiavať v prevádzkyschop­nom stave.

Vláda zabezpečí progres pri výstavbe medzinárodných koridorov smerujúcich územím Slovenskej republiky, a to najmä D1, D3 a R4.

Vláda vyvinie maximálne úsilie na významné zníženie počtu mostov na cestách I. triedy, ktoré sa nachádzajú vo veľmi zlom a havarijnom technickom stave.

Vláda sa zasadí, aby sa neopakoval útlm pri príprave cestných stavieb z obdobia posledných vlád.
Krátkodobé priority

Vláda vyvinie maximálne úsilie pre akceleráciu prípravy, výstavby a modernizácie jednotlivých úsekov cestnej infraštruktúry.

Vláda zabezpečí vytvorenie finančných a legislatívnych podmienok pre realizáciu projektov Mostného programu.

Vláda dokončí proces prechodu na európske mýto (EETS) a spustenie „národného“ mýtneho systému.
Strednodobé priority

V súvislosti s kritickým stavebno-technickým stavom a dlhodobým systémovým podfinancovaním opravy, údržby a rekonštrukcie mostných objektov vláda zabezpečí realizáciu rekonštrukcií prioritných mostných objektov.

inak povedane v skratke - chceli by sme, vyvinieme maximálne úsilie, zasadíme sa, budeme iniciovať…
a teda nula celých nula celých nula nula

presne si vystihol.

namiesto blbych kriterii treba prehodnotit celu siet. jedine dialnicne prepojenie do ciech ostane D2. cize R6 moze byt tiez pokojne nahradena cestou I. tr. tak ako R5-7-8. potom treba este doriesit parametre R2-3-4 ale aj D1-D3.

Aj značná časť R2, R3 a R4 môže byť cesta I. triedy. Trojpruh.

moze, len vytrvalo ignorujes fakt ze na druhej strane hranice su momentalne stale planovane dialnice. to sa tyka juznej R3 a severnej R4. M2 je buducnost tak aj R3 je buducnost a zatial obchvaty ale ani tie sa nerobia. R4 je pruser lebo ty pises o (asi) suvislom trojpruhu co sa mi nepozdava uz len dovodu bezpecnosti, ze na druhej strane pojde kompletna RC ani neriesis. trojpruh je fajn mozno hore kopcom a pod. potom radsej 1+1 alebo 2+2 bez krajnic. vid prietah BB.

R2 je iny pripad. LC-KE by som tiez ponechal R2 ale zatial staci kusok pri batke, ktory je pripraveny, soroska tak ci tak bude tunel lebo ochrana prirody nic ine nepusti. a zvysok ma cas. cesty namiesto dialnic treba riesit najma tam kde je sucasna cesta v nevyhovujucich parametroch. a na to netrebna blby excel, kazdy vie kde su same rovne useky a kde su same kopce, zakruty a dediny.

A to niečo znamená? Veď keď tie diaľnice/RC budú v budúcnosti potrebné, tak sa ten trojpruh dostavia na 2+2. Ani ten trojpruh nevydrží večne. Len sa musí k tomu pripraviť legislatíva, aby sa to v budúcnosti dostavať dalo. Na to však musí byť vôľa, ktorá chýba.
Veru, neriešim, čo si kreslia iné krajiny. Nevidím na to dôvod, keďže v každej krajine sú iné okolnosti (Poliaci stavajú plné profily za ceny ako my polprofily…, ich S19 bude mať vyššie intenzity než naša R4…). Ani Česi neriešia, že Slováci si kreslia nezmyselnú R6 (ktorá nikdy neprejde cez CBA) a v zmysle platnej legislatívy to naprojektujú ako trojpruhovú cestu 1. triedy. Robia to preto, aby prešli EIA a aj CBA. Rôzne krajiny a rôzne prístupy. Niekde hľadajú riešenia (ideálne použijú už niekde overené, trojpruh nie je výmysel môj ani Pepíka z ŘSD) a niekde prekážky.

To je iný prípad možno pre Teba. Z Bátky maximálne obchvat. Tá reko cesty za Bátkou bola chyba. Tam sa malo k tomu pristúpiť tak, aby postačovala cesta 1. triedy. Vedľa toho stavať polprofil RC je nezmysel.
So Soroškou súhlasím a preto som v predošlom príspevku použil slovné spojenie “značná časť”.

Prečo Poliakom na S19 vychádza 4-pruh? Treba sa pozrieť na intenzity premávky na DK19 v Poľsku v súvislosti s obsluhou územia a jeho obyvateľstvom:
Mapa przedstawiająca Średni Dobowy Ruch Roczny pojazdów silnikowych na drogach krajowych w GPR 2020/21

Jednoznačne sa dá vyčítať, že oni tú S19 budujú predovšetkým pre vlastné potreby = vnútroštátnu dopravu, aby stiahla dopravu na S19 dokonca aj z DK75 na relácii 3 susediacich okresných miest Jaslo-Krosno-Sanok s Rzeszówom a Via Carpatia = tranzit je len bonus, ktorý im dopomohol to financovať z CEF-u a obhájiť modifikovaný 4-pruh od Krosna po Barwinek:
Pre zaujímavosť jednotlivé okresy Krosno, Jaslo a Sanok majú cca 370 tis. obyvateľov:
powiat krošnienski - 111 034 - z toho Krosno 47 140
powiat jasielski - 114 672 - z toho Jaslo 38 000
powiat sanocki - 94 864 - z toho Sanok 39 588

Treba dodať, že úsek S19 sa od Rzeszówa za Krosno, konkrétne Miejsce Piastowe stavia ako regulárna rýchlostná cesta čiže niečo ako naše R24,5/100 (2 x 2 x 3,5m jazdné pruhy, 2,5 m krajnica).
Od prípojky Miejscie Powiatowe cez Duklu po Barwinek to budú stavať bez odstavného pruhu, len s núdzovými zálivmi vo vzdialenosti cca 2 km. Na naše pomery by sa to dalo prirovnať k C20,5/80,70. Návrhová rýchlosť tohto úseku je 80 km/h, pri hraniciach dokonca 70 km/h , kde sa úplne nahrádza pôvodná cesta I. triedy = DK 19.
Tu si treba pozrieť technické parametre jednotlivých úsekov: gov.pl/web/gddkia/mapa-stan … dkarpackie
Prípadne nejaké vizualizácie:
S19 expressway Rzeszów - Barwinek, Via Carpatia route
Wizualizacja odcinka S19 Dukla - Barwinek

Situácia na Slovenskej strane R4 (I/21) Lipníky - V. Komárnik:
tranzit cca 2000 NA je pomerne vysoké číslo aj na 20 tisícové intenzity, avšak ostatná = domáca premávka najmä (Giraltovce - hranica, okrem Svidníka) je veľmi nízka okolo 2000 až 3000 spolu okolo 5- 6 tis. voz./24h. Tu je odôvodnenie maximálne na pruhy pre predchádzanie NA.
ssc.sk/sk/cinnosti/rozvoj-c … y-kraj.ssc
treba pozrieť excelovskú tabuľku

Obyvateľstvo 4 šarišských okresov vrátane Bardejova (čo je prehnané kvôli II/545) je 137 330:
okres Svidník 31 250 - z toho Svidník 9909
okres Stropkov 19 688 - z toho Stropkov 9883
okres Medzilaborce 10 773 - z toho ML 5806
okres Bardejov 75 619 - z toho BJ 30 267
a pritom II/545 Bardejov - Prešov má vyššie intezity ako I/21 (priemer cca 7000) a nemá prečo využívať R4 resp. I/21

Čiže bohužiaľ pre Slovensko nemáme ako odôvodniť výstavbu 4-pruhu R 24,5 na úseku Lipníky - hranica PL. Naše normy poznajú najmenšiu kategóriu R/C 22,5 (nové normy toto už nebudú umožňovať) čo nemajú ani Poliaci na najdrahšom úseku Krosno Barwinek. Možno v niektorých úsekoch (Svidník- Rakovčík, obchvat Giraltoviec) by sme s odretými ušami vedeli obhájiť nejakú C 19,5/80 ale to u nás neexistuje a obsesia R4 a naše megalomanské normy to ani moc neumožňujú.

a presne preto treba menit normy.

Snaha bola, avšak dopadlo to ako obvykle:
My to takto robíme a učíme 30 rokov, čo vy o tom viete, my máme skúsenosti a aplikačnú prax, bude to tak ako chceme my…

[attachment=0]Reakcie_Pripomienky z VP - STN 73 6102_Cesty_BSK_vyjadrenie.docx[/attachment]
[attachment=1]Reakcie_Pripomienky z VP - STN 73 6101_Dalnice_BSK_vyjadrenie.docx[/attachment]

jezisi to je tak smutne a tragicke citanie .. za mna toto je priam kretenizmus a nepochopenie situacie ..

toto je tak dobra odpoved, preco je ta pripomienka dobra a preco ich odpoved je zla ..

a vlastne by som tu moho pastovat skoro cely dokument. kurnik toto som nemal citat, hrozne mi to zdvihlo tlak

Treba si nájsť čas a prečítať to, je to verejný dokument, z verejného pripomienkového konania. Dal som to sem, aby ste mali predstavu prečo sa Slovensko nikdy nepohne z miesta a prečo je u nás nereálne pretaviť do života ambíciu zrýchliť a zefektívniť výstavbu cestnej infraštruktúry. Pokiaľ tu budú rozhodovať vo funkciách tieto staré kádre a to sa týka aj akademickej obce, hlavne UniZA, jej absolventi na MD SR, NDS, SSC, tak to bude stále začarovaný kruh. A ešte dodám toto je možné u nás zmeniť len s pozície moci. Môžete mať odborných a podložených argumentov koľko chcete. Odpália vás “argumentom” - po stretnutí odborníkov z NDS, PPZ SR a MD SR pripomienku zamietame. Na základe akého argumentu ju zamietajú sa nedozviete, lebo odborníci sa zhodli. Som zvedavý aké zdôvodnenie príde k návrhom TP 6101 a TP 6102, ktoré majú dopĺňať STN.

mám taký pocit, že je taký istý táraj ako jeho predchodcovia.

Ale toto volebné obdobie sa bude otvárať veľa úsekov: D1 RK, D1 Strečno, R3, D3 KNM privádzač, D1xD4, R2 KE, R2 Mýtna. Takže vlastne skoro všetko, čo je aktuálne vo výstavbe.

Majú sa čím chváliť, bude sa strihať vo veľkom :slight_smile:

ostane mu R4 PO II, R1 pri BB, moze pridat najviac pripravene, financne priechodne R2 KE I, R3 Krupina, R2 Zacharovce-Figa, D3 Brodno-KM. spolu cez 50 km,

Devil zabudol si na Sorošku, kde je tiež dosť km a odstránenie neuralgického bodu na juhu. Ale to by nesmel mať za štátneho tajomníka Chomu.

Soroska sa vytiahne opat pred volbami. Ten tunel sa od slubu do projektu len tak lahko nedostane

nezabudol som, uviedol som tie kde sa riesia uz pozemky a zaroven su financne a procesne najviac priechodne.

tento človek je v celkú vtipný facebook.com/watch/?v=2032970957075349 takže určite odovzdáme D3, a pitom sa jedná, len o “privádzač bez dialnice”, o dialnici D3 v okruhu niekoľko km nechyrovať ani neslichovať. R3 na orave ďalší polpruh, ako v vtip celkom dobréééé. o R1 bb-Sl, to radšej nejdem ani komentovať, lebo to nemá úroveň ani vtipu. takže si môžme gratulovať, ak sa nám podarí rozostaviať R2 pri košiciach, no proste vtipálek . O pacholande , radšej ani nepíšem, lebo to je hanba tisíčročia, celéj SR za jej existencie.