- Vlaky smerom na Ukrajinu musia neďaleko hraníc pribrzdiť.
- Dôvodom je, že trať, ktorú podmýva rieka Bodrog, je v zlom stave.
- Železničiari to chceli vyriešiť v rámci rekonštrukcie za 40 miliónov eur.
- Tá sa však nakoniec odsúva, keďže im prišli v tendri príliš vysoké ponuky.
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Východ krajiny sa aktuálne teší z väčšej pozornosti štátu. Nedávno sa otvoril obchvat Košíc, stavia sa obchádzka Prešova, fabrika piatej automobilky a robí sa aj na obnove koľají pri Humennom či pod Tatrami. V tomto roku sa mal rozbehnúť ďalší železničný megaprojekt za takmer 40 miliónov eur neďaleko ukrajinských hraníc a prekladiska v Čiernej nad Tisou
Reklama
Malo ísť o rekonštrukciu 40-ročnej trate, ktorú deformovali priesaky z rieky Bodrog. Preto tu dnes vlaky smerujúce do susednej krajiny musia pribrzdiť na 70 kilometrov za hodinu. Tender na sanovanie vyše desiatich kilometrov koľají však sprevádzali komplikácie a jeho vyhodnotenie viazlo niekoľko mesiacov.
Nateraz je výsledok známy. Železničiari ohlásili koncom septembra fiasko.
Reklama
Súťaž zrušili údajne pre drahé ponuky firiem. Ide pritom o zlú správu nielen pre región, ale aj pre štát, ktorý mal projekt v zásobníku na financovanie z plánu obnovy. Čerpanie týchto prostriedkov je možné do leta budúceho roka.
Trať na Ukrajinu
Rekonštrukcia mala spočívať hlavne vo výmene opotrebovaného zvršku a v stabilizácii podložia. Odstrániť sa mali prechodné obmedzenia. Namiesto rýchlosti sto kilometrov za hodinu, akou by tu vlaky mali jazdiť dnes, tu mala platiť po novom stodvadsiatka. Ide aktuálne o jedinú trať, cez ktorú sa vlakmi dostanete na Ukrajinu.
Prvý spoj z Košíc do Mukačeva vyrazil v roku 2019. Dnes tu fungujú linky z Košíc a Bratislavy do Čopu, kde cestujúci môžu prestúpiť ďalej na spoje do Kyjeva. V neposlednom rade má koľaj význam aj pre nákladnú dopravu. Neďaleko sa totiž nachádza významný uzol v Čiernej nad Tisou, kde sa prekladajú komodity medzi širokým a úzkym rozchodom.
Stroje mali na trati začať pracovať už od februára tohto roka, súťaž sa vyhlásila ešte vlani. Vtedy to vyzeralo tak, že časová rezerva je luxusná, pretože železnice odhadovali čas výstavby na sedem mesiacov. V súťaži sa však po výhradách firiem lehota zreálnila a počítalo sa už s výstavbou v trvaní takmer 11 mesiacov.
Železnice Slovenskej republiky síce už raz označili za víťaza združenie na čele s Doprastavom, proti výsledku však opakovane namieta vylúčená firma.
K šibeničným termínom sa v júni vyjadril aj šéf železníc Ivan Bednárik. Povedal, že ak situáciu do dvoch mesiacov nevyriešia, termín 30. jún 2026 je ohrozený. „Robíme na tom a uvidíme, ako to dopadne,“ povedal riaditeľ. Nateraz však železnice nad tendrom zlomili palicu a zatiaľ nie je jasné, aký bude ďalší postup a či ho vyhlásia nanovo, keďže z tohto zdroja už projekt zrealizovať nestihnú.
Nestihli by to
Na základe vyhodnotenia ponúk z marca, ktoré však železničiari museli pre námietky zrušiť, dalo najlepšiu ponuku združenie na čele s Doprastavom v hodnote 51,2 milióna eur. Po nich nasledovalo zhruba s miliónovým odstupom združenie na čele s TSS Grade. Predpokladaná hodnota, ktorú určili železničiari, bola 39 miliónov eur.
Práve toto bol údajne jeden z kameňov úrazu, na ktoré tender narazil. „Železnice Slovenskej republiky potvrdzujú, že v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní rozhodli o zrušení verejného obstarávania, keďže navrhované ceny v predložených ponukách boli vyššie ako predpokladaná hodnota zákazky,“ odkazuje hovorkyňa Petra Lániková.
Jediným kritériom v súťaži bola pritom najnižšia cena. Železnice chceli sto percent výdavkov hradiť z plánu obnovy. Tvrdia, že nemajú vlastné zdroje a nemôžu počítať ani s pridelením dodatočných prostriedkov od štátu na dofinancovanie.
Priznávajú však, že by sa dielo pre obštrukcie v tendri do budúceho leta zrealizovať ani nestihlo. „V prípade, že budú finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu alebo nového programového obdobia Operačného programu Slovensko alokované na daný projekt, táto investičná akcia bude realizovaná,“ odkazuje Lániková.
Doprastav verzus Galanťania
Námietku, ktorej Úrad pre verejné obstarávanie vyhovel a pre ktorú zrušil výsledok, podala tretia firma, ktorá bola z tendra vylúčená ešte v minulom roku. Zo súťaže vypadla i napriek tomu, že dala ponuku, ktorá bola výrazne nižšia než tá od Doprastavu.
Pôvodne prvá firma deklarovala, že dielo dokáže dodať za 42 miliónov eur. Úrad pre verejné obstarávanie nariadil, aby sa tento subjekt vrátil do súťaže, a čakalo sa na to, ako sa s touto situáciou vyrovnajú železnice.
Tie vyradili namietajúceho uchádzača, pretože nedôverovali jeho strojovému vybaveniu. Pochybovali teda o tom, či dokáže zákazku reálne urobiť.
Podľa informácií HN by malo v tomto prípade ísť o združenie okolo galantskej firmy Ava-stav s maďarským subjektom. Ide o spoločnosť podnikateľa Alexandra Gyurkovicsa, ktorého firma Bekor spolu s maďarskými spoločnosťami uspela v prípade ďalšieho projektu z plánu obnovy – výstavby Prešovskej nemocnice za viac než 400 miliónov eur.
Ministerstvo Roberta Kaliňáka so združením podpísalo zmluvu na výstavbu nemocnice tiež po prieťahoch v tendri teraz v septembri.
Železniciam sa nepáčila zlá referencia firmy, ktorá súvisela s priemyselným parkom určeným pre Volvo vo Valalikoch. Štátna spoločnosť Valaliky Industrial Park rozviazala zmluvný vzťah so spoločnosťou pre údajnú nespokojnosť. Podľa firmy je však táto referencia nepodstatná a so štátom v tejto veci ešte pokračuje spor.
Pre negatívne referencie mal Ava-stav problém aj pri obchvate Šale, ktorý nakoniec stavia nemecký Hochtief. Firma sa zviditeľnila najmä pri projekte haly prešovského štadióna, kde vyhrala tender v roku 2020, následne však odstúpila od zmluvy.
Žiadala si totiž milióny navyše, ktoré jej investor nechcel odovzdať. Nakoniec sa zúčastnila aj na druhom tendri, ktorý tiež vyhrala, no už s ponukou vyššou takmer o päť miliónov eur.
Hľadá sa expresná náhrada
Výpadok projektu na poslednú chvíľu nie je šťastný. Štát už požiadal o revíziu plánu obnovy dvakrát. Tento projekt podľa posledných vyjadrení úradu vlády nemal byť ohrozením čerpania. Železničiari však už v lete rozbehli dva menšie tendre, ktoré mali mať krytie z plánu obnovy – rekonštrukciu pri Slovenskej Ľupči a pri nitrianskom Jaguare Land Rover. Na strednom Slovensku sa obstarávanie skončilo tiež fiaskom a zrušením.
Pri Nitre získalo zákazku s ponukou 14,3 milióna eur združenie pod vedením TSS Grade. Koľaj sa už začína rekonštruovať a od 17. októbra začnú jazdiť medzi Alekšincami a Lužiankami náhradné autobusy. Nákladné vlaky, ktoré vozia autá z fabriky, budú musieť ísť obchádzkou smerom na Nové Zámky.
Strategický projekt Ráža pri ukrajinských hraniciach sa zasekol. Problémom sú financie
Ďalšie kolo tendrov spustili železničiari teraz na prelome mesiacov. V septembri začali súťažiť staničné zabezpečovacie zariadenie pri Rimavskej Sobote za 20 miliónov eur. V stredu vyhlásili tender na obnovu železničného zvršku medzi Trnavou a Cíferom za predpokladaných takmer 17 miliónov eur.
Pri obdivoch stavbách predpokladajú financovanie z plánu obnovy. Je však otázne, či sa ich realizácia za taký krátky čas podarí dotiahnuť do konca. Pri Trnave štát určil ako konečný termín na plnenie štyri mesiace, zatiaľ čo firmy môžu ponúknuť aj kratší čas.
Pri Rimavskej Sobote sa rysuje väčší problém. Tam totiž ako najhorší scenár železničiari pripúšťajú 365 dní, čo je vzhľadom na možnosť čerpania viac než šibeničný čas. Pre HN však potvrdili, že aj pri tomto projekte počítajú s prostriedkami z plánu obnovy, a uvádzajú to aj v súťažných podkladoch.
Plán obnovy je špeciálny zdroj, ktorý Európska únia zaviedla v období pandémie koronavírusu. Je to iný koncept než bežné eurofondy, ide totiž o výhodnú pôžičku pre členské štáty.
Slovensku sa z tohto koláča ušlo 6,4 miliardy eur. Kým pri bežných eurofondoch je možné projekty fázovať, teda rozdeliť medzi jednotlivé obdobia, pri pláne obnovy túto možnosť Únia nepripúšťa a chce sa striktne držať konečných termínov čerpania.
Vyššie ceny, než sa predpokladalo
Železnice si najprv chceli dať z plánu obnovy preplatiť dve veľké stavby – elektrifikáciu pri Humennom a modernizáciu pri Poprade. Druhú však museli stiahnuť, keďže by sa za taký krátky čas nestihla zrealizovať. Následne predložili osem menších stavieb, ktoré výrazne pomôžu regiónom.
Spoločným menovateľom viacerých týchto projektov sa stali vyššie vysúťažené ceny, než sa predpokladalo. Rozdiel medzi predpokladom a zmluvnou cenou pri trati na východe nie je najdramatickejší.
Najviac zdražela zákazka na zahustenie vlakov medzi Bratislavou a Trnavou, a to takmer o sto percent. Ponuku podal v tomto prípade len jediný hráč – Siemens.
O 30 percent bola však vyššia aj víťazná ponuka pri rekonštrukcii trate v Ružinove. O 56 percent zdražela výmena výhybiek v Leviciach, ktorú realizuje Skanska. Ďalšia investícia na východe neďaleko fabriky Volvo presiahla predpokladanú hodnotu tiež o viac než 10 miliónov eur.
V období, keď sa súťaže rozbiehali, odborníci výber projektov chválili. Obávali sa však práve tohto scenára, a teda že zákazky budú drahšie. Ak sa totiž vyhlási naraz viac podobných tendrov, môže nastať situácia, že sa firmy na trhu dohodnú a jednotlivé zákazky si medzi sebou rozdelia.