BRATISLAVA - Rozvoju chudobných častí Slovenska bráni zanedbaná diaľničná a železničná sieť. Zhodujú sa v tom nezávislí ekonómovia aj ministerstvo práce, ktoré vypracovalo vládnu správu o stave ekonomicko-sociálnej úrovne v jednotlivých regiónoch. Dobré cesty a železnice sú jednou z podmienok príchodu bohatých investorov.
Regiónom by mohla podľa vládnej správy pomôcť už len samotná stavba ciest a diaľnic. “Za určitých podmienok môže pracovné miesta vytvárať výstavba infraštruktúrnych stavieb pri využívaní miestnej pracovnej sily. Na prechodné obdobie by tak výstavba znižovala mieru nezamestnanosti,” píše sa v správe ministerstva práce.
Dlhodobý impulz rastu blahobytu v chudobnejších oblastiach Slovenska dajú až postavené diaľnice a rýchlostné cesty. “Ak by som išiel stavať napríklad automobilku, asi by som si nevybral južné Slovensko, kde sú maximálne cesty 1. triedy,” tvrdí ekonomický analytik Ľudovej banky Mário Blaščák. Jeho slová potvrdzujú aj doterajšie skúsenosti z bojov o investície. Podniky so silným kapitálom a stálymi odberateľmi vznikajú takmer výhradne len v tých častiach Slovenska, kde je diaľnica alebo rýchlostná cesta.
Do stierania priepastných rozdielov medzi regiónmi sa zapája aj Európska únia. Na tento účel zriadila Kohézny fond. Z neho chce Slovensko na rozvoj infraštruktúry požiť 254,85 milióna eur v stálych cenách z roku 1999. Tieto peniaze by mali pokryť štyri pätiny nákladov na výstavbu alebo modernizáciu slovenských častí európskych dopravných koridorov.
Ekonóm Blaščák považuje ekonomické rozdiely medzi regiónmi za prirodzené. “Existujú v každej krajine. Napríklad východné a západné Nemecko,” hovorí analytik, no pripúšťa, že na Slovensku sú rozdiely privysoké. “Rozdielnosť medzi regiónmi je u nás väčšia ako inde. Vyspelosť jednotlivých častí krajiny by sa mala vyrovnávať. Zvlášť taký malý štát, ako je Slovensko, by mal byť v tomto smere homogénny,” myslí si Blaščák.
Podľa neho už síce investori, ktorí do regiónov prinášajú okrem peňazí aj prácu, objavujú aj ďalšie časti Slovenska, nielen západ, ale “tieto investície sú ešte len ohlásené a ešte nemajú reálny dosah na ekonomiky regiónov”.
Na Slovensku je podľa Štatistického úradu najbohatším regiónom Bratislava, kde sa HDP na jedného obyvateľa pohybuje nad priemerom Európskej únie. Z porovnateľných štátov sa nadpriemernou ekonomickou výkonnosťou môže pochváliť len Praha. Naopak, východné Slovensko nedosahuje ani 40 percent priemeru európskej dvadsaťpäťky.
TOMÁŠ VELECKÝ [19. 6. 2004]