Hlavne, že sme prežili, hovoria študenti po nehode vlakov. Hasiči minuli všetky svoje obväzy
Anna ZábojníkováKarolína Kiripolská
Sabína Ambrózová a Matúš Hudec. Foto – archív študentov a foto N – Tomáš Benedikovič
Študentka ošetrovateľstva Sabína Ambrózová v nedeľu cestovala do Bratislavy vlakom, do ktorého v Pezinku narazil rýchlik. Sama si pri náraze zranila hrudník, no zároveň poskytovala prvú pomoc ľuďom, ktorí boli vo vlaku.
Pohľad na zranených bol podľa nej veľmi ťažký. „Keď vidíte bezmocnosť tých ľudí, ani neviete, čo sa stane. V zlomku sekundy sa všetci len pozreli, či sme v poriadku, a hlavne, že sa nič horšie nestalo,“ opisuje zrážku.
Zranených bolo 79 ľudí a na miesto nehody prišli všetky záchranné zložky. Ošetrovali ľahké aj vážnejšie poranenia. Hasiči, ktorí takisto boli pri vlakoch, už opisujú, že majú nedostatok zdravotníckeho materiálu. „Včera sme minuli takmer celý obväzový a zdravotnícky materiál z našich áut (vrátane novej Scanie) aj termofólie. Malý zvyšok, čo sme mali, bol už po záruke,“ povedal jeden z bratislavských hasičov, ktorého kolegovia zasahovali pri nehode.
Počas zásahu si hasiči museli požičiavať chirurgické rukavice od štátnej sanitky, pretože mali poslednú polovicu krabice. „Celý rok žiadame nový zdravotnícky materiál do našich hasičských áut, lebo väčšina je už po záruke, ale ledva naša hasičská sanitka dostane to, čo potrebuje, aby mohla poskytovať zdravotnú starostlivosť,“ dodal.
Hasič upozornil, že v najbližších týždňoch či mesiacoch budú mať preto problém pri prvej pomoci. Práve hasiči sú často medzi prvými, ktorí ju poskytujú s tým, čo majú, kým nepríde hasičská alebo štátna sanitka.
Všetci zasiahnutí sa môžu kedykoľvek obrátiť na Krízovú linku pomoci IPčko – 0800 500 333, napísať na www.ipcko.sk alebo na poradna@ipcko.sk, prípadne osobne navštíviť regionálne centrá pomoci Káčko v krajských mestách. Služby sú anonymné, bezplatné a dostupné nonstop. „Viacerí zasiahnutí využívajú túto možnosť aj neskôr – keď potrebujú porozumieť tomu, čo prežívajú, alebo sa len uistiť, že v tom nie sú sami,“ opísal šéf IPčka Marek Madro.
Študentka Sabína: Hlavne, že sme prežili
Študent herectva Matúš Hudec cestoval v nedeľu večer osobným vlakom z Prievidze do Bratislavy. Bežne trvá táto cesta necelé tri hodiny, tentoraz však pre výluku a náhradnú dopravu trvala takmer štyri hodiny.
„Vyrazili sme z Prievidze. Teraz je výluka, prerábajú koľaje, takže sme najskôr išli vlakom do Lužianok, potom náhradnou autobusovou dopravou do Hlohovca a tam sme prestúpili na osobák, v ktorom sa stala havária,“ vysvetľuje Hudec.
Pred výlukou cestovali priamym spojom z Prievidze do Bratislavy. Podľa neho iná možnosť cestovať vlakom prakticky neexistuje. „Autobusová doprava je veľmi komplikovaná, to sú tri-štyri prestupy do Bratislavy. Jedine autom s kamarátmi, ale to si ako študenti nemôžeme dovoliť. Vlak máme zadarmo, tak to využívame,“ hovorí.
V nedeľu do vlaku, v ktorom cestoval, okolo 19.30 zozadu narazil rýchlik.
„Začali sme brzdiť a zrazu sme cítili silný náraz. Ľudia v uličkách popadali,“ opísala vysokoškolská študentka sociológie Michaela Hovorková. Sedela v kupé v šiestom vozni rýchlika, ktorý mal jedenásť vozňov.
„Bol som s kamarátkou, sedela vedľa mňa. Keď do nás narazil, vlastne som na ňu spadol,“ opisuje Matúš. Náraz si veľmi nepamätá, spomína si len, že mal pocit, akoby celý vlak padal dolu, a točila sa mu hlava.
Michaela opisuje, ako sa zhora zosypali kufre, niektoré padli priamo na hlavy. Padajúca batožina niektorým cestujúcim spôsobila odreniny a menšie poranenia. Podľa Michaely však v šiestom vozni panika nebola. „Ľudia boli pokojní,“ uviedla a dodala, že v kupé sa navzájom pýtali, či sú všetci v poriadku.
Naopak, Matúš videl viacerých zranených. „Videli sme, ako jeden cestujúci v dôsledku silného nárazu zlomil vlastnými rebrami stolík vo vlaku,“ hovorí Matúš a dodáva, že „jeden z cestujúcich mal veľmi poranenú hlavu, až tak, že bolo vidieť časť lebky.“
S Matúšom cestovala aj Sabína Ambrózová. Podarilo sa jej zachovať pokoj, kontrolovala ostatných a pomáhala aj cestujúcemu, čo prerazil rebrami stolík. „Neskutočne kričal, snažili sme sa ho upokojiť. Určite bol v šoku, muselo to veľmi bolieť, miesto mal celé zmodrané. Aj ženy za nami kričali, plakali, takže to bol veľmi nepríjemný pocit.“
Prvú pomoc podala aj chlapcovi, ktorý bol vedľa nej. „Mal rozťatú hlavu, bol celý opuchnutý, krvavý, z nosa mu tiekla krv. Veľa ľudí ležalo aj na zemi, niektorí možno v bezvedomí. Ale veľmi pekné bolo, že sme sa všetci zlúčili, držali sme pokope a pomáhali sme si navzájom, zachovali sme pokoj,“ opísala Sabína.
Študentka Michaela hovorí, že asi po troch minútach od nárazu zaznelo hlásenie, že vlak zastal z nečakaných príčin a cestujúci nemajú otvárať dvere. Zhruba o osem minút neskôr už vedeli, že došlo k nehode.
„Nevedeli sme, kde sa nachádzame. Vonku bola úplná tma,“ opisuje Michaela Hovorková a dodáva, že síce signál mala, no mapy v telefóne jej polohu nenačítali.
Krátko nato zaznela z reproduktorov výzva, v ktorej požiadali lekárov spomedzi cestujúcich, aby sa urýchlene presunuli do prvých vagónov. O pár minút prišlo podľa Michaely ďalšie hlásenie o tom, že na mieste sú už sanitky a zasahujú pri prvom vagóne, kde je situácia najvážnejšia. „Cestujúcich so zraneniami vyzvali, aby ostali na miestach a čakali na pomoc,“ uviedla.
Netrvalo dlho a uličkou začali prechádzať hasiči, zdravotníci a napokon aj policajti. Potom požiadali tých, ktorí môžu samostatne odísť, aby vystúpili a presunuli sa na neďaleké futbalové ihrisko.
„Postupne nám povedali, že tí, čo sú v poriadku, majú ísť von, tí zranení zostávajú vo vlaku. Tých, čo boli urgentne zranení, dali von medzi prvými,“ opisuje študentka Sabína a dodáva, že jej pomohli policajti aj hasiči. Cestujúcich vyviedli z vlaku na štadión, ktorý sa nachádza približne päť minút od miesta nehody.
Už pri vlaku bolo podľa Michaely vidno množstvo zranených; niektorí ležali pri sanitkách, ďalšie prichádzali na ihrisko. Väčšina mala ľahšie poranenia, ako napríklad krvavé škrabance na tvári či drobné tržné rany.
Foto N – Tomáš Benedikovič
Čakali dlho, aby im klesol adrenalín, ktorý potláča bolesť
Pri hromadných nehodách sa robí triáž, aby sa efektívne rozdelili zranení podľa závažnosti a zabezpečila sa rýchla a správna pomoc tým, ktorí ju najviac potrebujú.
„Urgentné stavy, ktoré boli zjavné, sa transportovali hneď od vlaku, ostatní boli odvedení na ihrisko, kde prebiehala triáž,“ opisuje riaditeľka Červeného kríža pre Bratislavu Pavlína Ferenčič, ktorá na mieste spolu s ďalšími dobrovoľníkmi pomáhala. V kontakte s operačným strediskom boli už niekoľko minút po nehode.
Cestujúcich na ihrisku držali pomerne dlho. Niektorí odchádzali dve hodiny po zrážke, predseda organizácie Dobrovoľná civilná ochrana Stanislav Pešek však hovorí, že poslední ľudia odchádzali pred treťou hodinou ráno, dokedy z miesta jazdili autobusy justičnej stráže, hasičské autobusy aj linkové mestské.
Sabína aj Matúš sa rozhodli nečakať na evakuáciu autobusmi a sami odišli do Bratislavy na urgent. Sabína išla na röntgen hrudníka, pretože ho mala silno narazený, Matúš na vyšetrenie nohy, o ktorej si myslel, že je zlomená.
Pavlína Ferenčič z Červeného kríža povedala, že bolo dôležité na mieste sledovať stav cestujúcich, najmä to, či sa nezhoršuje. „Pri nehode telo vyplaví adrenalín, ktorý blokuje receptory bolesti,“ vysvetľuje. Každý organizmus podľa nej reaguje inak, preto sa zdravotný stav zranených môže meniť aj po niekoľkých hodinách.
Napríklad jedna mladá žena utrpela náraz do tela. „Úplne normálne chodila, hýbala sa, ale hovorila o náraze, takže čakala na ošetrenie. O hodinu a pol sa stav zhoršil. Zostala takmer imobilná. Nevedela si ľahnúť. Sedela v jednej polohe a mala bolesti,“ opisuje Ferenčič. Na začiatku žena takú intenzívnu bolesť vôbec neopisovala.
Zdravotníci ju neskôr presunuli na ošetrenie a potom do nemocnice. „Ja som pri nej bola takmer od začiatku. Naozaj to nevyzeralo na nič vážne,“ dodáva Ferenčič.
Považuje za pravdepodobné, že niektorí, čo odišli s pocitom, že im nič nie je, v nasledujúcich dňoch vyhľadajú lekára. „Je to úplne normálne a dokonca aj pravdepodobné.“
Na mieste zasahovali aj psychológovia z poradne IPčko, ktorá dlhodobo spolupracuje so Železničnou spoločnosťou Slovensko. „Bezprostredne po nehode sme sa stretli s ľuďmi, ktorí boli, prirodzene, v panike a šoku a v strese. Mnohí prežívali intenzívny strach, zmätenosť či telesné prejavy napätia ako úzkosť, panický atak,“ opísal šéf poradne IPčko Marek Madro.
Ich prvou úlohou bolo poskytnúť im bezpečný priestor, kde mohli ventilovať emócie a dostať sa zo stavu „zamrznutia“ do väčšej psychickej stability.
„U niektorých sa, naopak, prejavila silná potreba konať a pomáhať. Aj tam bolo dôležité usmerniť ich, aby neprekročili svoje limity a zostali v bezpečí,“ povedal Madro. Súčasťou ich práce bolo aj vysvetľovanie ľuďom, čo môžu v najbližších dňoch prežívať, ako sa o seba postarať, ako zvládať emócie a kde môžu v prípade potreby získať ďalšiu odbornú pomoc.
„Najčastejšou reakciou však bol práve šok, panika a dezorientácia. Potrebovali vedieť, že nie sú sami a že sa o nich niekto postará, že sú v bezpečí a bude im poskytnutá pomoc, či už zdravotná, psychologická, alebo aj technická na to, aby sa dostali domov k svojim blízkym,“ vysvetlil Madro.
Madro aj Ferenčič opisujú, že koordinácia medzi všetkými zložkami na mieste prebiehala veľmi plynulo a efektívne.
„Chcela by som vyzdvihnúť všetkých ľudí, ktorí boli určite vydesení, ale zároveň boli z môjho pohľadu veľmi disciplinovaní a pokojní. Naozaj sa nedá hovoriť o žiadnej masovej panike,“ povedala Ferenčič.
V nemocnici je minimálne 24 ľudí
Po nedeľnej nehode vlakov pri Pezinku boli v nemocniciach v Bratislave a okolí ošetrení desiatky zranených. V rámci Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) zaznamenali celkovo 52 pacientov – 40 z nich priviezli záchranky do štyroch nemocníc UNB a ďalších 12 prišlo samostatne.
„Rozsah zranení bol rôzny – od ľahkých, ako sú odreniny alebo pomliaždeniny, až po ťažké, ktoré si vyžadovali operačný zákrok. Boli to polytraumy, zlomeniny končatín a vážne poranenia hrudníka, brucha či hlavy,“ uviedla hovorkyňa UNB Eva Kliská. Troch pacientov operovali, ich stav je stabilizovaný a mimo ohrozenia života. V nemocniciach UNB zostalo hospitalizovaných 13 pacientov. Ich stav je stabilizovaný.
Najvážnejšie zranenie mala pacientka hospitalizovaná na Kramároch, ktorá utrpela poranenie vnútorných orgánov. „Stav sa však stabilizoval a momentálne je v poriadku,“ potvrdila hovorkyňa.
Do Penta Hospitals Galanta priviezli v noci po nehode troch pacientov so stredne ťažkými až s ťažkými zraneniami. „Všetci zostávajú hospitalizovaní,“ uviedla komunikačná špecialistka nemocníc Penty Jana Fedáková. Do Nemocnice Bory prijali 15 pacientov, desiatich z nich priviezli záchranky. Dvaja utrpeli ťažké a stredne ťažké zranenia, jedného museli okamžite operovať. Išlo o operáciu obličky. „V nemocnici naďalej ostávajú hospitalizovaní štyria pacienti, ostatní boli po ošetrení prepustení domov,“ doplnila Fedáková.
Ďalší traja pacienti boli hospitalizovaní v Nemocnici sv. Michala v Bratislave, všetci mali ľahké zranenia.
Medzi zranenými boli aj deti. Na klinike pediatrickej urgentnej medicíny Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) hospitalizovali 12 detí s priemerným vekom 17 rokov. „Najčastejšie išlo o zatvorené a otvorené rany hlavy a horných končatín. Zdravotný stav jedného dieťaťa si vyžiadal hospitalizáciu, nie je však v bezprostrednom ohrození života. Tri deti boli sledované na ambulantných lôžkach, ostatní boli po ošetrení prepustení domov,“ uviedla hovorkyňa NÚDCH Dana Kamenická.
Šok, panika a dezorientácia. Cestujúci potrebovali vedieť, že nie sú sami
Po skúsenosti zo zrážky vlakov pri Rožňave z 13. októbra, ZSSK podľa Madra odporučila svojim zamestnancom vyhľadať pomoc IPčka, rovnako ako aj teraz. „Mnohí sa ozývajú až neskôr, keď sa prvotný šok vytratí.“
V dňoch nasledujúcich po takejto udalosti sa u ľudí často objavujú rôzne reakcie, ktoré sú prirodzenou súčasťou spracovávania traumatickej situácie. „Môže ísť o nespavosť, opakované vybavovanie si udalosti, flashbacky, pocity viny, úzkosť či podráždenosť, ale aj telesné príznaky ako napätie, búšenie srdca alebo nevoľnosť. Niektorí ľudia sa stiahnu do seba, iní, naopak, hľadajú kontakt a oporu.“
Dôležité je vedieť, že tieto reakcie sú bežné a zvyčajne sa postupne zmierňujú. Psychológ Madro hovorí, že pomáha rozhovor s blízkymi, odpočinok, udržiavanie bežného denného rytmu a v prípade pretrvávajúcich ťažkostí aj kontakt s odborníkom na duševné zdravie. Ak sa situácia po približne dvoch týždňoch nezlepšuje, treba vyhľadať odbornú pomoc.
Pri spracovávaní takejto udalosti je podľa Madra najdôležitejšie neostať na to sám či sama, hovoriť o svojich pocitoch. „Rozprávanie sa o pocitoch a emóciách, ktoré môžu byť v prvých dňoch veľmi silné a kolísavé, je kľúčové pre ich uvoľnenie a pochopenie,“ uviedol a dodal, že treba dávať pozor na svoje telo a rutinu. „Odporúčame robiť si prestávky od médií, obmedziť vystavovanie sa záberom nehody a overovať informácie len z dôveryhodných zdrojov.“
„Ak emócie prerastajú možnosti zvládania, pomáha stabilizačné dýchanie alebo poloha – sadnúť si, oprieť sa, cítiť pevnú oporu pod sebou a sústrediť sa na pomalý nádych a výdych. A predovšetkým – neostať osamote.“
Ľudia sa môžu obrátiť aj na svojho všeobecného lekára alebo na psychológa či psychiatra, ak už s niekým spolupracujú. Podporu môžu poskytnúť aj školskí psychológovia, centrá poradenstva a prevencie, Poradne komplexnej pomoci či iné odborné služby a linky. Dôležité je nezostať s ťažkými pocitmi osamote a vyhľadať pomoc čo najskôr.