etrend.sk/generate_page.php?page_id=49105
Európska únia stavebnému a realitnému biznisu praje
Stabilita láka nových investorov z celého sveta
Slovenské stavebníctvo sa na prvý rok v európskej dvadsaťpäťke nemôže sťažovať. Vlaňajší vyše štvorpercentný medziročný reálny rast stavebnej produkcie síce so vstupom do únie priamo nesúvisí, platí však, že členstvom v elitnom spoločenstve starého kontinentu sa zo Slovenska stalo investične zaujímavé teritórium.
Hoci rozmach realitného a stavebného trhu trvá už piaty rok, vstup do únie na Slovensku štandardizoval pomery. Očakávania povstupového rastu cien sa ukázali neopodstatnené a ceny nehnuteľností sa zreálnili. A o Slovensko sa začínajú zaujímať aj hráči, ktorých tunajší trh do vlaňajška nelákal.
Zreálnené ceny
Začiatkom minulého roka vládla na slovenskom trhu s bytmi doslova hystéria. Obavy z rastu cien, ktoré malo nastať po 1. máji, spôsobovali, že sumy, za ktorú sa byty a domy predávali, vyleteli prudko nahor. Všetci chceli kupovať, nikto predávať.
Naivnú predstavu, že európski investori začnú hromadne skupovávať slovenské panelákové sídliská, síce realitní experti pranierovali, na cenovom vývoji sa to však veľmi neprejavovalo. Už niekoľko týždňov po vstupe sa však situácia znormalizovala, realitný trh sa stal cenovo reálnym.
Ukázalo sa totiž, že ani po odbúraní legislatívnych prekážok, ktoré do vstupu cudzincom bránili kupovať na Slovensku nehnuteľnosť, sa masové nákupy nezačnú. Predpovede, že investori zo zahraničia, ak prídu, budú svoje peniaze ukladať rozumne, sa naplnili.
Ceny panelákových bytov v priebehu roka spadli v priemere o pätnásť percent. Roztvárajú sa tak cenové nožnice medzi cenami starých a nových bytov. V ich výstavbe už na Slovensku domácim developerom konkurujú aj zahraničné spoločnosti, ktorých je na Slovensku čoraz viac.
Udomácňujú sa tu najmä developeri zo susedných krajín. A aj tí, ktorí na Slovensku podnikali pred vlaňajším májom, sú pri projektovaní svojich investícií odvážnejší.
Noví hráči
Aj vstupom krajiny do únie a stabilnou politickou situáciu podporenou ekonomickými reformami zdôvodňuje svoj príchod na Slovensko český realitný magnát Luděk Sekyra, majiteľ najväčšieho českého developera s domácim pozadím. Podobne rozmýšľajú viacerí jeho kolegovia z brandže. Francúzsko-česká Orco Group sa okrem hotelového biznisu chystá presadiť aj v rezidenčnom segmente.
Projekty prezentované v priebehu minulého i tohto roka svedčia o tom, že obchodníci s nehnuteľnosťami slovenskému trhu dôverujú. „Rozhodne ho nečaká žiadny škaredý pád,“ prízvukuje L. Sekyra.
Navyše, Bratislava má potenciál v kancelárskom biznise konkurovať aj rakúskej metropole. Rozvojom letiska a posunutím schengenskej línie na východ môže hlavné mesto Slovenska odlákať časť investorov sídliacich vo Viedni.
Po veľkom európskom tresku si krajinu viac všímajú aj investičné fondy, ktoré sa špecializujú na investície do nehnuteľností. Množstvo realitných fondov, ktoré sa orientujú na skupovanie realít v strednej a východnej Európe, už okrem Česka, Poľska a Maďarska objavuje aj krajinu spod Tatier.
Vlani kúpila prostredníctvom svojho fondu s luxemburským domicilom dve bratislavské biznis centrá americká spoločnosť Heitman, jeden z najväčších realitných investorov na svete. Nemecká HVB Bank zase prostredníctvom svojej dcéry vstúpila ešte pred dokončením do projektu Soravia Shopping Palace na bratislavských Zlatých pieskoch. Deutsche Bank i rakúska Meinl Bank cez svoje realitné fondy investujú do nákupných centier v slovenských mestách.
Dopravné stavby
Slovensko je po vstupe do únie zaujímavejšie aj pre veľké stavebné koncerny. Dôvod – popri celkovom stavebnom a realitnom boome – je jasný: krajina s neúplne dobudovanou dopravnou či vodárenskou infraštruktúrou dostáva možnosť využiť značnú finančnú pomoc zo solidárnych fondov únie.
Stavbári spoza hraníc majú ambíciu využiť konjunktúru slovenského trhu. Vlani na Slovensku otvorila svoju pobočku napríklad najväčšia portugalská stavebná firma Mota-Engil. Firma má skúsenosti z českého trhu, na ktorom podniká už niekoľko rokov.
Mota-Engil sa uchádzala aj o výstavbu podtatranskej diaľnice z Mengusoviec do Jánoviec. Prvého diaľničného úseku na Slovensku, na ktorého financovanie únia prispeje z Kohézneho fondu. „Chceme tu však pôsobiť vo všetkých oblastiach stavebníctva, nielen v dopravných stavbách,“ ubezpečuje člen predstavenstva firmy Arnaldo Figueiredo.
Dopravné stavby však logicky lákajú najviac, ide totiž o oblasť, kde sa ročne preinvestuje vyše jedenásť miliárd korún. A keďže zámerom slovenského ministerstva dopravy je stavať diaľnice aj zo súkromných zdrojov, veľké koncerny by tento objem mali znásobiť.
Konkurencia zo zahraničia sa však aj na Slovensku bude stupňovať. A hoci domáci producenti majú zatiaľ dosť práce, svoj pohľad už musia upierať do krajín, kde je možné stavebné práce vyvážať. Západ Európy je však nasýtený, takže musia svoj záujem smerovať do menej rozvinutých krajín. Najviac sa skloňuje Balkán a Rusko.
13.5.2005, TREND / Miro Sedlák