Tento seversky ostrovny stat, ktory sa nachadza v Europe je znamy svojou energiou, ktoru ma zo zeme, geotermalny zdroj energie. Je to jedna z mala krajin, ktora ma dostatok az prebytok energetickych zdrojov. Tento stat je clenom NATO, aj ked sam nema armadu, no na jeho uzemi sa nachadza zakladna NATO. Je to stat, kde je velmi dolezity hlavne rybolov. Island. Ponukam linku na stranku o Administrative cestnej siete tohto statu.
Predkovia Islanďanov sú Vikingovia, ktorí krajinu osídlili zhruba pred 800-1000 rokmi. Islandčina je vlastne staroveká nórčina. Krajina má najstarší parlament na svete a nespočetné množstvo gejzírov.
Dlhé stáročia patrila Dánsku, po druhej svetovej vojne sa osamostatnila. Islanďanov nie je veľa, nekoľko sto tisíc. Hospodársky rozvoj nastal najmä po druhej vetovej vojne, keď sa krajina transformovala z ekonomiky, zameranej na rybolov, na služby.
Island je v súčasnosti vyspelou krajinou s vysokou životnou úrovňou. Pre našinca, ako aj priemerného Európana však trochu drahá - krabička Marlboriek tam stojí v prepočte okolo 800 Sk.
Islandské cesty majú jednu zaujímavosť. V zime na hlavných komunikáciach takmer nevidno sneh, napriek tomu, že v okolitej krajine je snehu nespočetné množstvo. Dôvod je ten, že pod komunikáciami sú potrubia, kadiaľ prúdi voda z gejzírov, čím sa povrch komunikácie zohrieva a šetria sa tým náklady na údržbu ciest.
Pred doplnenie ešte uvediem linky na foto ciest na Islande:
To s tým vyhrievaním hlavných ciest som aj ja počul a je to veľmi dobrá vec. … Keď to môžu využiť tak prečo nie. Ja som niekde čítal, že oni tú geotermálnu energiu využívajú pomaly v každom odvetví, od priemyslu cez turisrický ruch až po infraštruktúru … aj v mestách sú námestia a chodníky a cesty “vykurované” a tým sú cesty max. mokré. … a je to vlastne zadarmo.
Inak dá sa to aj inde postaviť, napr. na Slovensku, len je to dosť drahé a je to poznať na účtoch, … ale neviem o ceste, ktorá by takto bola riešená (okrem nejakých vilových štvrtiach). Bežne sa už však takto stavajú chodníky hlavne po tých väčších domoch, ale aj po menších, dôchodcovia nemusia odhŕňať sneh.
zda sa mi, ze aj v Norsku maju vykurovane minimalne prechody pre chodcov
geotermalna energia je hlavnym zdrojom na vyrobu elektriny na Islande, v Norsku je to napriklad hlavne vodna energia
len im ticho zavidiet
Island je krajinou kam teraz smeruju aj hlinikarne, aj ked ludia nie su priliz radi kvoli ZP. Len hlinikarne potrebuju vela el. energie a v Norsku uz jej je malo volnej. Island je idealny pre tieto ucely a myslim, ze aj ochrana ZP tu bude na vysokej urovni, co sa odpadu tyka, mal by sa odvazat ale potvrdene to nemam, len som to niekde cital.
K cestam: Nie som si isty, ci su vsetky hlacne cesty vykurovane, ale mnohe su, to je pravda a v mestach aj chodniky atd.
Nemecká firma Bayerische Brucken vyhrala súťaž na výstavbu diaľnice východ-západ z Reykjavíku do Seyðisfjörður. trasa A0 s dĺžkou 500 km bude prechádzať ľadovcom Vatnajökull.
Už teraz existujú plány na ďalšiu, podobnú investíciu. Je to výstavba podzemnej diaľnice A1/2 Reykjavík - Akureyri. Zmluvu na výstavbu tejto trasy má na starosti firma NOR-way.
Branco, toto čo tu uvádzaš je prvoaprílový žart polského denníka, keby to bola pravda, tak náklady na tieto diaľnice by boli tak vysoké, že návratnosť investície by bola prakticky nulová. Už len keď sa pozriem na číslovanie tých dvoch diaľnic tak to nedáva zmysel A nula a A pól sa mi zdá nezmysel a okrem toho sa po islandsky diaľnica povie Hraðbrautin a logicky by to asi neoznacili prefixom A ale H.
Každopádne ako vízia je to pekné, ale reálne na tom nie je absolútne nič. Okrem toho na celom Islande žije asi 300.000 obyvateľov, čo je menej ako v BA a diaľnice na Islande se nerentabilne. Intenzity na viacpruhové cesty (nie diaľnice, možno cesty pre motorové vozidlá) sú len v okolí Reykjavíku a Keflavíku.
No, informáciu son prebral z francúzskeho fóra a po bližšom preštudovaní sa naozaj jedná o prvoaprílový žart. Takže, MH, vidno, že aj túto sekciu sleduješ a dopĺňaš, resp. koriguješ informácie, čo takto prispieť aj častejšie?
Ale pre korekciu uvediem ešte linku o cestovaní na islande v angličtine - tentokrát to naozaj nie je žart
Stavební průmysl se podílel v roce 2005 na tvorbě HDP 9,1% a bylo v něm zaměstnáno zhruba 11 500 pracovníků.
Předmětem činnosti jednotlivých stavebních organizací je kromě konstrukce a výstavby nových objektů mezi které patří budovy, silnice a průmyslové objekty také údržba a rekonstrukce stávajících objektů. Stavební výroba je soustředěna především do oblasti Reykjavíku a z velké části je závislá na dovozu základních stavebních materiálů, kterými jsou cihly, cement a vápno. S ohledem na geografickou polohu ostrova, který se nachází v seismicky aktivní oblasti Atlantického oceánu, je rozvinuta na vysokém stupni bezpečnosti výstavba seismicky odolných staveb.
Doprava:
Geografická a demografická dispozice Islandu určuje jeho infrastrukturu. Rozvinuta je námořní, letecká i silniční doprava. Železniční síť není vybudována. Silniční síť sestává z cca 13 000 km vozovek, z toho má pouze okolo 4 500 km zpevněný povrch. Na 1 000 obyvatel připadá 612 osobních automobilů a Island tímto poměrem předstihl i USA a Austrálii, které dosud byly v tomto směru prvními v rámci členských států OECD. Letišť se zpevněnou přistávací dráhou je 11, s nezpevněnou 79. Letiště v Keflavíku je využíváno jako centrum technických služeb a místo pro technická mezipřistání transatlantických leteckých spojů. Letištěm v Keflavíku prošlo v roce 2005 více než 750 000 cestujících, z nichž podstatnou část tvořili tranzitní cestující, kteří byli na cestě mezi Evropou a Amerikou.
Island nemá diaľnice ani cesty pre motorové vozidlá, max. povolená rýchlosť mimo mesta je 90, v obci 50. Šoférovať môžete s 0,5 promile alkoholu v krvi.
Hlavná cesta na Islande má číslo 1 a vedie dookola ostrova. Ostatné cesty cez stred ostrova a do rôznych výbežkov ostrova, na severozápadnom výbežku Islandu vedú cesty popri pobreží a sú neskutočne kľukaté. Najväčšie letisko je cca 40 km od Reykjavíku- pri meste Kevlavík.
Je však zaujímavosťou, že práve väčšina tých tzv. kľukatých ciest nemá v zime na povrchu sneh, pretože sú vyhrievané geotermálnou energiou. Tá je použitá aj v hlavnom meste na takmer všetkých hlavných cestných ťahoch a priechodoch pre chodcov. Island ani zatiaľ neplánuje diaľnice stavať a jazdí sa tam takmer výhradne na ťažkých amerických terénnych autách.
O túto islandskú “prehľadnú” [album]38657[/album] som sa musel podeliť. Je na Hringvegur (Okruhu; okružnej ceste) alebo na Þjóðvegur 1 (Diaľnici 1; doslovne Národnej ceste 1). Cestný okruh je hlavnou cestnou komunikáciou na Islande. Obopína celý ostrov, spojujúc jeho jednotlivé regióny, má dĺžku 1339 km. Väčšinu povrchu komunikácie tvorí asfalt, len menšia časť je pokrytá štrkom. [I s istou pomocou wikipédií.]
(Táto “tabuľôčka” je i tu: en.wikipedia.org/wiki/Compariso … road_signs , tretí obrázok zhora.)
nemas pravdu, tu cestu okolo islandu som absolvoval v septembri a hentak to urcite nevyzera. aj samotna tabula hovori ze ide o vatnsdalvegur co je bocna cesta v zapadnych fjordoch (ktoru som si, ako tak pozeram, nechtiac prebehol tiez ) a kamos gugl nasiel toto: is.geoview.info/vatnsdalsvegur,48322256w
inak je sranda ked ide po tej hlavnej ostrovnej ceste 90 a zrazu sa z nicoho nic strati asfalt a adlsich 30km ides po makadame co islandanom treba nechat ze vrtaju dost tunelov na lepsie spristupnenie vzdialenych dedin vo fjordoch, kam sa cez zimu dalo dostat iba po mori kedze sedla boli zasnezene. vtipny je tento tunel: en.wikipedia.org/wiki/Vestfjar%C3%B0ag%C3%B6ng
ktory je v konfiguracii 1+1 (samozrejme veci ako sekundarne ostenie alebo bezpecnostne systemy nikde) a zrazu narazite na pravouhlu odbocku vnutri tunela, ktora je iba s jednym pruhom a kazdych 200m ma zalivy na vyhybanie sa protiiducim autam
a to su v tych tuneloch aj useky kde nieje ani primarne ostenie, cista skala a koniec, natahane kable na osvetlenie ani nie v chranickach, pripadal som si tam ako v starej pivnici
Zle/nesprávne som sa vyjadril, dal som zlú predložku na miesto pri (tak som to mal pôvodne, neviem prečo som to opravil ), ešte lepšie by pasovalo neďaleko. Tu je: google.sk/maps/@65.5040073, … 312!8i6656). Tá tabuľa je asi 50 až 60 m od Þjóðveguru.
Na druhom konci 722-Vatnsdalsveguru: google.sk/maps/@65.5131242, … 312!8i6656).
P. S. Pohodák, nemáš nejaké snímky zo spomínaného cestovania po islandských cestách? Ak, áno mohlo by si niečo z nich dať do galérie a podeliť sa s nami.
) a kamos gugl nasiel toto:
), ešte lepšie by pasovalo 
