A aky je problem s tocivimi suciastkami? V aute ti predpokladam nevadia 
(a v PVE tiez nie, ked uz sme pri tom…)
Si ma predbehol… pozeram, ze ludia si fakt pletu vykon a kapacitu, atd. … Okrem toho co sa tyka precerpavaciek dalsie ich plus je uchovanie vody v krajine ako aj vlastnictvo statu a hlavne ich naklady na udrzbu, vsak to sa raz postavi a uz len oprasuje…
2 lajkov
Ani tú cenu za výkon v Novákoch nemáš dobre
“Batériové úložisko sa skladá z dvoch častí s výkonom 12 MW a 24 MW. Časť s výkonom 24 MW získala nenávratný finančný príspevok takmer 3,7 milióna eur z Plánu obnovy a odolnosti SR, ktorý pokryl 45 % oprávnených nákladov projektu, čo významne podporilo jeho ekonomickú realizáciu.”
8,2 mil. za 24 MW 
Nie nevadia. Problém však je že tam nie sú … potom taký generátor nemá prirodzenú stabilitu z kynetickej energie čo vedie k nestabilite siete. Preto v sieti je nutné mať točivé stroje a podiel alernatívnych zdrojov by (aktuálne) nemal prekročiť 40% aktuálneho výkonu.
“Nováky výkonom aj kapacitou prekonali úložisko BESS Nižná, ktoré skupina ZSE sprevádzkovala v júni 2026 pri Jaslovských Bohuniciach. Tento systém má výkon 20 MW, kapacitu 20 MWh a podľa ZSE stál vrátane pripojenia približne 17 miliónov eur.”
ešte netreba zabúdať na ekologický faktor, ktorý hrá jednoznačne pre PVE. Čo s bateriovými úložiskami po ich životnosti?? Koľko svinstva, treba na výrobu batérii.
1 lajk
A ešte sa tu začalo hovoriť o zadržiavaní vody v krajine …
1 lajk
S tymto ste strelili riadneho capa. Nikto, zvlast nie ekologovia, dnes nechce vodne nadrze / elektrarne na vodozadrzne opatrenia. To sa ma riesit ako:
Prírode blízke a zelené opatrenia: Dažďové záhrady, umelé mokrade, bioretenčné systémy, vsakovacie pásy či výsadba špecifickej zelene.
- Technické a stavebné opatrenia: Podzemné alebo nadzemné nádrže na zber vody, výmena nepriepustných povrchov (asfalt, betón) za vodopriepustnú dlažbu či mlatové povrchy, a suché poldre.
(Google AI)
1 lajk
Dobre. Ešte posledný príspevok k Novákom. Takže podľa zmluvy 24 MWh (čo by už mohol byť reálne použiteľný nemarketingový údaj) za 13,5 mil. 
asi aj s pripojením, inštaláciou a pod. (?).
Mne to pripadá, ako keby sa snažili čarovať s číslami pre propagandistické účely, ale rád si to nechám vysvetliť, ak to je nejak inakšie.
1 lajk
Opravujem sa, nebude ich 285, bude ich možno 100, ale stále platí, že za tie isté peniaze viem spraviť viacej menších zdrojov.
Koľko “svinstva” treba na všetku naftu pri výstavbe PVE, výstavbe rafinérií, pri ťažbe ropy, to nikoho nezaujíma. Ale na výrobu batérií treba “svinstvo”. Keď batéria skončí da sa zrecyklovať. Keď to náhodou teraz ešte nevieme, za nejaký čas sa to naučíme.
Už bolo vyčíslené koľko stojí revitalizácia JE v Bohuniciach? Bolo vyčíslené, koľko bude stáť hlbinné úložisko na jadrový odpad?
Nikto ma nepresvedčí, že jedna veľká PVE je lepšia ako viecero malých batériových úložísk s rovnakým kumulatívnym výkonom a s rovnakou kumulovanou kapacitou.
2 lajkov
“Národný jadrový fond sa riadi hlavnou zásadou financovania záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie, ktorou je, že náklady na financovanie záverečnej časti znáša prevádzkovateľ jadrového zariadenia. Zásada „polluter pays“, čo v preklade znamená „znečisťovateľ platí“, vyplýva aj zo smernice Rady európskej únie č. 2011/70/EURATOM, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom. Špecifikom v tejto oblasti je financovanie záverečnej časti jadrovej elektrárne A1 a čiastočne jadrovej elektrárne V1, ktoré si počas svojej prevádzky nestihli naakumulovať, resp. neakumulovali dostatočné prostriedky na ich likvidáciu. Úhrada výpadku týchto zdrojov bola prenesená na stranu všetkých spotrebiteľov elektrickej energie, ktorí platia odvod určený na úhradu tzv. historického dlhu zahrnutý v cene elektrickej energie. Jadrový fond zabezpečuje finančné prostriedky potrebné v čase, spravuje ich, rozdeľuje a poskytuje nediskriminačným a transparentným spôsobom. Taktiež zabezpečuje primerané zhodnotenie finančných prostriedkov vedených na svojich účtoch v Štátnej pokladnici.”
(njf.sk)
O Národnom Batériovom Fonde som zatiaľ nepočul.
ekológov netreba brať vážne, na všetko majú “recept”, sú proti všetkému… ale v konečnom dôsledku je to o ničom. Ekoteroristi zničili priemysel v európe, nestačí ??(hlavne automobilový). Šlak ma ide trafiť, keď pozriem von oknom. Eko terosristi vysadili na sídlisku stromy . Posadili ich cca 1,5 m od seba. Samozreme vyrástli z ních “špilky” a sú zrelé na výrubanie, lebo niekomu padnú na hlavu. Teraz ich už to nezaújima. Keby eko teristi, mali fakt záujem o túto planétu, tak by sa snažili ukončiť vojenské konflikty, tam nevidia ekologickú záťaž…ešte mi nedá akí múdri boli pri likožrutovy vo VT, “príroda si so všetkým poradí” a vieme ako to dopadlo. Podobne čierny balog…
čiže koprová dolina je fuj ale holorub na certovici je OK?
3 lajkov
The EU is dependent on China for three out of five critical raw materials needed for battery production, as well as for battery anodes and final lithium-ion batteries, where China accounts for over 80% of EU imports.
Despite having sufficient domestic manufacturing capacity, the EU cannot compete economically – battery production in Europe costs almost 50% more than in China, which poses significant barriers to entry for EU producers, as illustrated by the bankruptcy of Northvolt, the EU’s flagship battery maker, in 2024.
Unless the EU addresses its battery supply chain dependencies, its Green Deal ambitions are at risk – a supply disruption would leave the bloc unable to guarantee a sufficient supply of batteries for EVs and energy storage, stalling its transition away from fossil fuels.
(ceias.eu)
According to International Energy Agency (IEA) reports, approximately 75% of existing European manufacturing capacity is owned by Asian companies, with South Korea’s LG Energy Solution leading via its massive plant in Poland.
(iea)
1 lajk
Nie su bateriove uloziska plnene starymi baterkami z elektromobilov? Tych bude iba pribudat, tak sa to aspon nejako vyuzije a zivotne prostredie sa zatazi tak ci tak nevyhne, ked uz tie baterky su vyrobene.
Všetko má pre a proti a všetko má aj nejaký vplyv na životné prostredie, ťažko povedať čo väčší a čo menší. Batérie majú oproti prečerpávače jednu (ne)výhodu a to, že sieť vie byť viac decentralizovaná a odolnejšia.
Komunista, pardon sociálny demokrat, použije aj tie 2 písmenká v zátvorke, nakoľko tam decentralizácia a liberalizácia priveľmi žiadaná nie je.
1 lajk
Treba si precitat par prispevkov vyssie…okrem ineho tie baterie su k dispozicii ale v EU pribudaju iba v tedy ked je na nich dotacia respektive “pokrivena” sluzba vyrovnania siete, kt su sposobene oze ktore su tiez z velkej casti iba dotacne respektive umelo uprednostnovane legislativou, ktora vyslovene zakonom uprednostnuje ako zdroj vyroby el energie v prvom rade OZE a az potom v tom retazci podla najlacnejsieho zdroja
Klamú vás na všetkých úrovniach. Ak by sa aj použili secondhandové, tak to hlavne znamená nižšiu životnosť.
Keď si to porovnáme s PVE, tak tam budú terénne úpravy už navždy. Samozrejme technológie sa budú meniť. Ale u bateriového úložiska bude mať všetko krátku životnosť.
Pre novovybudované jadrové reaktory sa predpokladá životnosť 80 rokov.
1 lajk
No dobre, nizsia zivotnost, ale je to za bagatel a dalsie stare baterky budu pribudat s kazdym vyradenym elektroautom - tak je lepsie ich vyuzit, aj ked povedzme len na 50%, ako ich hned hodit na smetisko. Ja som za vystavbu jadroviek a PVE, ale preco tiez nevyuzit stare baterky za malo penazi?
2 lajkov
Ja som videl niečo o použití starých batérií v domácnosti.
Ale že by z toho bolo veľké batériové úložisko, to som nezaznamenal.
A načo by bolo dobré také úložisko, ktoré by bolo každú chvíľu odstavené pre výmenu článkov? Každý bude mať asi iné opotrebenie, takže aj iný čas na výmenu.