Po zavedení elektronického mýta na Slovensku by sa malo v prvých rokoch vyzbierať ročne 35-80 miliónov eur, čo je 2,4 až 3,2 miliardy korún. Po piatich rokoch by tieto príjmy mali stúpnuť nad 100 miliónov eur ročne, teda nad 4 miliardy korún
To nastane, ak sa bude platiť len za diaľnice a rýchlostné cesty, prípadne priľahlé cesty prvej triedy. Vyplýva to zo štúdie nemeckej konzultačnej firmy Schild & Partner.
Je to však o niečo menej, ako má naplánované ministerstvo dopravy v príjmoch diaľničnej spoločnosti. “Uvažujeme, že v tomto roku bude príjem z diaľničných nálepiek asi 1,5 miliardy. Po zavedení elektronického mýta by mali ísť príjmy hore. V roku 2007 predpokladáme 3,4 - 3,8 miliardy korún,” uviedol Peter Barek z ministerstva dopravy. Okolo roku 2010 by to mohlo byť až 6 miliárd korún, ktoré zaplatia nákladné autá za prejazd po cestách.
Elektronické mýto bude podľa ministra dopravy zavedené do polovice budúceho roka a zatiaľ ho budú platiť len nákladné automobily nad 3,5 tony. “Štúdia vychádza z určitej namodelovanej situácie. Vychádzali sme z predpokladov nárastu dopravy či štruktúry nákladných vozidiel, ktoré chodia po slovenských diaľniciach, a z priemernej ceny, ktorá sa spomínala ako reálna hranica na vyberanie mýta - 4 koruny za kilometer,” doplnil Raoul Schild z konzultačnej firmy Schild & Partner. Výšku mýta rozdelili medzi rôzne typy automobilov podľa toho, ako veľmi zaťažujú samotné cesty. Autá s dvoma nápravami by platili len 3 Sk za kilometer, autá so štyrmi a viac nápravami zasa o korunu viac.
Podľa štúdie elektronický mýtny systém sa neoplatí na Slovensku prevádzkovať, pokiaľ sa bude platiť len za diaľnice a rýchlostné cesty. Na Slovensku je totiž v súčasnosti len necelých 390 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest, čo je veľmi málo na zaplatenie uceleného systému mýta.
“Náklady na vybudovanie systému by totiž pohltili 30 až 52 percent vybraných peňazí podľa toho, ktorý systém by sa použil,” doplnil Schild. Podľa neho Európska únia odporúča, aby náklady boli maximálne do 15 percent vybraných peňazí.
Štúdia súčasne porovnávala, koľko by z vybratých peňazí ukrojili firmy na prevádzku a udržiavanie celého systému pri oboch existujúcich systémoch, ktoré si navzájom konkurujú. V súčasnosti existuje v Rakúsku systém postavený na mikrovlnnom zachytení automobilov na cestách cez špeciálne rámy. Druhý systém v Nemecku je postavený na satelitnom monitorovaní áut a kombinácii mobilnej komunikácie (GSM) a digitálnej mapy krajiny cez satelit (GPS). “Modelovali sa rôzne prípady. Spoplatnenie len pri diaľniciach, potom spoplatnenie diaľnic aj ciest prvej triedy a spoplatnenie všetkých ciest. To je totiž jedna z vízií do budúcnosti,” doplnil Schild.
Ak by sa uvažovalo s platením len za cesty prvej triedy, náklady na prevádzku systému klesajú na 21 až 33 percent vybratých peňazí. V prípadne spoplatnenia všetkých ciest by fungovanie elektronického mýta ubralo len 8 až 18 percent nákladov.
Podľa ministra dopravy zatiaľ nie je rozhodnuté, ktorý systém bude vhodnejší pre Slovensko. “Pozrieme si všetky a rozhodneme. Základné kritérium je, aby čo najviac z vybratých peňazí dostal štát, teda lacná prevádzka, a aby bol neskôr systém kompatibilný so satelitným systémom Galileo, ktorých chce využívať na elektronické platenie mýta EÚ,” doplnil Prokopovič.
Jana Morháčová, PRAVDA
21.5.2005 - Správy