- Denne sa medzi Petržalkou a Račou vezie už takmer 100-tisíc cestujúcich.
- Veľký úspech novej trasy by sa mohol zopakovať aj v iných mestských častiach.
- HN sa pýtali, ako sú na tom ďalšie električkové projekty v hlavnom meste.
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Bratislavčania sa dostanú na petržalský breh Dunaja električkou od roku 2016. V tomto roku ich čakal ďalší míľnik – v lete bola trať spustená až na južný koniec mestskej časti. Tým sa však rozvoj tejto dopravy v meste nekončí. Nakreslené sú ďalšie trate smerom na juhovýchod a severozápad mesta.
Investície si však vyžadujú aj staré trate, ktoré majú potenciál byť rýchlejšie a tichšie, a v neposlednom rade vozový park. HN prinášajú prehľad o projektoch mesta, ako aj odpovede na otázky, kedy a ako by sa chrbtová kosť MHD v hlavnom meste mohla ďalej rozvíjať.
1. Električka v Petržalke
Ako sme už spomenuli, električka do Petržalky už od júla premáva. Projekt však ešte nie je úplne hotový. Chýbajú prístrešky, prepojenie konečnej zastávky na autobusy, ktoré premávajú na moste, ako aj dôležitá križovatka pri Technopole.
Podľa posledných vyjadrení viceprimátorky Tatiany Kratochvílovej by prístrešky mali byť hotové do Vianoc, prestup na autobusy 91 a 191 do konca januára a most cez Chorvátske rameno so spojením Pajštúnskej a Kutlíkovej do konca marca.
HN informovali aj o tom, koľko ľudí ju využíva. Zatiaľ čo doteraz sa linka číslo tri z Rače do Petržalky bila so štvorkou, ktorá obsluhuje územie od Zlatých Pieskov po Dúbravku, od septembra je víťaz tohto súperenia jasný.
Už na začiatku merania bol rozdiel výrazný. Trojka denne po celej svojej trase v pracovných dňoch odviezla v prvých septembrových týždňoch viac než 82,5 tisíca ľudí, zatiaľ čo štvorka okolo 62-tisíc.
Nedávno viceprimátorka Tatiana Kratochvílová ukázala aj aktuálne čísla, ktoré sú ešte lepšie. Za týždeň je počet cestujúcich v trojke iba v Petržalke, teda od Starého mosta po konečnú Južné mesto, okolo 218-tisíc, a denne je to medzi Račou a Južným mestom okolo 94-tisíc cestujúcich.
Je to ešte o desaťtisíc viac než na začiatku školského roka. Nápor je citeľný aj v samotných spojoch a napriek tomu, že električky tu jazdia v najhustejšom takte, spoje v špičkách praskajú vo švíkoch.
Vyriešiť by to mohli dlhšie 50-metrové električky. Mesto už dodávku týchto vozov vysúťažilo a podpísalo aj rámcovú zmluvu so Škodovkou a ŽOS Trnava na 60 kusov v hodnote 400 miliónov eur. Avšak aktuálne nie sú peniaze, čaká sa, kým sa prostriedky z eurofondov uvoľnia.
Starosta Petržalky Hrčka pre HN: Nemám záujem byť konkurentom Matúša Valla v najbližších voľbách
2. Ružinovská radiála
Ďalšia veľká investícia do električkovej infraštruktúry by mala smerovať do Ružinova. Nepribudnú tu síce zatiaľ nové kilometre, električky však budú jazdiť po zmodernizovaných koľajach a zastavovať budú na nových zastávkach.
Budúci rok by sa malo začať s projekčnými a prípravnými prácami, najprv sa však musí vytendrovať budúci zhotoviteľ. Práve tento proces sa však mestu nepodarilo dotiahnuť do úspešného konca už dvakrát.
Po prvom tendri, v ktorom prišla len jedna, veľmi drahá, ponuka, stroskotala aj druhá súťaž. Do tej síce prišli už tri návrhy, dôvody zrušenia však boli podobné – aj tu boli ponuky o niekoľko miliónov drahšie než predpoklad mesta, ktorý bol 102 miliónov eur.
Mesto vyhlásilo v decembri hneď po zrušení tendra aj tretiu súťaž, kde zmenilo niektoré časti, ako aj požiadavku na prístrešky. Ponuky sa budú otvárať 26. januára 2026. Práce na modernizácii by mali trvať viac než dva roky a prebehnú v dvoch etapách.
V súčasnosti cesta z Amerického námestia po predajňu Lidl na konci Ružinova trvá v priemere 29 minút. Po modernizácii by sa tento čas mohol skrátiť na približne 23 minút, čo by mohlo zvýšiť atraktivitu MHD v tejto oblasti. Električky by zároveň mali mať prednosť na križovatkách. Ich priemerná rýchlosť by sa mala zvýšiť z 19 na 25 kilometrov za hodinu.
Výraznou zmenou bude aj zníženie počtu prejazdov áut cez trať na Ružinovskej ulici. V úseku medzi Štrkovcom a Tomášikovou budú autobusy a električky jazdiť v strednom pruhu so spoločnými zastávkami. V budúcnosti by sa trať mala predĺžiť po novú vlakovú zastávku pri obchode Hornbach.
Aktuálne sa hľadá, kto tento úsek naprojektuje. Kedy sa začne stavať, bude závisieť aj od toho, či mesto nájde finančné krytie. Mestská časť by chcela mať neďaleko aj novú stanicu pre autobusy aj s parkovacím domom. Výhľadovo by sa električka mala potiahnuť až k letisku.
3. Predĺženie električky po Bory
Dnes sa električkou dostanete na severe Bratislavy nanajvýš po koniec Dúbravky. Na stole sú však plány o predĺžení smerom na vznikajúcu novú štvrť Penty. V prvej etape by mohli vzniknúť štyri nové zastávky – Dubravčice, Stanica Bory, Nemocnica Bory a Hany Ponickej, kde sa vybuduje nové obratisko.
Neskôr by sa zhruba dvojkilometrová trať mala predĺžiť ďalej po novú vozovňu, prípadne až po Devínsku Novú Ves. Toto je však zatiaľ hudbou vzdialenejšej budúcnosti. Čo sa týka prvej etapy, mesto stále komunikuje s developerom, ktorý má tiež záujem riešiť dopravu v území.
Otázkou je, ako sa bude električka trasovať v zastavanom území. Podľa Kratochvílovej sa pripravuje projekt na posudzovanie vplyvov na životné prostredie.
Nová električka zdražila nájmy v Petržalke. Ceny rastú rýchlejšie ako v iných častiach Bratislavy
Okrem električky mala Bory prepojiť s Dúbravkou aj cesta pre autá. Projekt predĺženia Saratovskej sa však zasekol. Železničiari ho chceli spojiť s výstavbou nového terminálu, aby sa mohla cesta financovať z eurofondov. Lehoty sa však nestíhali, a preto združený projekt padol. Cestné predĺženie Saratovskej sa tak bez finančného krytia prekladá na neurčito.
4. Električka do downtownu
Električku pre zatraktívnenie svojho územia by chcel aj iný developer. J&T Real Estate prišiel v roku 2017 s nápadom potiahnuť trať smerom do lokality bratislavského downtownu. Argumentom bolo, že ide o najdynamickejšie sa rozvíjajúcu oblasť, v ktorej by mali v budúcnosti bývať či chodiť do práce desaťtisíce ľudí.
Mesto sa v minulosti pochytilo kvôli trasovaniu s ministerstvom kultúry. Električka by totiž mala viesť popri budove nového SND. Kultúrna obec sa obávala, že dopravný prostriedok naruší predstavenia v divadle a chcela, aby sa zvážila iná trasa. Podľa Kratochvílovej to však nebude potrebné, keďže budúci zhotoviteľ bude musieť zabezpečiť protihlukové a protivibračné opatrenia.
Podľa viceprimátorky tu už posudzovanie vplyvov na životné prostredie končí, a bude sa pokračovať pripomienkovým konaním. „Mali sme niekoľko rokovaní s gymnáziom aj s ďalšími subjektmi, ktoré sú v okolí električkovej trate, a samozrejme aj s ministerstvom kultúry," povedala. Takisto sa podľa nej rokuje o vysporiadaní pozemkov.
„Nie sú to viditeľné veci, ale príprava tejto električkovej trate pokračuje,“ dodala s tým, že by sa tu práce mohli rozbehnúť v roku 2029.
5. Vrakunsko-biskupická radiála
Pôvodné plány hovorili aj o ďalšom pokračovaní električky od Mlynských nív do Vrakune a Podunajských Biskupíc. Nová trať s dĺžkou deväť kilometrov by mala stáť podľa posledného odhadu z roku 2019 okolo 120 miliónov eur. Tento nástrel je však pravdepodobne vzhľadom na infláciu a turbulencie na stavebnom trhu v posledných rokoch už neaktuálny.
K realizácii má táto vetva najďalej. Kratochvílová priblížila, že sa momentálne spracováva dopravno-urbanistická štúdia a hotová má byť koncom roka 2026. Následne sa bude musieť meniť územný plán a potom sa začne s posudzovaním vplyvov na životné prostredie.
Nebude to ľahký úsek, električka totiž musí prekonať exponované časti ako aj diaľnicu D1. Ďalej by pokračovala cez Vlčie hrdlo, obslúžila by Slovnaft a konečnú zastávku by mala na Čiližskej.
6. Rekonštrukcie v Novom Meste
Dopravný podnik Bratislava nedávno ukázal, že sa kvalita cestovania dá zvýšiť aj menej nákladnými projektmi. Zo starých eurofondov sa tak stihla ešte v roku 2023 a 2024 zrekonštruovať vajnorská radiála medzi Zlatými Pieskami a Tomášikovou. Stálo to 25 miliónov eur.
Koľaje v tejto časti Bratislavy už rekonštrukciu potrebovali ako soľ. Síce nejde o modernizáciu, ktorá je rádovo drahším a rozsiahlejším riešením, kvalitu dopravy to výrazne zvýšilo. Tento trend by podľa Kratochvílovej mohol pokračovať.
„Kolegovia takisto ešte pracujú na príprave projektu druhej časti Vajnorskej radiály medzi Tomášikovou a Trnavským mýtom. Samozrejme, chceli by sme pohnúť aj s traťou na Račianskej ulici, ale všetko to bude závisieť od finančných a personálnych možností,“ povedala.