- Najväčšou udalosťou tohto roka v leteckom segmente bolo spustenie vnútroštátnej dotovanej linky medzi Bratislavou a Košicami.
- Nízkonákladovka z Maďarska významne pomohla číslam nášho najväčšieho letiska.
- Bratislava tak od budúceho roka môže skončiť aj s takmer dvojnásobným počtom cestujúcich než v tomto roku.
- Pozitívne vyhliadky má aj druhé najväčšie letisko, obáva sa však ekonomického vývoja.
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Slovensko začína byť na leteckej mape čoraz výraznejším bodom. Záujem o tento druh dopravy po pandémii všeobecne vzrástol. Niektoré letiská už dávno prekonali aj predcovidové čísla, sú tu však aj iné okolnosti. Bratislave sa to však podarilo až teraz.
Jedným a pravdepodobne hlavným dôvodom je, že ceny nášho vzdušného prístavu sú pre dopravcov oproti Viedni čoraz atraktívnejšie. Nie je teda náhoda, že nízkonákladovky oznámili, že to v hlavnom meste rozlietajú.
Maďarský Wizz Air si rovno zobral na starosť aj dlhodobo nefungujúcu vnútroštátnu linku medzi Bratislavou a Košicami, za podmienky, že štát tieto lety podporí.
Okrem Bratislavy hlási rekordné čísla aj iné letisko. HN sa pozreli na výsledky a plány najväčších slovenských uzlov.
1. Letisko M. R. Štefánika v Bratislave
Od začiatku roka do konca novembra vybavilo bratislavské letisko 2,2 milióna cestujúcich, čo je 21 percent viac ako v rovnakom období vlaňajška. Doterajší historický rekord dosiahlo v roku 2018, keď za celý rok zaznamenalo 2,3 milióna cestujúcich.
„Počet odbavených cestujúcich za celý tento rok by mal aj vďaka novým leteckým linkám, ktoré pribudli v zimnom letovom poriadku, presiahnuť 2,4 milióna,“ povedala hovorkyňa Veronika Demovičová. Ako dodala, bude to historicky najvyšší počet cestujúcich od vzniku letiska v roku 1951, teda za celých 74 rokov jeho prevádzky.
V novembri ohlásil svoje prvé bázované lietadlo na našom najväčšom letisku Wizz Air a následne sa pridal aj Ryanair. Maďarská nízkonákladovka pridala od polovice decembra ďalšie lietadlo a s ním ďalších sedem nových liniek do viacerých európskych destinácií, napríklad do nórskej metropoly Oslo. Expanzia zastrešuje štyri bázované lietadlá Airbus A321neo, posledné dve by mali pribudnúť začiatkom roka 2026.
Na tento krok zareagoval aj konkurent, najväčší lowcostový hráč Ryanair. Ten začal prevádzku niekoľkých paralelných liniek. Írska nízkonákladovka sa v lete chystá lietať spolu do rekordných 33 destinácií.
V budúcom roku letisko očakáva ďalšiu expanziu. Počas letného poriadku je už v súčasnosti naplánovaných 75 pravidelných liniek z Bratislavy do 63 destinácií v 28 krajinách. „Je to takmer dvojnásobný nárast v porovnaní s pravidelnými linkami počas leta 2025,“ pokračuje Demovičová. Vzhľadom na tento rozmach predpokladajú v budúcom roku rekordné štyri milióny cestujúcich.
Letisko už rozšírilo stojiská pred odbavovacou budovou, na ktoré boli doteraz schopní umiestniť len menšie lietadlá ako Boeing 737-800 či Airbusy A320. Vďaka zúženiu rolovacieho pásu na ploche však už môže Wizz Air odparkovať pred terminálom aj 239-miestne Airbus A321neo, ktoré je o zhruba päť metrov dlhšie.
V pláne je prijatie nového personálu, najmä na oddelenie bezpečnostnej kontroly, odbavovania cestujúcich či nakladačov batožiny. Rozšíriť by chceli aj parkovisko. Medzi zámery patrí aj obstaranie nástupného mosta, aby ľudia cestujúci z teplých letovísk nemuseli vystupovať do zimy.
Letisko už pripravuje tender na prvý, najväčší most. Podľa riaditeľa Dušana Novotu by mal stáť zhruba 700-tisíc eur, ďalšie, menšie stavby zase budú stáť do pol milióna eur.
„Z hľadiska obchodných prevádzok bola od začiatku decembra otvorená vynovená reštaurácia Flight bar, v júni bol otvorený nový biznis salónik Pearl lounge a v spolupráci s obchodnými partnermi pracujeme na otvorení nových obchodných prevádzok aj v roku 2026,“ dodala Demovičová.
Od novembra lieta medzi Bratislavou a Košicami aj nový spoj od Wizz Air, ktorý bude až do konca roka 2026 premávať 9-krát týždenne. Ak záujem o linku nebude utíchať, dopravca zváži frekvenciu zahustiť.
Ako sa lieta medzi metropolami a koľko stoja lety?
Lieta sa z oboch miest denne. V pondelok a v piatok vyrážajú spoje dvakrát. Cestujúci by mali prísť na letisko aspoň 40 minút pred odletom.
Cena jednosmerných leteniek sa podľa avíza leteckej spoločnosti má pohybovať od 19,90 do 75 eur, s podanou batožinou za 85 eur. Spiatočné letenky vyjdú od 40 do 150 eur, prípadne 170 eur v prípade odbaveného kufra.
Štát určil len horný cenový strop, ktorý bude garantovať do konca trvania zmluvy, teda do marca 2028. Najlacnejšie letenky tak budú reálne konkurovať aj štátnemu dopravcovi, ktorý zabezpečuje vlakové spojenie medzi dvoma metropolami. Lístky na vlak stoja približne 20 eur.
2. Letisko Košice
Dobrý rok uzavrelo aj letisko v našom druhom najväčšom meste. Podľa PR manažéra Juraja Tótha ide už o tretí rekordný rok po sebe. „Očakávame, že počet vybavených cestujúcich presiahne hranicu 810-tisíc,“ povedal. Vlani to bolo zhruba 740-tisíc a rok predtým 600-tisíc.
Pozitívny vývoj je podľa Tótha výsledkom dlhodobo rastúceho dopytu po leteckej doprave v tejto spádovej oblasti. Pribúdajú pravidelné linky aj chartre. V roku 2026 očakávajú pokračovanie rastu, v súvislosti s neistým ekonomickým vývojom je však podľa Tótha na stole aj množstvo otáznikov.
Od konca marca pribudnú pravidelné linky do Malagy a Ríma, taktiež bude navýšená kapacita na linkách do Prahy a Zadaru. Pokiaľ ide o spojenie Bratislavy a Košíc, diskusie o možnom navýšení počtu letov podľa Tótha prebiehajú, avšak konkrétne kroky spoločnosti Wizz Air v tejto súvislosti zatiaľ nie sú potvrdené.
Štát chcel z Košíc kvôli piatej automobilke prevádzkovať aj ďalšiu dotovanú linku smerom do švédskeho Göteborgu. Súťaž sa však neskončila podľa očakávaní a záujem o prevádzkovanie takejto linky trh nepreukázal. Ide pritom o jednu z podmienok Volva. Štát tento problém ešte rieši.
Podľa informácií STVR to zatiaľ automobilka ako problém nevníma, keďže výroba sa má rozbehnúť až koncom budúceho roka. „Samozrejme, rátame s tým, že keď spustíme testovaciu prevádzku a začneme robiť prvé série, tak pohyb bude oveľa väčší. Aj v tejto oblasti naozaj veľmi úzko komunikujeme s vládou,“ povedal pre televíziu riaditeľ Volvo Car Košice Marc Gombeer.
Aktuálne sa z Košíc do Göteborgu dá dostať prestupom vo Varšave.
4. Piešťanské letisko
V prípade letiska v kúpeľnom meste ide o pomerne unikátny koncept. Väčšinovým akcionárom je totiž v tomto prípade Trnavská župa a podiel v ňom má aj mesto. Okrem toho sa klientela točí okolo kúpeľných služieb a väčšina cestujúcich sem lieta z Blízkeho východu.
Akciovej spoločnosti Letisko Piešťany pred ôsmimi rokmi hrozil krach, avšak pomaly sa zo zlej situácie začala dostávať, následne však prišiel covid.
Výsledky letiska začali po pandémii zase rapídne rásť. V minulom roku však tento trend znovu trochu padol. Vplyv na to mal aj izraelsko-palestínsky konflikt, ktorý pozastavil pravidelnú linku medzi Piešťanmi a Tel Avivom. Tá sa rozlietala v máji 2023. Ani rok 2025 však nepriniesol prelom.
Tohtoročná charterová sezóna podľa Petra Kováčika z odboru komunikácie Trnavského kraja bola porovnateľná s predchádzajúcimi rokmi. Vplyv na čísla mal najmä krach cestovnej kancelárie Happy Travel. Napriek tomu sa v rámci charterovej dopravy podarilo prepraviť približne 14-tisíc cestujúcich.
V tomto roku pribudla bulharská destinácia Burgas a po prestávke sa obnovili lety na Cyprus. Ambíciou letiska je ďalej zvyšovať počty cestujúcich a rokujú o ďalších charterových letoch.
„Veľmi významným faktorom v tomto roku bola spolupráca s Krajskou organizáciou cestovného ruchu Trnavský kraj, vďaka ktorej sa podarilo výrazne podporiť príjazdový cestovný ruch, najmä z Izraela. Na linke Tel Aviv – Piešťany – Tel Aviv bolo počas sezóny prepravených 3 710 cestujúcich,“ hovorí Kováčik. Do budúcnosti sa uvažuje aj o turistoch z ďalších krajín, napríklad z Kuvajtu.
Letisko pracuje v rámci zlepšenia infraštruktúry na projekte integrovaného parkoviska. Trnavský kraj schválil predloženie žiadosti o finančný príspevok z Programu Slovensko. „V súčasnosti prebieha inžinierska činnosť a v priebehu budúceho roka sa počíta so začiatkom samotnej výstavby,“ vysvetľuje Kováčik.
Tento vzdušný prístav sa už viac rokov pohybuje v červených číslach. Síce sa v roku 2022 priblížil k nule, v minulom roku skončil so stratou takmer 160-tisíc eur.
„Z pohľadu hospodárskeho výsledku bude rok vyhodnotený po jeho uzatvorení, pričom aktuálne možno povedať, že prevádzka letiska bola stabilizovaná a orientovaná najmä na podporu cestovného ruchu v regióne,“ dodal Kováčik.
4. Popradské letisko
Letisko pod Tatrami bolo v tomto roku plné médií. Tie však namiesto zaujímavých destinácií riešili skôr kauzy s nelegálnym predajom alkoholu či opravu dráhy, ktorú prešetroval aj Dopravný úrad. Ten potvrdil, že letisko, ktoré vedie nominant SNS Patrik Františka, porušilo pri oprave plochy zákon, a udelil mu pokutu.
Betónové platne na pristávacej a vzletovej dráhe totiž v Poprade menili bez súhlasu úradu. Ako prvý o týchto problémoch informoval Denník N.
Niekoľko dní na to vyšla informácia, že náš tretí najväčší airport prišiel o spojenie s destináciou Londýn – Stansted, ktoré tu prevádzkoval Ryanair. Posledný let smerom na ostrovy vybaví írsky lowcostový prepravca 2. septembra.
Na druhej strane sa po štrnástich rokoch spod Tatier od októbra opäť lieta k poľskému pobrežiu Baltského mora. Lety do mesta Gdansk sú v ponuke dvakrát týždenne – vo štvrtok a v nedeľu.
V letnej sezóne 2026 sa zase pridajú nové charterové destinácie v južnom Stredomorí. Cestujúci budú môcť lietať z Popradu do Larnaky na Cypre a na grécky polostrov Chalkidiki.
Na otázky o tohtoročných výsledkoch letisko do uzávierky neodpovedalo. Rok 2024 uzavrelo so ziskom a zaznamenalo najvyšší počet cestujúcich za uplynulú dekádu. Vlani odbavili 119,5 tisíca pasažierov, čo je o 65 percent viac ako rok predtým. Za prvé štyri mesiace tohto roka registrovali nárast počtu cestujúcich oproti vlaňajšku o štvrtinu.