Riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti upozorňuje, že spojenie Bratislavy a Košíc je politické, nie ekonomické rozhodnutie
[2.3.2005, TREND / gb, ms]
Poradca Mott MacDonald tvrdí, že ak vláda bude trvať na spojení Bratislavy a Košíc diaľnicou do roku 2010, stavby budú predražené. Čo je prioritou pri vstupe privátnych investorov? Čas alebo efektívnosť?
Zatiaľ sa to vyzerá tak, že prioritou je čas. Očakávania sú prezentované v zmysle: už aby tu diaľnica bola. Zatiaľ nik nespochybňuje, že stavba prostredníctvom public private partnership [PPP] bude stáť viac. Ani naši odborníci, ani poradca.
A nemali by sme byť z toho zdesení?
Aj ja som z toho zdesený. Materiál Štúdia o financovaní diaľnic formou PPP ide do vlády. Tá bude mať príležitosť vrátiť sa k záväzku roku 2010. K tomu, či na ňom bude trvať. V období, keď sa prijal a hovorilo sa o PPP, sme nemali také informácie ako teraz. Vieme viac.
Ak vláda bude trvať na pôvodnom termíne, o koľko to bude drahšie? O štyridsať percent?
Nerád hovorím o číslach, lebo cena vyjde z výberového konania. Je pravda, že časový tlak bude tlačiť aj na stavebné kapacity. Pôvodne sme chceli začať s jedným úsekom, Hubová – Ivachnová. Aby sme otestovali trh a zistili, aký záujem bude zo strany súkromných investorov. Ak bude vláda trvať na záväzku rok 2010, budeme musieť spustiť súťaž na všetkých päť úsekov naraz. Žiaden čas na skúšanie nebude.
Podľa doterajších návrhov dostanú firmy, ktoré získajú licenciu na výstavbu a prevádzkovanie diaľnice, od štátu zaplatenú pevnú sumu. Nebude závisieť od množstva áut, ktoré po diaľnici prejdú. Neberú na seba riziko. Aký to má význam?
Z tohto pohľadu by sa to celé mohlo javiť ako niečo, čo vieme vyriešiť aj vlastnými silami. Beriem to však ako otvorenie ďalšieho frontu. Splniť termín sa dá len tak, že otvorím nejaký paralelný front. Inak by som potreboval zdvojnásobiť počet zamestnancov Národnej diaľničnej spoločnosti [NDS].
Prečo? Administratívu na získavanie povolení alebo pozemkov bude aj pre investora robiť NDS. Stavebný dozor budú robiť firmy mimo NDS. Načo by vám boli ďalší ľudia?
Ide skôr o zháňanie peňazí, úverovú expozíciu. Nechcem sa stavať do pozície, že som nadšencom PPP. Že to ideme presadzovať a presviedčať o nevyhnutnosti. Som pragmatický. Rozmýšľam o výhodnosti. Týmto systémom vstúpi nová energia, ktorú nie sme schopní v tomto štádiu vyvinúť. Potrebujeme pritiahnuť stavebné firmy aj banky nejakou novou kvalitou. Tou by mohol byť súkromný koncesionár. Niečo, čo pritiahne pozornosť. A hotovo. Prídu firmy, ktoré by sa tu inak neetablovali, stavebné kapacity, ktoré by chýbali.
Cítite ich? Sú tu?
Záujem prejavilo viacero serióznych investorov. Nemám dôvod pochybovať, že majú čisté peniaze, ktoré pochádzajú z legálnych zdrojov. Lebo, žiaľ, tieto projekty často slúžia na pranie špinavých peňazí. Ak budeme niekoho kontrahovať, ťažko to môžeme skúmať. Ak niekto dá ponuku a chce ísť výberovým konaním, budeme musieť podľa toho postupovať. Zo začiatku tu bola eufória a firmy, aj tie, ktoré sa snažili stavať v Česku, sa u nás hlásili. Keď videli, aká intenzita sa tu žiada a že biznis projekt na báze akéhosi mýta nevyjde, nastalo vytriezvenie.
Zmenila sa situácia?
Teraz už chodia firmy s reálnymi skúsenosťami napríklad z Anglicka. Dávajú seriózne otázky. Vidieť, že je to iný typ investora. PPP ako metóda na výstavbu diaľnic je preukázateľne funkčný model. Napríklad v Chorvátsku, v Anglicku. Je len otázka, či na naše pomery je to funkčné riešenie.
V tomto roku sa však musíte rozhodnúť.
Ak sa vláda rozhodne, poradca Mott MacDonald má zmluvu aj na vypracovanie zadávacích podmienok na takýto kontrakt.
Existuje nejaký finančný limit, pri ktorom si poviete, že PPP je nevýhodné a mal by to stavať štátny investor?
Niečo také stanovené nebolo. Navyše, je ťažké vyhodnotiť nefinančné pozitívne vplyvy. Napríklad predpokladá sa, že po výstavbe diaľnice nastane rozvoj územia a prídu investori. To je však už štátna politika. Diaľnica na takom type územia, akým je Slovensko, a najmä na východnom Slovensku, nie je žiaden biznis. Okrem úseku Bratislava – Trnava a niektorých bratislavských častí diaľnice. Sú to len investície štátu, niečo ako verejná služba. Rozhodovať sa podľa frekvencie dopravy by bolo politickou samovraždou.
Vyváži rýchlosť stavby prostredníctvom koncesionára predraženia, ktoré bude musieť zaplatiť štátny rozpočet? Existuje nejaký bod zlomu? Číslo, za ktoré už nepôjdete?
To, o čom hovoríme, je politické rozhodnutie. Dve najväčšie mestá majú byť prepojené v roku 2010. Nie je to ekonomické rozhodnutie. O tom ani nepolemizujem.