Drahá ropa - problém, ale aj šanca
Rafinérie budú zisky potrebovať na modernizáciu, ťažiarom vyššia cena rozšíri možnosti na rentabilné dobývanie, stúpnu šance alternatív
V závere augusta sa cena barelu ropy na newyorskej komoditnej burze dostala na ďalšiu okrúhlu, tentoraz už 70-dolárovú hranicu. Tá bezmála o polovicu prevyšuje tohtoročný priemer. Od historického rekordu vyjadreného v stálych cenách ju oddeľuje približne 20 dolárov.
K výraznému kontinuálnemu zdražovaniu strategickej suroviny dochádza až od začiatku vojenského zásahu Američanov v Iraku v roku 2003. Vtedy ročný priemer ceny barelu ropy WTI v dnešných dolároch nepresahoval 30 USD.
Prognostici tvrdia, že s výraznejším zlacňovaním nateraz rátať nemožno. Podľa americkej investičnej banky Goldman Sachs by sa jej priemerná cena mala v budúcom roku pohybovať nad 60 dolármi.
Rastúca cena odzrkadľuje neustály previs dopytu nad ponukou. Nárast spotreby čoraz viac ovplyvňuje expandujúca Čína a India. Geopolitické napätie na Blízkom východe nepoľavuje. Rafinérie čelia kapacitným problémom. Producenti narážajú na fyzické hranice pri ťažbe z aktívnych ložísk.
Na trhu sa však objavujú energetické alternatívy, podniky zdokonaľujú technológie vyhľadávania surovín a ich ťažby. Vďaka invenciám klesá energetická náročnosť výrob, čo má aj priaznivý ekologický efekt. Rastúca cena mnohé doteraz nerentabilné vrty pretvára na ziskové.
Čínsky drak sa prebudil
V 70. a 80. rokoch častými úpravami ťažobných kvót cenu ropy významne ovplyvňoval kartel OPEC. Ropným koncernom to komplikovalo biznis, pretože volatilita cien im negarantovala rentabilitu nových prevádzok, nehovoriac o prieskumnej činnosti či otváraní nových ropných ložísk. Aj preto sa z viac než tisícky nálezísk v súčasnosti využíva sotva stovka.
Pri výpočte rentability sa dlho vychádzalo z nominálnej ceny ropy 25 USD/b, nad ktorú sa znova dostala až v roku 2003. Ropné korporácie ju pri súčasných cenách prehodnocujú. Otvorenie nového vrtu je však záležitosťou aj niekoľkých rokov.
Výrazný cenový vzostup po druhej vojenskej invázii USA do Iraku v roku 2003 vedie producentov k rekalkulácii investičných zámerov. Pred dvoma rokmi pritom nik nepredpokladal, že zdĺhavý konflikt v „Medziriečí“ zdevastuje domácu ropnú infraštruktúru a skomplikuje dodávky suroviny na svetové trhy.
Navyše málokto veril, že na ropný trh tak razantne vstúpi Čína, ktorá bola až do 90. rokov so svojimi ťažobnými kapacitami sebestačná. Časť produkcie dokonca vyvážala.
V súčasnosti väčšinu svojich potrieb ropy kryje dovozom. Málokto tiež predpokladal, že sa krajina natoľko otvorí svetu a biznisu. Masy Číňanov presadajú z bicyklov do automobilov.
K Číne sa pridala aj India. Tempo ich ekonomického rastu svet šokuje, rovnako ako ich spotreba nielen ropy, ale prakticky všetkých komodít. Tieto dve krajiny, kde žije tretina svetovej populácie, dokážu vstrebať akékoľvek chvíľkové zvýšenie produkcie ropy.
S menšími či väčšími výkyvmi tak cena ropy, osobitne v uplynulých dvoch rokoch, nastúpila raketový rast. To nemohli nevyužiť burzoví špekulanti, ktorí obchodovanie s termínmi dodávok ropy berú ako investičnú príležitosť.
Do hry vstúpili investičné fondy, ktoré držia na newyorskej burze NYMEX vyše 154-tisíc pozícií hrajúcich na zdražovanie ropy, čo predstavuje viac než 154 miliónov barelov. Investori zároveň držia zhruba stotisíc pozícií hrajúcich na pokles ceny, ktoré viažu ďalších sto miliónov barelov.
Podľa analytika spoločnosti Fimex Capital, o.c.p., a.s., Bratislava, Marcela Haniša celková čistá pozícia hrajúca na zvyšovanie ceny ropy predstavuje až 50-tisíc kontraktov. Z hľadiska celosvetovej dennej spotreby, ktorá sa pohybuje okolo 83 miliónov barelov, nejde o veľké množstvo.
Pre tvorbu ceny je to však významný objem. Od diania na burze NYMEX sa totiž odvíjajú ceny ostatných druhov ropy.
Rafinérie praskajú vo švíkoch
Na problémy sektora, ktoré sa najvypuklejšie prejavili koncom 90. rokov, doplatili najmä rafinérie. Ich marže sa scvrkli, nebudovali nové spracovateľské kapacity.
V USA nepostavili od roku 1976 ani jednu novú rafinériu. V 80. rokoch ich počet klesol takmer o tretinu – na niečo vyše dvesto.
A predvlani ich bolo ešte o päťdesiat menej. Malé a stredné prevádzkarne nedokázali modernizovať a držať krok s rastúcimi environmentálnymi nárokmi.
Trhový priestor vyplnili veľké rafinérie, ktoré rozširovali výrobné kapacity. Od roku 1989, keď spracúvali denne takmer 16 miliónov barelov, ich zvýšili na bezmála 20 miliónov barelov.
Situáciu však komplikujú nehody v prevádzkarňach a neplánované odstávky. V tomto roku ich bolo už viac ako dvanásť.
Výpadky riešia Američania dovozom hotových produktov zo západnej Európy, najmä z rotterdamského spotového trhu. V sezóne, keď dopyt výrazne stúpa, rastie aj tlak USA na dovoz.
Ten podľa expertky nemeckej Deka Bank Sandry Ebnerovej dosahuje v súčasnosti rekordných jedenásť miliónov barelov denne. Dieter Schmidt z Essenskej univerzity tvrdí, že rastúca spotreba Američanov zvýrazňuje nerovnováhu na trhu s ropou, čo je hlavný faktor, ktorý vytláča ceny v Rotterdame.
Kým USA, kde rafinérie pracujú na doraz, nerozšíria spracovateľské kapacity, na trhu sa nič nezmení. Navyše existujúce rafinérie treba upraviť na spracovanie ropy s vyšším obsahom síry.
Hoci Európa má v súčasnosti rafinérskych kapacít dosť, ak výraznejšie nezvýši investície do tohto sektora, do desiatich rokov môže čeliť vážnemu nedostatku najmä nafty. V najnovšej štúdii spoločnosti Wood Mackenzie sa uvádza, že súčasné investičné zámery rafinérií môžu viesť k tomu, že Európe bude už v roku 2015 chýbať zhruba 50 miliónov ton nafty – pätina predpokladaného dopytu.
Z roľníkov ropní šejkovia
Hroziaci nedostatok ropy neberú na ľahkú váhu ani spracovatelia. British Petroleum alebo Royal Dutsch/Shell investujú nemálo peňazí do využitia slnečnej či veternej energie.
Shell a nemecká firma Choren oznámili, že postavia závod na výrobu syntetickej bionafty. Ide o prvý projekt tohto druhu, pričom o spustení výroby uvažujú v roku 2008 alebo 2009.
Na konci prvej etapy bude kapacita zariadenia prevyšovať 200 miliónov litrov syntetického biodieselu označovaného ako Sundiesel, ktorý budú pridávať do ostatných druhov nafty. Vyrábať sa bude z biomasy, pri ktorej sa ako základná surovina využíva drevo, kukuričný odpad, cukrovú trstinu alebo obilie.
Poľnohospodári sa tak ocitnú nielen v potravinovom, ale aj energetickom reťazci. Navyše nová nafta bude šetrnejšia k životnému prostrediu. Iniciatívu vítajú aj automobilky DaimerChrysler a Volkswagen. Sú partnermi celého projektu.
Opakom optimistických projektov je postoj najväčšej energetickej firmy Exxon Mobil, ktorá sa nazdáva, že svet bude stále závislý od fosílnych palív. Otvorene sa stavia proti názoru vedcov, ktorí varujú pred globálnym otepľovaním, a tvrdí, že alternatívne zdroje energie budú v roku 2025 kryť len stotinu svetovej spotreby.
Exxon stavia spochybňovanie alternatívnych energií na tom, že zariadenia na ich využitie sú zložité a príliš drahé. Kým sa nezjednodušia tak, aby boli cenovo dostupné aj ľuďom v Číne a Indii, o serióznom riešení problému globálneho otepľovania a zníženia závislosti od ropy sa nedá hovoriť. Namiesto investícií do alternatív sa zameriava Exxon na zvyšovanie výkonnosti rafinérií a rozširovania ťažiarenských kapacít.
Vysoká cena ako impulz
Podľa talianskeho koncernu ENI predstavovali svetové zásoby ropy k 1. januáru tohto roku niečo vyše 1,1 bilióna barelov. Uviedol to v ročenke World Oil and Gas Review.
Je to o 15 percent viac ako pred desiatimi rokmi. Hlavný podiel na svetových zásobách majú Saudská Arábia, Kanada, Irán a Irak. Podľa prepočtov ENI pri súčasnej ťažbe budú vrtné veže fungovať v Iraku 157 rokov, v Kuvajte 110 a v Saudskej Arábii 69 rokov. Rusku by mali zásoby vystačiť na osemnásť, podľa BP možno na dvadsaťjeden rokov.
Gerald Grohmann, šéf koncernu Schoeller-Bleckmann, v Die Presse uviedol, že súčasným technickým vybavením sa dá vyťažiť zo známych ložísk 1,2 bilióna barelov ropy. Podľa odhadov expertov je to množstvo suroviny, ktoré by malo vystačiť na 40 až 50 rokov.
Najväčší…
(mil. barelov za deň, 2004)
producenti ropy
- Saudská Arábia 10,1
- Rusko 9,2
- USA 5,6
- Irán 3,8
- Mexico 3,4
spotrebitelia ropy - USA 20,6
- Čína 6,7
- Japonsko 5,3
- Nemecko 2,6
- Rusko 2,6
PRAMEŇ: British Petroleum, www.gazeta.ru
Tento objem rentabilne vyťažiteľnej ropy je vypočítaný pri cene 25 dolárov za barel. Čím bude ropa drahšia, tým väčšie budú aj rentabilne vyťažiteľné zásoby.
G. Grohmann navyše upozorňuje, že súčasná technika umožňuje vyčerpať z ložísk len 30 až 40 percent ich kapacity. Výrazným zlepšením techniky a použitím nových technológii by sa dalo podľa neho vyťažiť až 90 percent obsahu ložísk.
Keby sa to podarilo, svet by mal pri súčasnom prehľade o množstve ropy v podzemí k dispozícii 3,6 bilióna barelov suroviny. Pri dlhodobej cene nad 30 dolárov začína byť rentabilná jej ťažba aj z ložísk pod morským dnom na otvorenom mori.