Pri nízkych intenzitách vozidiel do 200 skv/h je zriadenie priechodu spravidla zbytočné, lebo tu chodec vie bez problémov a bezpečne prejsť cez vozovku aj bez neho. Skôr ide o dopravne upokojené oblasti ako zóny 30, školské zóny, obytné zóny alebo rôzne komunikácie na sídliskách a v centrálnych mestských zónach apod. Naopak pri vysokých intenzitach vozidiel sa už odporúča zriadenie svetelných signálov.
K tomu Lipšicovi: ja ho v žiadnom prípade neobhajujem, len som chcel poukázať na to, že kvôli nevhodnej a nedostatočnej úprave problematiky nechránených priechodov pre chodcov, sa zriaďujú vo vyslovene nebezpečných lokalitách, kde vodič nemá dostatočný rozhľad a tých chodcov za určitých okolnosti proste nemá šancu včas spozorovať. A to je bohužiaľ aj prípad Lipšicovho priechodu.
Áno racto min. 3/4 priechodov sa bude musieť prehodnotiť. Všetky miesta na prechádzanie so svetelnými signálmi premaľovať na brody a ostatné najmä mimo križovatiek posúdiť. Myslím, že už je 5 minút po 12 na takýto radikálny rez.
Priechod - (prechod je činnosť presunu po priechode) je miesto, kde má chodec prednosť.
Brod - je miesto, ktoré sa chodcom odporúča na bezpečný prechod ale bez prednosti.
Inak ak sme už túto tému načali, bolo by dobré otvoriť ešte tieto témy:
brod by sa mal od priechodu líšiť len tým, že chodec nemá prednosť, ale zároveň by mali byť dodržané ustanovenia o zastavení vozidla, zastavení a státí. Nemôže byť brod bezpečný, ak bude zo všetkých strán oparkovaný.
zastávky - priechodov je naozaj veľa a niekedy sú vyznačené ako inšpirácia pre samovrahov, ale v prípade električkových zastávok by som ponechal priechody na oboch stranách. Tí ľudia budú prebiehať aj tak.
neriadené križovatky - križovatka jazdných pruhov je zvyčajne zároveň aj križovatkou chodníkov. Paušálne ošetriť, že chodec má prednosť aj bez priechodu na Slovensku nie je možné (vieme prečo), ale aspoň by som to ošetril tak, že priechod v križovatke sa ZDZ neoznačuje. Nech to nemáme preznačkované.
Obávam sa, že presne takto to platí podľa dnešnej právnej úpravy.
Mimochodom, úžasné sú “ochranné” ostrovčeky uprostred vozovky. Tam jeden prechod končí a druhý začína, t.j. chodec musí opäť čakať, a to na mieste, kde okolo neho lietajú autá jeden meter z oboch strán. Geniálne! Veľmi dobrý pocit, hlavne keď má človek so sebou dve malé deti…vždy si predstavujem, ako niektorému vodičovi ujde ruka, trochu vybočí z pruhu a všetkých nás tam zruší jak prihlášku na byt. Pritom keby tam ten “ochranný” ostrovček nebol, tak už som raz na prechode a zákon ma - aspoň papierovo - chráni a môžem dokončiť prechádzanie cez vozovku. Niektorí projektanti sú si tohto problému vedomí a tak vyrobia dva akožeostrovčeky a prechod nechajú pokračovať pomedzi ne. Je to strašne divný úlet, ale pri dnešnej právnej úprave plne pochopiteľný.
Nie 90 ale cca 70 percent. A je to nevyhnutné, ak nechceme, aby nám chodci na tých priechodoch umierali (český príklad tu už bol spomenutý). Prechody treba zriaďovať systematicky podľa jasných pravidiel a nie podľa toho, aká volovina práve napadla nejakého starostu alebo poslanca, ktorý dopravnému inžinierstvu rozumie jak mravec prevodovke.
Veľmi vzácny jav na Slovensku. S trochou nadsázky sa dá povedať, že v 800-metrovej vzdialenosti sú prechody len na diaľnici :mrgreen: No ale dobre - na hlavnom ťahu cez mesto by, minimálne tam, kde sú vysoké intenzity, nemali byť prechody vôbec! Namiesto nich by mali byť zriadené - a v miere primeranej, nie hlava nehlava - brody (so svetlami) koordinované so svetlami v križovatkách.
To sú prechody zo súťaže “Zraz si svojho chodca”, čo sponzoruje miestny KDI. No, hlavne, že sú podmáznuté červenou farbou - to asi preto, aby keď naprší a je tma, boli tie prechody horšie viditeľné. Čo je vec, na ktorú zatiaľ zjavne nikto kompetentný neprišiel, že ak je plocha komplet pokrytá farbou (ľubovoľnou), tak kontrast tých bielych stripov voči zbytku pomaľovanej plochy je zásadne nižší ako by bol ich kontrast voči samotnej nepomaľovanej vozovke, ktorá je jednak tmavšia, no najmä nemá hladký rovný povrch a teda aj to málo svetla, čo odráža, sa rozptýli. Za sucha a svetla to problém nie je, ale keď v noci zaprší, tak ani nevieš kedy, a máš pedestriána na kapote…
A ten “Lipšicov” prechod je čerešnička na torte v tom, že zebra tam suverénne vedie cez koľajisko, čo naozaj môže uviesť chodca do omylu, že má vliezť šaline do cesty.
Prechod = zebra. Chodec má byť na takomto mieste kráľ, t.j. ak ako vodič vidím chodca, musím ho pustiť na vozovku.
Brod - vyznačený prerušovanými priečnymi čiarami (viď napr. v českej vyhláške “miesto na prechádzanie”). Právna úprava v zásade ako dnešná slovenská úprava pre prechody (chodec musí počkať). Pointa je ale v tom, že brod je riadený svetelnými signálmi.
P.S. Vyhýbam sa slovu “prednosť”, preto taký opisný spôsob.
Súhlas. Ovšem nakoľko brod je riadený svetlami, tak to máš ošetrené.
A čo tak jeden prechod uprostred zastávky? Samozrejme mimo prípadov, keď je zastávka v križovatke.
Ono rozdiel je, či je to hlavná, alebo vedľajšia cesta v tej križovatke, takže takto paušálne asi nie. Ale stále napríklad platí, a to aj na Slovensku, že keď odbočuješ, musíš toho chodca, čo tam prechádza, nechať prežiť.
Su staty, kde ziadne brody nemaju (Rakusko), kde maju priechody aj na svetelnych krizovatkach a pri odboceniach (Holandsko, Norsko), priechody z oboch stran zastavok a na hlavnych cestach (Svajciarsko) alebo priechody s ochrannymi ostrovcekmi (asi vsetky staty).
Zas doslova preberat nemecke predpisy nepovazujem za navjhodnejsie. Skor ich treba brat ako vychodisko na zmenu a prisposobit nasim pomerom a medzinarodnym standardom (a to brod nie je).
Týmto si mi nahral na smeč laika. A boli nepodmáznuté. Tu som google.sk/maps/@47.7479927, … 312!8i6656 za miernej námrazy skoro ráno v zime dostal šmyk a šiel som na jedno koleno (už neviem na ktoré ), ako tak som sa celý nezrúbal, je tam mierny spád. Odvtedy sa za šmykľava vyhýbam bielym nevydretým a idem vedľa prechodu.
Môj názor na chodcov je že mesto je pre ľudí, nie pre autá. Mne nevadí keď je v meste aj 50 prechodov, ja kľudne každému zastavím. Ak by sa rušili určite by to bolo zase len pre autičkarou plus. A samozrejme v správach by stále bolo že chodec nebol na prechode keď ho zrazilo.
Nie je pravda že vo všetkých krajinách je to tak že sú len sem tam, sú krajiny kde si vážia ľudí a vyrábajú naschvál prechody aby “vystrnadili auta”.
Žiaľ v našej autičkárskej spoločnosti riešenie dopravy nie je možné niako inak len preferovať autá.
o čo tu ide? všetky príklady sa mi zdajú OK až na ten “Lipšicov”. aj ten “Lipšicov” bol v čase zriadenia OK, električky vtedy nemali prednosť. (vyšráfovné miesto čo vidno na streetview v skutčnosti je už úpne zodraté). nemali náhodu v BA a KE vygumovať všetky prechody cez el. trať? vyhláška mohla uvádzať kde je prechod cez trať má prednosť chodec a kde je vyznačený brod má prednosť električka. tí somári na Špitálskej pri obnove VDZ stretli zebru aj cez trať, takže zodpovední len zavádzajú chodcov.
Čo sa týka nemeckých predpisov a ich preberania resp. inšpirovania sa. Sú svetová hospodárska veľmoc. Majú peniaze na vedu a výskum, majú dokonalý a prepracovaný systém právnych predpisov od zákonov, vyhlášok, smerníc, príručiek a neviem čoho všetkého. Prv než niečo zavedú, tak to x rokov skúšajú a skúmajú a majú hlavne aplikačnú prax. Sú nám geograficky aj kultúrne blízky.
Tak od koho sa učiť, ak nie od nich?
Brod sa stáva čoraz používanejším prostriedkom odlíšenia regulovaných miest na prechádzanie chodcov v medzinárodnom meradle a dá sa povedať, že brod sa postupne stáva medzinárodným štandardom. Brody na riadených križovatkách používajú resp. zavádzajú aj ďalšie štáty EU a dokonca aj v zámorí ako napr.: (My budeme zase poslední?)
a to že sú štáty, ktoré brody ešte nezaviedli, neznamená, že tak postupom času neurobia.
Brod v riadenej križovatke má celkom praktický a logický význam:
nedáva chodcovi pocit, že tu je zebra, tak je to miesto, kde je kráľ, a nemôže očakávať, že ho niekto pustí, ale musí sa riadiť signálmi (úplne iný režim ako neriadený priechod - zebra)
ak sú signály vypnuté nemení sa režim v križovatke, čiže z regulovaného brodu sa vypnutím svetelnej signalizácie nestáva priechod pre chodcov s povinnosťou umožniť chodcovi prejsť cez vozovku, čo ak by malo platiť, tak automaticky to kapacitne zabije každú jednu križovatku.
Áno plne súhlasím, že chodcom a cyklistom treba dať v mestách prioritu, ale na to slúžia iné regulačné prostriedky ako pešie zóny, cyklistické cesty, zóny 30/20, emisné zóny, zákazy vjazdu apod. a nie vymaľovať celé mesto zebrami. Navyše psychológiu človeka neoklameš. Zebra má byť miesto, kde je kráľom chodec. Ak bude takýchto kráľovstiev príliž veľa a bude to vodičov obťažovať, povedia si, že vozovka je pre zmenu kráľovstvo vodičov. Toto je tiež neželaný stav, ktorý tu máme teraz. Nikto nechce zvýhodnovať vodičov, práve naopak, ale musí to mať prijateľnú mieru. Dnes sú na Slovensku všetky priechody pre chodcov vlastne brody, ale len časť z nich môže dostať punc kráľovstva chodcov. Nie všetky. Nemôžme skočiť z jedného extrému do druhého extrému.
), ako tak som sa celý nezrúbal, je tam mierny spád. Odvtedy sa za šmykľava vyhýbam bielym nevydretým a idem vedľa prechodu.