Ale: podľa Viedenského dohovoru má táto kombinácia (P1 + C7) okrem základných významov oboch značiek ešte jeden špecifický význam: hovorí, že zároveň je má vodič následne na celom okruhu prednosť v jazde. Teda, že tie hlavné cesty P8 už nemajú čo v kruháči zbytočne strašiť.
Na Slovensku to nemáme správne upravené. Ako ďalších iks prípadov.
Ježišmária, dúfam, že po mne nechceš, aby som teraz všetko skúmal do detailu, kde to ako majú…veď som písal, že ide o to, že by sme zďaleka neboli jediní. Takže aspoň stručne…
Celkom neprekvapivo Írsko (anglicky aj gaelsky) či Veľká Británia. Takisto Švajčiarsko, a to nielen v nemecky hovoriacich kantónoch, kde to vyplýva priamo z jazyka, ale aj v talianskych a francúzskych. Nemecko a Rakúsko sú jasné z princípu, o tých sa baviť nebudeme. Ďalej Poliaci: to, čo hovoríš, že len na ohláške a ďalej už prídomok vynechávajú, no tak to je presne to, čo som už skôr tvrdil, že ako cieľ na ďalšom značení by sa to používať nemalo (nemecký vzor; u nás je tak tá Tornaľa), iba ak v prípade nevyhnutnosti. Aj v tom Poľsku sa prídomok výnimočne vyskytne v úlohe cieľa, v tom prípade však držia rovnakú formu ako na ohláške, t.j. veľké písmeno. Pikoškou Poľska je to, že na rozdiel od asi všetkých ostatných používajú slnečné prídomky (Polnoc, Východ, Poludnie, Západ) namiesto kompasových.
A možno Ťa prekvapím, že aj Francúzsko: tam síce majú na značkách verzálky, ale pokiaľ sú exity označené aj inak ako len číslom (čo je ale ešte stále len menšina), tak používajú camel case - čiže rovnaká kombinácia ako my donedávna, keď sme písali v Unigrote. V tom prípade používajú pre kompasové prídomky veľké písmená. Špeciálne som teraz nejaké pohľadal:
Taliansko je verzálková krajina a práve tam je to písanie prídomkov výlučne mínuskami práveže užitočné – nejde o gramatiku, ale o zjednodušenie čítania informácie. Ako si spomenul, oni sú dôslední a výlučne mínusky používajú na označovanie zvláštnych cieľov vo všeobecnosti. U nás naopak tieto ciele začíname veľkým písmenom, ako hovoria aj príklady Letisko či Radnica vo vyhláške (čo ale nerozporujem). Čo tým chcem povedať: je niečo úplne iné napísať pridomok malými písmenami za názvom uvedeným vo verzálkach a niečo úplne iné za názvom uvedeným v camel case (inak verzálky nie sú šťastné samy o sebe, ale to je iná téma).
Čo sa týka Škandinávie… Švédsko a Fínsko sú verzálkové krajiny, na rozdiel od Talianov však riešia označenie prídomkov tým písmenom. Ide však o označenie rámci názvu cieľa: ohláška (ak sa používa) má potom tvar „južný XXX výjazd“ (napr. SÖDRA SURTEMOTET pre južný výjazd do Surte). Nóri nie sú verzálkoví, ale konvenciu s písmenkami dodržiavajú tiež, akurát to používajú v rovnakom tvare aj na ohláške. Dtto Dáni.
Ak sa teda nebudeme baviť o čisto verzálkových krajinách a o krajinách, kde to nevypisujú a používajú písmenká, tak malé písmená sa používajú asi len na širšom Balkáne (kam trochu už patrí aj Maďarsko).
nepochybujem o tom, aký bol úmysel zákonodarcu v prípade § 142. A Viedenský dohovor (dohovory) by boli pre SR záväzné aj bez tohto paragrafu, a to presne v tom zmysle, ako uvádzaš, teda že máme povinnosť ustanoviť určité pravidlá. Lenže ten paragraf tak ako je napísaný, to je jadrová zbraň poskytnutá na voľné použitie širokým publikom. Ak dôjde na lámanie chleba, priam sa vnucuje výklad, podľa ktorého nás dohovor k niečomu zaviazal, zákon tento záväzok neplní, no a tak podľa tohto paragrafu platí to, k čomu sme sa zaviazali. Zaiste je to veľmi kostrbaté, ale som si istý, že v judikatúre si čítal už aj omnoho absurdnejšie výklady zákonov odobrené našou justíciou.
Streckenverbote: v minulosti boli samostatnou podskupinou značiek v StVO, dnes sa im tak už len hovorí. Každopádne tam platí to, čo cituješ z bodu 55 – s výnimkou dvoch špeciálnych prípadov je koniec platnosti takéhoto zákazu explicitne vyznačený dopravnou značkou, z čoho logicky vyplýva, že až do momentu, kým vyznačený nie je, tak zákaz platí; najďalej samozrejme do konca štreky. Myslím, že je to vcelku zrejmé a napokon to konštatujú aj tie odkazy, čo uvádzaš. Že sa značky tak ako tak za križovatkou opakujú, ak má zákaz platiť ďalej, to je zásada podľa VwV logicky vyplývajúca z toho, že informáciu o obmedzení treba dať vodičom, ktorí na cestu vchádzajú (ten istý správny predpis tiež hovorí, že sa tieto značky musia opakovať v určitých vzdialenostiach medzi križovatkami – aby vodič nezabudol, že zákaz stále platí). Určite je toto jednoduchšie ako špekulovať, čo je križovatka a čo nie a kde je teda tá posratá hranica križovatky. Prípadne ako sa mne svojho času stalo, že bola v meste zvýšená rýchlosť na 70, zopakovaná za križovatkou, ale až cca 10-15 metrov za jej hranicou a policajti tam na tých pár metroch merali rýchlosť.
Chýbajúce ukončenie obmedzenia za križovatkou je isteže problém. Ak však následne chýba Wiederholung na dlhšej vzdialenosti, tak síce teoreticky obmedzenie naďalej platí, ale za jeho porušenie nemôžeš byť reálne postihnutý, lebo „procesná chyba“ (nezopakovaním obmedzenia bol porušený zákon). Preto to ani žiadny policajt v Nemecku nebude na Teba skúšať.
A pokiaľ ide o súlad s dohovorom, sám si skopíroval aj tú druhú vetu: “If the prohibition or restriction should continue to be applied after the intersection the sign shall be repeated in accordance with provisions in domestic legislation.” Ver alebo never, ale práve na základe tohto ustanovenia sú za vodou (a nikto to nerieši).
Líniové obmedzenie neplatí po odbočení, iba v priamom priebehu štreky. Keďže z kruháča vždy odbočuješ (a dávaš blinker), tak je zrejmé, že za kruháčom obmedzenie už neplatí.
Priznám sa, že som o niečom takom nepočul. Čím síce nevylučujem, že to tak mohlo byť, ale skôr o tom pochybujem, lebo to nedáva logiku.
Aj v maďarčine pomenovanie svetových (tzv. kompasových) strán vychádza z “polohy” Slnka alebo časti dňa (noci):
~ észak (z éjszak = noc) — sever; ~ kelet (napkelet = východ Slnka) — východ; ~ dél (poludnie) — juh a
~ nyugat (západ Slnka) — západ. Ináč výraz “Nap” znamená deň i Slnko.
Toto ale je dosť typické pre Francúzov, čo u nich nie je vôbec prekvapivé: miesto katalánskeho (kastílskeho) pomenovania Barcelona je na nej Barcelone.
• Teraz sa tu často spomínal pojem C 7 - kruhový objazd, no a tento názov nie je podľa mňa veľmi šťastný/výstižný. Mne to pripomína nejaký “obchvat”.
No pekne, tak aj Maďari;) Akurát, že oni to majú len podobné (spoločný slovný základ), kým Poliaci majú úplne rovnaký výraz pre polnoc/sever, poludnie/juh atď. (v slovenčine to platí len pre slová východ a západ). By ma zaujímalo, ako to používajú na južnej pologuli
“Kruhový objazd” (z nem. Kreisverkehr) ako pojem je tu s nami oficiáne už pomaly 60 rokov. Je to už vžité, s tým nič nenarobíš. Mne sa napríklad nepáči pojem diaľnica, je to poslovenčený bohemizmus, ktorý však po poslovenčení už nedáva zmysel ako v češtine. Ale čo s tým, keď už je zažitý.
Frantíci sú Frantíci. Pre spravodlivosť však treba povedať, že aj u nás sú takí, čo by chceli na značky písať Viedeň, Budapešť, Ráb, Štajerský Hradec, Užhorod… Maďari to tak síce robia tiež, ale aspoň uvedú aj originálny názov (napr. Bécs / Wien).
No a tu sa priznam, ze nerozumiem vasmu obhajovaniu tohto stavu. Lebo vlastne pises, ze pravne ta rychlost plati aj za krizovatkou, ale ked nie je zopakovana znacka, tak ma nemozu pokutovat. Koho mi asi tak pripomina splietanie pokutovania s platnostou znaciek? A pritom problem nie je predsa v pravidle o ukonceni regulacie krizovatkou, ale v tom, ze vodic nevie rozoznat krizovatku. Co je samozrejme pravda, len otazka je, ze preco.
A ta druha veta z dohovoru im to praveze cele rozbija (vyznacil som klucovu cast), takze za vodou na zaklade nejakeho metodickeho usmernenia vo forme VwV mozu byt asi tazko. Som zvedavy ako by sa ten sud v Dusseldorfe postavil k pripadu turistu, ktory nedodrzal obmedzenie rychlosti za krizovatkou, ak nebolo zopakovane.
Na zaklade coho? Ake pravidlo (pravne) sa pri tom uplatnuje? Aj pri stykovej/priesecnej krizovatke so zakrivenou hlavnou cestou odbocujem a davam smerovku. Aj vtedy konci? A “streka” je vlastne iba hlavna cesta ci je to proste len akakolvek cesta v smere rovno? Ved aj taketo veci sa ako problematicke uvadzali v tych linkoch, co som postol.
Nie, pisal si, ze sa to tak pise prevazne Teraz uz len, ze by sme neboli jedini. Trosku rozdiel
A hoci uznavam tvoje vedomosti, predsa len - ak si dam ja namahu, aby som svoje nazory podoprel aj nejakymi prikladmi, neskromne ocakavam to iste aj od druhej strany.
Cize na zaklade toho vsetkeho, co tu bolo napisane a ukazane mozem kludne parafrazovat tvoju poslednu vetu:
Ak sa teda nebudeme baviť o čisto verzálkových krajinách, o krajinách, kde to nevypisujú a používajú písmenká a o krajinách, kde to píšu bežne veľkým písmenom, tak veľké písmená sa používajú asi len v západnej Európe (a trochu aj v Poľsku).
A to este mozme rozoberat, ze holandcina je polovicna nemcina a Svajciari to robia kvoli jednotnosti vizualu v niekolkych jazykoch a ze napr. Spanieli sice pisu s velkym pismenom, ale mensim pismom, aby sa to odlisilo od realnej mestskej casti a pod.
Alebo to uz mozeme uzavriet, lebo v zasade je to aj tak jedno - aj v sucasnosti vyhlaska ako priklad uvadza svetove strany s velkym pismenom, takze nejaka polemika okolo toho je vlastne zbytocna.
Včera som si všimol, že železničné priecestie v Čadci na I/11 musím doslova hľadať, a to o ňom viem. Na Google street view je snímka spred šiestich rokov, dnes je to už samá reklamná tabuľa. A to o tom priecestí viem, niekto cudzí si ho ani nemusí všimnúť.
Čo chcete od štátu kde každý si vytvára značky ako chce, z písma sa urobil biznis, veľkoplošné značky sú nečitateľné, každá je iná, všade ich máme ako na poli kukurice,
zda sa mi to, alebo ta Bratislava je mensim fontom ako ta vedlajsia tabula s Blatnym.
od rovnomernej vysky vsetkych tabul sa asi upustilo, co?
nemate niekto foto z celeho useku preznacenia?
Vyzerá to na optický klam (podľa mňa je to na 100 %), ktorý zapríčinili dve vedľa seba osadené tabule s výrazne rozdielnou plochou (ich výšky a šírky sú veľmi disproporčné a tým i nesúrodé).
KN.SK specialne pre teba (za neunavnu snahu informovat nas o vyvoji na “juznom fronte”) nahram aj zvysne, tie ale nepribudli - su tam od otvorenia MUK Blatne. V sobotu som sa zucastnil kolapsu v Senci a okolo, preto som bol v nedelu zvedavy ze pre aky vysledok bola potrebna tak masivna uzavera, a len som nemo cumel na to zelene peklo
s týmto súhlasím - chýbajú predpisy - bohužiaľ dopracovať sa k nim je tŕnistá cesta. Ukázalo sa, že niektorým subjektom tento bordel vyhovuje, lebo sú v ňom pánmi - lebo bez SÚHLASu určenie nebude…
Tomuto nerozumiem - aký biznis? Font je dostupný pre každého iiidre.weebly.com/store/c17/for_ … or%29.html
po 82 € - nemyslím si, že 250 € je položka pre projektantov a výrobcov, ktorá by ich mala zrujnovať…
Áno niektoré majú zlé prevedenie, lebo sa nepostupuje v súlade s normou (výšky písma závislé od rýchlosti) a chýbajú predpisy, ktoré by vysvetľovali postup tvorby značiek s variabilnými rozmermi.
Predpis pre diaľnice tu bol už na 99% hotový, to isté aj VL6, no aj tieto naši Orgáni odsabotovali. Keby projektantom a výrobcom záležalo na prevedení, dizajne a čitateľnosti značiek, išli by podľa týchto neplatných predpisov.
Podľa čoho ste projektovali a robili výrobné výkresy po roku 2009??? To tu nikomu nevadilo? Pretože od roku 2009 tu nie je podľa čoho navrhovať značky. Podľa obrázkov vo vyhláške? Ale nebol Tern, tak to nikomu nevadilo?
Rado, stále tu len útočíš na písmo a nové značky, ale doteraz si nepovedal ani JEDEN jediný argument, čo Ti na tom vadí a prečo si myslíš, že to je zlé. Pre Nemcov, Rakúšanov a Čechov to je dobré, ale pre Slováka to je zlé. Videl si nové české TP100? pjpk.cz/viewFile.asp?file=5488 pjpk.cz/viewFile.asp?file=5506
Česi na rozdiel od nás majú od roku 2016 novú vyhlášku a čuduj sa svete aj VL6 aj Technické predpisy. Prečo asi? Lebo tam to má všetko na starosti 1 rezort a policajti v tomto procese nemajú skoro žiadne slovo.
Aj normu si opindal, keď sa Ťa spracovateľ spýtal čo konkrétne tam je zle z pohľadu cyklistickej dopravy, tak si ako vždy na konkrétne otázky neodpovedal, len všeobecné frázy a keci. Keď je možnosť niečo pripomienkovať, tak na to vždy kašlete a vylezete z nôr až keď je niečo schválené a pindáte a pindáte. Žiadna konštruktívna kritika, len nenávisť, zloba a truc-podnik. Presne ako policajti, už ste sa prispôsobili ich taktike a rétorike.
Robte si to ako viete a uznáte za vhodné, pre mňa za mňa aj v Grotesku vo verzálkach, keď sa vám to tak páči…
Nie súhlas, ale od 20.5. ZÁVÄZNÉ STANOVISKO… pekne bez MPK… potichučky, potajomky… Pamätáš si vnútorné listy, ktoré k Vám od nás chodili v tejto veci. Stal sa presný opak.
[album]39462[/album]
Presne tak to je a navyše cieľ Senec ako najbližšia križovatka je písaný úzkym písmom (nechápem prečo) a ešte k tomu aj zmenšeným, aj keď bolo dohodnuté, že najbližšia križovatka bude rovnakou výškou písma ako ostatné ciele (7E - 420 mm). Podľa mňa to vzniklo tak, že pôvodne mali byť na značke aj E-ťahy s oválmi, ktoré sú v takýchto križovatkách postrádateľné a proste len vymazali jeden riadok bez toho aby preskupili jednotlivé prvky na značke.
[album]39470[/album]
Blatné a Voderady úzkym písmom - nechápem prečo; v priamom smere chýba NItra, ktorá je uvádzaná už v Bratislave - porušenie pravidla kontinuity.
Proste nikomu sa v tejto krajine nechce nad tým uvažovať a riešiť to v súvislostiach, im na tom nezáleží, čo na tých tabuliach bude a či to bude čitateľné. Človek podal pomocnú ruku, že im to ZADARMO bude navrhovať, oni že netreba = tak tu máte výsledok…
Bolo to v normálnom legislatívnom procese a aj v MPK, ale ako nepriama novela cestného zákona v rámci II. dielu nového zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke 106/2018 Z.z.
Paradoxne zmenu chcelo samotné MDV SR a bolo tam pôvodne po prerokovaní. Policajti v tomto nič neiniciovali, iba dali zásadnú pripomienku, že s tým nesúhlasia a vznikol z toho tento paškvil. V princípe či je to súhlas alebo záväzné stanovisko je úplne jedno, na veci to nič nemení, bez policajného posvätenia a rozhodovania o veciach, do ktorých v civilizovaných krajinách nemajú čo hovoriť, nebude žiadne určenie. My sme aj naďalej jediný skanzen v Európe kde zákon o cestnej premávke resp. časť o pravidlách cestnej premávky a evidencii vozidiel je v kompetencii MV SR delegovaný na PPZ SR. A keďže polícia je silová zložka a polovojenská organizácia fungujúca na rozkazoch, tak tam sa iniciatíva a pokrok nenosia, ba naopak sú trestané. Robiť môžeš len to na čo máš príkaz.