V súčasnosti nemá moc zmysel zavádzať nové čísla RC.
Toto je návrh číslovania diaľnic z práve vypracovávanej koncepcie cestnej siete:
6.2 Diaľnice
6.2.1 Rozsah siete diaľnic
Návrh diaľničnej siete vychádza z nasledujúcich pravidiel:
- Trasy kontinentálneho dopravného významu sa vždy budujú ako diaľnice. V prípade relatívne nízkych intenzít dopravy sa vybudujú v polovičnom profile.
- Trasy diaľkového dopravného významu sa spravidla budujú ako diaľnice, podľa intenzít dopravy v plnom alebo polovičnom profile. V prípade veľmi nízkych intenzít dopravy sa tieto trasy ponechajú ako štátne cesty až do doby, keď intenzity dopravy dosiahnu požadované minimá pre aspoň polovičný profil diaľnice.
- Trasy nadregionálneho dopravného významu sa len výnimočne budujú ako diaľnice, a to v prípade veľmi vysokých intenzít dopravy, kde bežná krajinská cesta kapacitne nepostačuje; sem spadajú tiež mestské diaľnice vo veľkých aglomeráciách (najmä Bratislava a Košice). Diaľnica na trase nadregionálneho dopravného významu sa buduje výlučne v plnom profile: pri bežných intenzitách dopravy sa nadregionálne trasy realizujú ako krajinské cesty.
- Trasy regionálneho, okresného a miestneho dopravného významu sa nikdy nebudujú ako diaľnice. V prípade vysokých intenzít dopravy – čo je obvykle len na krátkom úseku v blízkosti väčších miest – možno cestu vybudovať ako smerovo rozdelenú, nie však v parametroch diaľnice, pričom takáto cesta sa kategorizuje ako krajská, lokálna alebo miestna.
Pre trasy diaľkového dopravného významu sa v číslovacom pláne rezervuje číslo aj v prípade, ak sa výstavba vzhľadom na intenzity dopravy predpokladá v dlhodobom výhľade. V prípade trás nadregionálneho dopravného významu sa číslo prideľuje len tam, kde je výstavba diaľnice už potrebná.
Vzhľadom na uvedené výsledný návrh zahŕňa celú diaľničnú sieť podľa „Nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest“ z roku 2001 a jeho neskorších doplnení a zároveň dopĺňa výhľadové koridory pre diaľkové trasy a tiež pre nadregionálne trasy, v ktorých je, alebo v blízkej budúcnosti bude potrebná diaľnica, resp. predĺženie plánovanej alebo existujúcej diaľnice.
6.2.2 Princíp zostavenia trás diaľnic
Návrh trasovania a číslovania diaľnic bol zostavený na základe posúdenia rôznych pracovných verzií a porovnania ich výhod a nevýhod. Pracovné varianty uvádza Príloha E.
Výsledný návrh vychádza z oficiálnej európskej siete TEN-T. Základnými ťahmi sú kontinentálne koridory TEN-T (cez Slovensko prechádzajú tri koridory), na ktoré nadväzuje najprv základná a súhrnná sieť TEN-T a potom ostatné trasy mimo siete TEN-T.
Tento návrh je optimálny pre slovenskú diaľničnú sieť, nakoľko:
• trasy hlavných diaľnic sú vymedzené prirodzeným smerovaním, pričom základné delenie je dané koridormi TEN-T a teda je v súlade s európskou dopravnou politikou,
• oddelenie diaľnic TEN-T siete do jedného bloku čísel (D1 až D19) a ostatných diaľnic do troch regionálnych blokov čísel umožňuje vysokú flexibilitu rozširovania a dopĺňania číslovacieho plánu v budúcnosti podľa potreby.
Súčasná trasa D1 je v tomto návrhu rozdelená na dve na seba nadväzujúce diaľnice – to je dané tým, že návrh preferuje európske smerovanie pred vnútroštátnym smerovaním, predovšetkým trojicu hlavných koridorov siete TEN-T (Orient/Východné stredozemie, Balt – Jadran, Rýn – Dunaj). Na tejto trojici koridorov pritom leží 8 z 10 najväčších miest na Slovensku, ktoré koridory navzájom spájajú. Mimo trojice hlavných koridorov sa z desiatky najväčších miest nachádzajú len Nitra a Banská Bystrica, ktoré sú k týmto koridorom pripojené trasami súhrnnej siete TEN-T (D4, D11).
Relatívnou nevýhodou návrhu je, že dochádza k zmenám označenia už existujúcich diaľnic D1 až D4. V princípe sa ale nejedná o príliš veľkú nevýhodu, nakoľko:
• zo súčasnej západnej časti D1 (Bratislava – Hričovské Podhradie) sa zachováva jej trasa a mení sa len jej číslo (na D3), pričom súčasná severná a východná časť D1 sa musia tak ako tak prestaničiť, nakoľko majú nesprávne staničenie,
• pre súčasnú diaľnicu D2 sa plne zachováva jej trasa aj číslo,
• zo súčasnej D3 je postavený len krátky úsek Hričovské Podhradie – Žilina-Strážov, ktorý navyše bude mať podľa tohto návrhu opäť číslo D3,
• zo súčasnej D4 sú postavené len dva veľmi krátke úseky, z toho jeden v polovičnom profile.
Okrem toho, ak sa prečíslovanie spojí s plánovanou zmenou vyhotovenia informatívneho smerového dopravného značenia, teoretická nevýhoda nutnosti zmeny značenia sa stáva irelevantnou.
6.2.3 Číslovací plán
Diaľnice sú rozdelené na diaľnice v sieti TEN-T a na diaľnice mimo tejto siete, pričom sú číslované v osobitných blokoch čísel.
Rozdelenie na bloky je nasledovné:
• D 1 až D 19: diaľnice v sieti TEN-T,
• D 20 až D 29: diaľnice mimo siete TEN-T začínajúce v regióne Západ,
• D 30 až D 39: diaľnice mimo siete TEN-T začínajúce v regióne Stred,
• D 40 až D 49: diaľnice mimo siete TEN-T začínajúce v regióne Východ.
Región Západ zahŕňa Bratislavský, Trnavský, Nitriansky a Trenčiansky kraj, región Stred zahŕňa Žilinský a Banskobystrický kraj a región Východ zahŕňa Košický a Prešovský kraj.
Zaradenie do regiónu je dané buď podľa začiatku diaľnice alebo, ak je to relevantné, podľa regiónu, v ktorom sa nachádza jej prevažná časť.
6.2.4 Zoznam diaľnic
Nasledujúca tabuľka uvádza zoznam diaľnic. V popise trasy sa v zátvorkách uvádza smerové pokračovanie koridoru po iných cestách.
Tabuľka 6: Trasovanie a číslovanie diaľnic
Číslo Názov Popis trasy
D 1 Bratislavský okruh súčasná trasa D4
D 2 Západná diaľnica Čunovo, št. hr. – Bratislava – Brodské, št. hr. (TEN-T koridor Orient/Východné stredozemie)
D 3 Považská diaľnica, Kysucká diaľnica Bratislava (D1) – Trnava – Trenčín – Žilina – Čadca – Skalité, št. hr. (TEN-T koridor Balt – Jadran)
D 4 Južná diaľnica Trnava (D3) – Nitra – Žiar nad Hronom – Zvolen – Lučenec – Košické Oľšany (D8)
D 6 Hornonitrianska diaľnica Trenčín (D3) – Prievidza – pripojenie D4 alebo D9
D 7 Zlínska diaľnica Lysá pod Makytou, št. hr. – Púchov – Beluša (D3) (TEN-T koridor Rýn – Dunaj, česká vetva)
D 8 Severná diaľnica, Východná diaľnica Hričovské Podhradie (D3) – Martin – Ružomberok – Poprad – Prešov – Budimír – Michalovce – Vyšné Nemecké, št. hr. (TEN-T koridor Rýn – Dunaj, hlavná vetva)
D 9 Turčianska diaľnica Žiar nad Hronom (D4) – Martin (D8)
D 10 Hontianska diaľnica alebo Tekovská diaľnica uvažované dva varianty: Šahy, št. hr. – Krupina – Zvolen (D4) alebo Šahy, št. hr. – Levice – Hronský Beňadik (D4)
D 11 Nízkotatranská diaľnica Zvolen (D4) – Banská Bystrica – Ružomberok (D8)
D 12 Oravská diaľnica Ružomberok/Hubová (D8) – Dolný Kubín – Trstená, št. hr.
D 13 Abovská diaľnica Milhosť, št. hr. – Košice-juh (D4)
D 14 Šarišská diaľnica Prešov (D8) – Svidník – Vyšný Komárnik, št. hr.
D 20 Bratislavská mestská diaľnica Pečňa (D2) – Prievoz (D23) – Trnávka (D22) – Ivanka (D1, D3)
D 21 Malokarpatská diaľnica Rača (D1) – Pezinok
D 22 Privádzač Trnávka Trnávka (D20) – Most pri Bratislave (D1, D4)
D 23 Podunajská diaľnica, Ipeľská diaľnica Bratislava (D20) – Dunajská Streda – Nové Zámky – Lučenec (D4)
D 27 Trnavská spojka Sereď (D4) – Trnava (po budúcom vyčlenení z D4)
D 28 Privádzač Nitra Nitra-západ (D4) – Nitra-sever
D 29 Ponitrianska diaľnica Komárno – Nové Zámky (D23) – Nitra (D4) – Bánovce n. B. (D6)
D 31 Odbočka Svrčinovec súčasná trasa R5
D 32 Privádzač Lietavská Lúčka Lietavská Lúčka (D8) – Žilina
D 33 Privádzač Zvolen Budča (D4) - Zvolen-Pustý hrad
D 41 Privádzač Košice Juh Šaca (D4) – Košice-Červený Rak
D 42 Privádzač Košice Sever Košice KDH – Budimír (D8)