Doplnkové služby a iné objekty na cestách v SR

Táto téma sa bude venovať napríklad rozmiestneniu odpočívadiel (ktoré teda prakticky neexistujú na slovenskej cestnej sieti ciest I.-III. triedy, ale de facto odpočívadlami sú aj miesta ako motely, ČSPH (čerpacie stanice pohonných látok), obchodné zóny (ani to asi nie je bežné mimo obývaných zón) atď.

Téma je odomknutá.

Napríklad by mohli byť vybudované min. na cestách I. triedy pravidelne po 50 kilometroch nejaké menšie odpočívadlá, kde by sa dalo zastaviť, bolo by tam WC, odpadková nádoba/kôš, posedenie, detské ihrisko, prípadne aj ČSPH či motel, obchod, kaviareň, … ďalej napríklad info tabuľa k cestnej sieti (teda kde sa človek práve nachádza a buď celá mapa SR s cestami I. tried alebo menšie okolie) a k tomu aj info tabuľa k nejakým pamiatkam, turistickým centrám atď.

Ďalšími objektami na cestách myslím napríklad retardéry, spomaľovacie prahy, ktoré sú dosť bežné v EU, aj vo svete pri vjazdoch do obcí a miest práve na vyťaženejších cestách, aby si šoféri uvedomili, že sa nachádzajú tam, kde treba dávať pozor na deti, starších ľudí a vôbec ľudí.

Je to aj na Vás, ako bude táto téma rozvíjaná. :laughing:

VYBRANÉ ÚDAJE O OBJEKTOCH NA SIETI CESTNÝCH KOMUNIKÁCIÍ SR:

VYBRANÉ ÚDAJE O OBJEKTOCH_2006

Podrobný dokument, stav ciest k 1.1.2006.

Veľkým problémom slovenskej cestnej siete je neupravená vegetácia pri cestách, ktorá často bráni vo výhľade na križovatkách ako aj bráni dobrej viditeľnosti na zvislé dopravné značenie. :arrow_right:

dialnice.info/viewtopic.php?t=4353

To už nehovorím o tom, v akom stave sú priekopy pri cestách. :bulb:

Dy, kto ma priamo na starosti vegetaciu pri cestach? Je to spravca cesty, alebo majitel pozemku, kde je vegetacia? Myslim vegetaciu max. do 10 m od cesty.

SSC, VÚC, NDS, a.s., prípadne mestá a obce - správcovia cestných komunikácií.

Tak k tomuto sa da povedat uz len to, ze v SR je velmi vela ciest, ktore maju neudrziavanu vegetaciu popri ceste - teda vznikaju casto neprehladne zakruty aj na inak prehladnych usekoch. Alebo sa pravidelne stava, ze komunikaciu nechaju “obrast” vegetaciou tak, ze pravidelne su na ceste stromy, haluze… :confused:

Čítal som naposledy pred cca. 2 rokmi (a odvtedy sa situácia nezlepšila), že na strihanie stromov a pravidelnejšie kosenie trávnatých plôch pri cestách ako aj upravenie (narovnanie hlavného stĺpika, umytie, natretie novou farbou) a doplnenie nového zvislého dopravného značenia by stálo na cestách I. a II. triedy viac ako 1,5 mld. SKK. :astonished:

Riešenie však nie je také náročné, len by sa to muselo stať prioritou:

Keď sa to rozráta, tak je to 750 mil. SKK na cesty I. triedy a 750 mil. SKK na cesty II. triedy, lebo v tomto porovnaní je to v rámci celého územia SR približne 50:50 vyjadrené v pomere.

Reálne by sa to za 2 roky dalo spraviť. SSC by to stálo ročne cca. 375 mil. SKK naviac. Potom tu máme 8 VÚC, čo však porovnateľné už nie je, lebo je iný počet km ciest v BA kraji a iný je napr. v PO kraji, ale teoreticky je to na každý kraj cca. 47 mil. SKK ročne.

Záver: Nie je jednoduché napraviť stav, ktorý trvá viac ako 15 rokov za obdobie kratšie ako 2 roky a to som ešte nezačlenil cesty III. triedy, ktorých je viac ako 50% z celej cestnej siete SR. :bulb:

Možný problém: nedostatok kosačiek a ďalšiho náradia. :bulb:

Pri vyťaženosti cestnej siete SR, ktorá je predovšetkým na hlavných ťahoch až preťažená je nevyhnutnosťou riešiť aj dostavbu odpočívadiel, respektíve parkovísk pre kamióny alebo aj možné oddýchnutie si s deťmi pri menších detských ihriskách. Dôležité je to preto, aby si vodiči a ich spolujazdci, ktorí sú vystavení dlhej jazde mohli oddýchnuť a načerpať nové sily. Tak sa jazda stáva pohodlnejšou tak pre psychiku ako aj pre “telo”. Stáva sa menej dopravných nehôd, nehovoriac o tom, že sa takto dajú rozvíjať aj ďalšie služby v podobe motelov, obchodov atď.

V SR bolo dlhodobým mýtom, že slovenský vodič takto cestovať nikdy nebude. Nie je to pravda, pretože cestná sieť v SR je už de facto bez hraníc, necestuje sa 500 km na západ a na východ SR, ale cestuje sa cez rôzne štáty a okrem toho sa cestuje často v nekonečných kolónach, takže jazda sa stáva dlhšou a náročnejšou. Okrem toho stúpa životná úroveň Slovákov a tak nie je problémom, aby mohli na väčších odpočívadlách vzniknúť postupne aj menšie kaviarne či obchody. Potrebné však je nečakať na to, kým sa nejaký obchod rozhodne toto financovať, potrebné je postaviť odpočívadlo a počítať v plánoch aj s možným vybudovaním ďalších objektov.

V rámci územia SR by bolo potrebné postaviť cca. 140 odpočívadiel na cestách I. a II. triedy ako aj cca. 45 záchytných parkovísk pre kamióny s mobilnými váhami. Náklady sú odhadované do 10 mld. SKK. Každé odpočívadlo by disponovalo parkovacími miestami v rozsahu 25-40 osobných áut a 2-8 autobusov. K tomu samozrejme patrí základná infraštruktúra v podobe prenosných WC, odpadových nádob, detského ihriska a 2-3 ks dreveného posedenia. Záchytné parkovisko predpokladá kapacitu pre 50-100 kamiónov. Plánovaná prevádzka a údržba odpočívadiel a parkovísk je odhadovaná na cca. 200 mil. SKK ročne a to v rozsahu obnovy vodorovného dopravného značenia, pravidelného odvozu smetí a starostlivosti o zeleň a ďalšej potrebnej údržby. Približne 10% odpočívadiel by sa následne rozrástlo o potrebné ďalšie služby ako napríklad menšie stravovacie jednotky či menšie ubytovacie kapacity, pričom je predpoklad investovania na týchto odpočívadlách už od súkromných investorov, avšak, pozemok by nebol predaný, ale prenajatý na obdobie 50-100 rokov.

Náklady by sa rozdelili medzi SSC a VÚC, pričom však VÚC by mohli využiť fondy EÚ a SSC by mohla využiť mýto zo spoplatnených ciest I. triedy. Plán počíta s časovým rozostupom 8 rokov.

Vidím, že sa tu skoro nikto “nechytá”. :cry:

Nevadí, tak ako v iných témach, pokračujem ďalej sám. :arrow_right:

Ďalšími objektami na naších cestách a rôznymi doplnkami sú:

  1. Plechové zvodidlá. Určite kategória sama o sebe. Na mnohých miestach sú krivé, po nehodách úplne zdeformované, niekde až nebezpečne napadnuté koróziou (hrdzavejú :wink: ). Niekde sú aj tzv. dvojité na lepší účinok, väčšinou je to tam, kde sú hlboké priepasti, rokliny. :arrow_right:

dialnice.info/album_page.php?pic_id=1470

  1. Snehové zábrany. Na Slovensku boli výrazne rozšírené, aj dnes existujú, ale žiaľ, veľa z nich sa rozkradlo alebo sú tak staré, že sa už nedajú použiť a na nové nie je dostatok financií. Kto si to neviete predstaviť, jedná sa o “ploty”, jednotlivé kusy z dreva+kovu, ktoré sa dali poskladať ako puzzle a umiestňovali sa nad priekopy pri cestách, kde sú polia a polia, rovinaté úseky, kde veľmi rýchlo hrozilo vytváranie závejov.

  2. Betónové zvodidlá. Najčastejšie na diaľniciach, no dnes aj na cestách, kde prebiehajú stavebné práce - výstavba diaľnic, spevňovanie svahov.

  3. Patníky. Odrazky, bez ktorých by sa v noci veľmi zle jazdilo. Žiaľ, ani na mnohých úsekoch ciest I. triedy tieto objekty nenájdete. :arrow_right:

dialnice.info/album_page.php?pic_id=1469

Na medzinárodnej konferencii, ktorá sa uskutočnila v novembri sa združenie znovu nedohodlo na tom, čo má byť v strede diaľnic. Za plechovo-železný variant hlasovalo 21 členov, za betónové panely 17 členov, ostatné varianty podporilo 26 členov a ostatní sa zdržali.

Vo všeobecnosti sa ale odporúča dávať zvodidlá po celej dĺžke diaľnic po ich krajných stranách. A mali by sa zvýšiť náklady na zeleň a čistotu v okolí celej cestnej siete. SR je v tomto poslednom bode medzi poslednými miestami, … hold sme bordelári, aj keď teda celkovo chýbajú na cestách I. triedy menšie odpočívadlá s WC a odpadovými nádobami.

Stromy spiľujú kvôli bezpečnosti. :arrow_right:

dialnice.info/viewtopic.php?t=5605

Elektrický semafor má osemdesiat rokov :arrow_right:

dialnice.info/viewtopic.php?t=8480

Fotka: dialnice.info/album_page.php?pic_id=3190 .

Mne chyba na nasich cestach siet odpocivadiel, mensich kde by bolo chemicke WC, kontajner na opadky a na hlavnych tahoch aj nejaky stanok s rychlym obcerstvenim podla moznych sluzieb ako ktora vyznam cesty tam by si odpocivadlo na seba aj zarobilo. A okrem toho chyba siet zachytnych parkovisk pre kamiony.

Aktualizované odkazy + nové zverejnené údaje:

Údaje o objektoch na sieti cestných komunikácií, so stavom k 1.1.2008 :arrow_right:

ssc.sk/files/documents/cestn … s_2008.pdf
ssc.sk/files/documents/cestn … a_2008.pdf

Ako je to s vlastníctvom, správou a údržbou verejného osvetlenia na našich cestách?

Mimo obce predpokladám, že ak sa niekde ojedinele verejné osvetlenie nachádza, vlastní, spravuje ho (robí údržbu, opravy, obnovu) správca cesty, teda tieto inštitúcie: NDS (D+R+ cesty I. triedy v ich správe), SSC (cesty I. triedy), VÚC (cesty II. a III. triedy), poprípade ak ide o účelovú cestu, ten, kvôli komu je postavená.

V obci to prebieha ako? Napr. v BB by malo všetko osvetlenie na území mesta spravovať mesto (teda aj na RC, cestách I., II. a III. triedy, aj na MK, účelové neviem). Je to tak všade, alebo je to vec dohody, že napr. NDS, SSC, VÚC to prevedú na danú obec? Alebo v každom meste je to inak?

Presne toto ma zaujíma aj pri CSS, kto je vlastníkom, prevádzkovateľom a správcom CSS na území obce? Opäť príklad, mám cestu I. triedy v obci, na ktorej sú CSS s cestou I. aj II. triedy riešené CSS… Kto ich vlastní a spravuje? V BB by to malo byť opäť mesto, ktoré je vlastníkom aj správcom, ale je to tak aj v iných mestách? A kto financuje výstavbu CSS na území obce, ak má riešiť križovanie MK napr. s cestou I., II. resp. III. triedy, alebo križovanie 3 ciest I. triedy? Môže byť CSS v majetku súkromnej organizácie, ktorá je zároveň jej prevádzkovateľom, vykonáva údržbu atď.?

Údržba a správa (udržiavať cestu v stave zodpovedajúcom účelu) znamená celkovú starostlivosť o komunikáciu vrátane zimnej údržby, opráv komunikácie a dopravných zariadení?

Vďaka za odpovede… :wink:

wizard112: Ak je osvetlenie v meste/obci, tak patrí mestu/obci. Neviem ako to je na 2+2 ťahoch cez veľké mestá. Inak áno - spravuje ho správca cesty. Je to ale aj vec dohody, ak ťa zaujíma konkrétna vec, napíš, zistím.

CSS je vo vlastníctve toho, koho je cesta, resp. kto ju z väčšej časti financoval. Ak aj ale napr. VÚC zafinancuje semafór na križovatke, kde je aj cesta I. tr., tak nemôže ľubovoľne nastavovať tempo zmien farieb. To odsúhlasuje DI, buď ODI alebo KDI PZ SR. Financovanie zabezpečuje väčšinou viac partnerov, teda tí, ktorých sa to financovanie týka.

CSS môže byť vo vlastníctve súkromnej organizácie - napr. pri Nitre je jedna taká, ktorú vlastní Metro, ale znovu - jej technické parametre odsúhlasila polícia.

Údržba a správa znamená to, čo si popísal, ak to nie je inak definované. Priblížim na príklade: Správa a údržba ciest Trnavského samosprávneho kraja má na starosť aj starostlivosť o jednotlivé zariadenia a objekty, ktoré slúžia na to, čo si popísal.

A teraz k veci, čo som vlastne chcel:

Na I/51 na Bielej Hore sa podarilo SSC konečne upratať a umožniť vjazd na 2 odpočívadlá a 2 miesta pre dočasné zastavenie (napr. v prípade dlhých kolón) pre pomaly idúce auto.

Dialniciar, dik za objasnenie. :wink:

Mimochodom, nejde mi na tvoje meno poslať “pošta”, rád by som sa opýtal zopár vecí.

Zaujíma ma, aké sú najmodernejšie trendy vo svete, čo sa týka CSS? Presnejšie, aké technológie sa používajú na dynamické riadenia (k nám zavítali už radary, indukčné slučky)? Čo je asi najvýhodnejšie, resp. najefektívnejšie?

Druhá vec, akými inováciami prechádzajú samotné návestidlá? Napr. namiesto klasických žiaroviek LEDky?