- Konsolidácia bude robiť pre ministerstvo, ktoré má pod palcom najväčšie investície, problémy.
- Štátny tajomník Igor Choma hovorí, že si to najviac odnesú stavby, ktoré sa financujú zo štátnej kasy.
- Podľa odborníka na dopravu sa na budúci rok rysuje pre diaľnice veľmi skromný rozpočet.
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Od tlačovky financministra Ladislava Kamenického, na ktorej predstavil víziu budúcoročnej konsolidácie, prešli dva týždne. K mnohým kontroverzným bodom ako zvýšené odvody pre živnostníkov či dane na slané a sladké produkty sa stihli vyjadriť aj kritici či odborníci. Nad značnou časťou koláča – šetrením v rámci jednotlivých rezortov – však naďalej visí otáznik.
V prípade rezortu dopravy, ktorý má pod palcom najväčšie investície, sa právom vynára otázka, či sa škrtenie nedotkne aj veľkých projektov ako diaľnice, obchvaty či železnice. Štátny tajomník Igor Choma pre HN potvrdil, že konsolidácia môže v budúcom roku ovplyvniť výstavbu.
„Zatiaľ všetko beží. Tento rok by sme to vedeli zvládnuť pri konsolidácii, ale budúci rok bude naozaj dramatický, oklieštený a budeme mať problémy,“ povedal s tým, že najviac sa to dotkne projektov, na ktoré štát nezohnal financovanie z eurofondov.
Diaľnica do Košíc
Nedávno sa rezort aj Národná diaľničná spoločnosť pochválili, že do konca septembra podpíšu zmluvy na výstavbu troch úsekov D3 za zhruba 900 miliónov eur. Sú to projekty, ktoré v ďalších rokoch absorbujú prakticky všetky eurofondy určené na diaľnice.
Pri pokračovaní R4 severne od Prešova štát uvažuje o financovaní formou PPP projektu. Podobné úvahy už padli aj o diaľnici D1 ďalej smerom na Ukrajinu. Problémom zostáva finančné pokrytie posledného úseku autostrády D1 medzi Bratislavou a Košicami, ktorého odhadovaná hodnota sa pohybuje až na úrovni 1,5 miliardy eur.
„Turany – Hubová je čistý štátny rozpočet. Tam je veľká otázka, čo bude. Ideme do súťaže, rozbehneme ju nádejajúc sa, že budúci rok sa musí ešte tak či tak doprojektovať, keďže je to žltý fidic (firma musí dodať aj projekčnú dokumentáciu, pozn red.). Tento rok nebude až taký náročný na financovanie, ale rok 2027 a 2028 tam už pôjdu peniaze. Dovtedy treba všetko nachystať,“ povedal Choma.
Dodal, že pri ďalšom menšom projekte privádzača Žiliny sa im podarilo zohnať prostriedky z eurofondov, takže tam by problém s financovaním nemal byť.
Zníženie platov poslancov: Keď sa symbolické gestá menia na prázdne pózy
Zdroje financovania sú nejasné aj pri veľkých železničných projektoch v okolí Liptovského Mikuláša či Popradu, ktoré sú aktuálne tiež vo fáze obstarávania. Cestári zase už dlhšie plánujú stavať obchvat Stropkova, ktorý majú vo vysokej fáze pripravenosti. Podľa šéfa Slovenskej správy ciest Norberta Polievku bude štart tejto stavby tiež závisieť od nastavenia rozpočtu.
Rekordné škrtanie?
Šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej hovorí, že to môže byť ešte horšie. Podľa jeho informácií má byť rozpočet pre dopravné investície v budúcom roku rekordne nízky, z čoho bude problém udržiavať aj existujúcu infraštruktúru.
„Podľa predbežných informácií, s ktorými disponujeme, celkové kapitálové výdavky pre celý rezort by na budúci rok mali byť vo výške necelých 250 miliónov eur na všetko – diaľnice, železnice aj cesty prvej triedy. To nestačí ani na pokrytie kofinancovania eurofondov, nieto ešte na nové stavby,“ tvrdí Matej.
Dodáva, že v minulom roku štát investoval do týchto projektov zhruba 600 miliónov eur. Ak by takýto scenár nastal, podľa Mateja by to znamenalo v segmente červené čísla, vlnu prepúšťania a štát by prišiel o značné príjmy na daniach.
„Toto zamlčali. Nikde nebolo povedané, že budú utlmovať investície, netýka sa to len dopravy,“ hovorí Matej s tým, že napríklad Nemci išli počas krízy v roku 2008 a 2009 opačnou cestou a investovali do verejných zákaziek.
Rezort dopravy sa ku konsolidácii zatiaľ odmietol vyjadriť a odkazuje, že rozpočet na rok 2026 pripravuje v zmysle opatrení ministerstva financií. „Viac informácií vám budeme môcť poskytnúť po jeho schválení,“ odkazuje hovorkyňa Petra Poláčiková.
Súťažia už viac než rok
Úsek Turany – Hubová sa začal súťažiť v minulom roku v auguste a obstaranie by malo prebehnúť v dvoch kolách. Prvé sa uzavrelo v decembri, výsledky však zatiaľ nie sú známe.
Z prostredia stavebných firiem sa HN dozvedeli, že sa o dielo uchádza širšie slovenské združenie, v ktorom by mal figurovať Strabag, Doprastav aj firma Marti, ktorá bola ešte donedávna známa pod menom Tucon.
Ponuku v združení mal podať aj Váhostav. Nedávno to pre HN potvrdil šéf spoločnosti Jiří Skuhra. Okrem toho by mala podľa informácií HN byť v hre aj turecká firma, čo sa našim stavebníkom nepáči a obávajú sa scenára z Višňového.
Ráž sa nedávno vo videu na sociálnej sieti vyjadril, že verí, že sa verejné obstarávanie podarí dokončiť čoskoro. „Stále sa bavíme o mesiacoch. Nie je to úplne v našich rukách. Uvidíme, či opäť po vyhodnotení nebudú neúspešní či nespokojní uchádzači podávať námietky. Tam sa termíny naozaj nedajú sľúbiť ani garantovať,“ povedal.
Projekty sa rušili za Figeľa
Podľa Šéfa zväzu stavebných podnikateľov ide zatiaľ pri škrtaní len o špekulácie a dohady a sektor podľa neho čaká na predstavenie rozpočtu. „Úvahy, že sa budú investície krátiť, sú celkom logické,“ tvrdí Kováčik. Dodáva, že by to pre Slovensko nebola dobrá správa, keďže vo verejných investíciách zaostávame za okolitými krajinami a investičný dlh nám rastie.
„Stavebné firmy si zákazky nájdu aj v zahraničí, už teraz sa veľká časť z nich začína orientovať mimo Slovenska. Každý mesiac stúpa export stavebných prác do zahraničia. Dnes je na úrovni okolo 12 percent a stále rastie,“ dodal Kováčik.
Podľa neho nastala v minulosti podobná situácia v roku 2011, keď vtedajší minister Ján Figeľ zastavil niekoľko diaľničných projektov, ktoré dala vysúťažiť ešte predchádzajúca vláda Roberta Fica. To však nebolo z ekonomických, ale z politických dôvodov, keďže Figeľ chcel namiesto PPP projektov financovanie z eurofondov. „Sektor sa z toho spamätával niekoľko rokov,“ dodal Kováčik.
Nedávno sa k téme pre HN vyjadril šéf Váhostavu Jiří Skuhra. „Domnievame sa, že napriek zložitým časom štát ostane v polohe dobrého hospodára a investície do výstavby nadradenej dopravnej infraštruktúry pôjdu primeraným tempom. Stále platí, že najdrahšia cesta je tá, po ktorej sa nedá jazdiť,“ povedal.