Naše cesty boli zväčša postavené v iných časoch pre úplne iné podmienky. Zďaleka už nestačia spĺňať súčasné požiadavky prepravcov na rýchlu, bezpečnú a pohodlnú dopravu. Jedným z úsekov, ktoré spôsobovali hlboké vrásky na čele a stres všetkým, ktorí ním museli prejsť, bola cesta stredným Pohroním - z Hronského Beňadiku po Šášovské Podhradie - príznačne nazvaná pohronský lievik. V súčasnosti tadiaľ denne prejde okolo 16 tisíc vozidiel. Prvé plány na vybudovanie dialničného spojenia medzi Nitrou a Banskou Bystricou vznikli na rozhraní 70.-80. rokov minulého storočia. Nakoniec sa s výstavbou, ako rýchlostnou komunikáciou, začalo v r. 2001. Mesiac pred stanoveným termínom, v utorok 28. októbra odovzdali do užívania 12 827 metrov rýchlostnej komunikácie R I, spájajúcej Hronský Beňadik s Rudnom nad Hronom. Na slávnostnom otvorení technicky náročného diela na slnkom zaliatom moste, elegantnou krivkou premosťujúcom Hron pri Hronskom Beňadiku, sa zúčastnil predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda, minister dopravy Pavol Prokopovič, predstavitelia podnikov a inštitúcií, podieľajúcich sa na výstavbe a rad hostí.
- Veľmi sa teším z tejto peknej cesty Pohroním - s úsmevom konštatoval M. Dzurinda. - Som presvedčený, že jej prostredníctvom priblížime stredné Slovensko Západu, čo povedie k ďalším investíciám, k novým pracovným príležitostiam. Cesta je skutočným technickým klenotom. Nová komunikácia prispeje k zníženiu nehodovosti a bude plniť úlohu ochrany proti povodniam. Na záver vyslovil svoje poďakovanie všetkým, čo sa na výstavbe tohto prepotrebného diela podieľali.
Minister Pavol Prokopovič vo svojom príhovore okrem iného zdôraznil, že už v tomto roku sa pripravujú na pokračovanie výstavby R I až po Zvolen. - Po troch rokoch usilovnej práce môžeme dať do užívania toto neprehliadnuteľné inžinierske, technické i estetické dielo - neskrýval oprávnenú radosť gen. riad. Slovenskej správy ciest Dušan Faktor a pokračoval
- Cesta z Nitry do Zvolena patrila k najnehodovejším na Slovensku. Ododnes sa nový
úsek stane najrýchlejším a najbezpečnejším. Výstavba
R I z Rudna do Žarnovice by sa mala začať už začiatkom budúceho roka, úsek zo Žarnovice do Šášovského Podhradia začneme budovať v roku 2005.
Gen. riad. Dopravoprojektu
D. Šamudovský vo svojom príhovore uviedol, že s prvou projektovou dokumentáciou sa začalo v roku 1996. Bolo pritom potrebné schváliť a prerokovať 250 stavebných objektov, zhruba 20 mostov rôznych veľkosti a tvarov, asi 35 oporných múrov, prekládky tokov, množstvo inžinierskych sietí. Stavba, ktorú dnes vidíme len zvrchu, obsahuje vo vnútri množstvo komplikovaných inžinierskych riešení, ktoré sa podarilo zrealizovať vo vynikajúcom stavebnom tempe. - Prestrihnutím pásky tohto
12 827 m dlhého úseku štvorprúdovej rýchlostnej cesty R I. urobíme tomuto kraju veľkú službu - podčiarkol Dušan Mráz, gen. riad. Doprastavu. - Zrodenie cesty siaha do prelomu 70/80 rokov 20.storočia.
K realizácii však nedošlo - neboli peniaze. Potom sa hľadali náhradné a polovičaté riešenia. Nakoniec prišlo uznesenie vlády SR č. 162/2001, ktoré už žiadna vláda nezrušila. Stavba samotná pozostáva zo štyroch stavieb. Prvá, obchvat Novej Bane, sa začal budovať v roku 1997. Investorom všetkých stavieb bola Investičná výstavba a správa ciest. V roku 1998 sa pokračovalo iba symbolicky a v r.1999 bola stavba zastavená. V roku 2001 sa ako rýchlostná cesta začal budovať úsek Hr. Beňadik - Nová Baňa. V decembri r.2001 začali so 4. časťou stavby - Nová Baňa - Rudno nad Hronom. Pritom vybudovali dve mimoúrovňové križovatky, 1 542 metrov vetiev križovatiek,
10 575 m iných súvisiach ciest, 288 000 m2 rýchlostných vozoviek, 83 000 m2 ostatných,
2 205 bm mostov s plochou
23 603 m2, 38 000 kubíkov oporných múrov, 2 200 kubických zárubných múrov, 5 885 m kotevných stien, “odhumusovali” 235 000 m2 plochy. Vykopali 500 000 m kubických zeminy vo výkopoch, 2 330 000 zeminy vykopali, previezli a nasypali do zhutnených násypov. Spracovali 5 500 t mäkkej a 425 t tvrdej výstuže. Vyrobili a spracovali 110 000 m kubických betónu a 180 000 t asfaltom obaľovaných zmesí. Bolo vybudovaných
15 700 m trubných vedení. Obzvlášť náročných bolo posledných 2 000 m, kde v sústavne podmáčanom svahu bolo potrebné urobiť nad sebou tri cesty nad elektrifikovanou železničnou traťou. Na tomto 2 km úseku vybudovali 283 m oporných a zárubných múrov, zväčša kotvených do svahu, pričom urobili 54 317 m odvodňovacích a kotviacich vrtov.Stavba si vyžiadala 2,6 miliardy SK.
I keď je nesporne radostné konštatovať, že na Slovensku sa začalo s výstavbou pohodlnejších a bezpečnejších komunikácií, nemôžeme nevidieť, že všetky novobudované cesty dôsledne obchádzajú najväčší
okres na Slovensku. Aké to má pre náš Levický okres dôsledky, netreba vari rozvádzať. Najvýstižnejšie to hádam dokumentuje alarmujúce percento nezamestnanosti, dosahujúce u nás 23,5 percenta. Veď kam nevedú cesty, tam investori neprídu. Prima noviny využili preto prítomnosť ministra dopravy
P. Prokopoviča na otvorení rýchlostnej komunikácie Hronský Beňadik - Rudno nad Hronom, aby sa spýtali, kedy sa táto očividná krivda napraví.
- Ministerstvo dopravy má schválenú koncepciu výstavby diaľníc a stavia sa v jej zmysle - povedal.
- Prioritu ostáva diaľničný úsek DI a rýchlostné komunikácie R I. a R II. Trasa je stanovená tak, aby prechádzala čo najkratším územím cez najhustejšie osídlené aglomerácie. V tomto smere by nebolo vhodné prehodnocovať a odkláňať niektoré cesty, ktoré sú v priorite, smerom na Levice. Nevylučujem, že v rámci ďalšieho rozvoja cestnej siete, aj rýchlostných komunikácií, budú do toho pojaté aj také, ktoré budú smerovať do Levíc a okolia.
- Pán minister, Levice sú najväčším okresom na Slovensku so 120 tisícami obyvateľov…
- Nechcem s vami polemizovať, ale sú tu možno aj páni z ďalších miest a povedia, že u nich je to minimálne tak dôležité, ako v Leviciach. Ale ešte raz pripomínam - je schválená koncepcia, ktorá hovorí o prepojení istých regiónov na Slovensku rýchlostnými komunikáciami. A práve to, čo sa dnes buduje, je myslím optimálne prepojenie východ-západ, sever a juh.
Ministra nakoniec zachraňoval premiér, ktorý vtipom podotkol, že často chodieva do Levíc a cesty sú tam dobré…
Oľga Braunová