- Sieť slovenských diaľnic a rýchlostných ciest prekročila v tomto roku hranicu 900 kilometrov.
- Štát odovzdal štyri úseky – pôvodne bolo v pláne až šesť.
- Okrem strihania pások sa rozbehla výstavba diaľnice D3, zasekol sa však kľúčový projekt.
- HN prinášajú prehľad o tom, čo sa udialo s diaľnicami v uplynulom roku.
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Tento rok bol pre motoristov obdobím veľkých očakávaní. Nové diaľničné kilometre pribudli naposledy v septembri 2023 pri Prešove a následne sa takmer dva roky žiadne pásky nestrihali.
Zlom nastal až v lete tohto roka, keď štát s dvojročným meškaním odovzdal obchvat Tvrdošína. Ešte vtedy to vyzeralo tak, že by do konca roka mohlo pribudnúť zhruba 60 kilometrov novej infraštruktúry.
Nakoniec sa odovzdávačky dvoch úsekov presunuli až na budúci rok. Bilancia sa tak skončila na čísle 42,5 kilometra, čo je však stále najviac za posledných 10 rokov.
V najbližších rokoch sa takýto výsledok určite nezopakuje, stavby totiž budú skôr vo fáze nábehu. Najdôležitejší úsek – obchvat Žiliny s tunelom Višňové sa odovzdal pred Vianocami. Okrem strihania pások bola v tomto roku významná udalosť aj zazmluvnenie výstavby troch úsekov D3. Nepodarilo sa však vysúťažiť poslednú časť diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami.
HN prinášajú prehľad diaľničných udalostí v roku 2025.
1. Višňové
Ide o najnovší prírastok v diaľničnej sieti a jednoznačne aj najväčšiu tohtoročnú udalosť v tomto segmente. Stavba sa totiž dokončila 27 rokov po tom, čo sa poklepal kameň prieskumnej štôlne a viac než 10 rokov od začiatku výstavby ešte pôvodným taliansko-slovenským združením.
Okrem toho, že Žilina má svoj diaľničný obchvat kompletný, pomôže úsek aj tranzitu cez krajinu. Šoféri si už teraz môžu vybrať namiesto Strečna, Donovalov či Čertovice komfortnejšiu a v určitých časoch už aj rýchlejšiu alternatívu.
Bilancia bude ešte lepšia po dokončení obchvatu Ružomberka a posledného úseku na pomedzí Liptova a Turca. Podľa predbežných odhadov diaľničiarov by v našom novom najdlhšom tuneli mohlo jazdiť za deň zhruba 39-tisíc vozidiel.
Nesporný dopravný prínos však niečo aj stojí; konečný účet však zatiaľ nie je známy. Kým Skanska a PPA Controll dostali za stavbu a technológie dokopy viac než 400 miliónov eur, predošlý zhotoviteľ si vyfakturoval viac než 180 miliónov a o ďalších zhruba 250 miliónov eur sa so štátom súdi.
Výsledky medzinárodnej arbitráže, teda koľko mu nakoniec štát musí reálne zaplatiť, by mali byť známe začiatkom budúceho roka.
Dopravu čaká rok veľkých projektov (komentár Jozefa Ráža pre The Economist)
Na konci minulého roka sme mali dokopy 866 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest. S dokončením kľúčového úseku pri Žiline s tunelom Višňové ich máme k dnešnému dňu viac než 908 kilometrov.
2. R2 Kriváň - Mýtna
Ide tiež o dôležitú stavbu, pri ktorej sa už z prvých dát rysuje prínos pre región. Zo starej cesty cez dediny prešlo na novú trasu viac než 90 percent kamiónov. Denne je to 1 700 kusov. Po júnovom náhradnom termíne sa štvorprúdovka s našou najdlhšou, päťkilometrovou estakádou napokon otvorila 20. novembra.
Podľa prepočtov inštitútu INEKO ušetril prvý úsek rýchlostnej cesty R2 bližšie k Lučencu otvorený v roku 2022 vodičom približne päť minút jazdy. Časť, ktorá pribudla v tomto roku, má potenciál priniesť ďalších 2,6 minúty k dobru, čím sa časová úspora na trase medzi Bratislavou a Košicami po južnom ťahu ešte zvýrazní.
Po dokončení tejto časti južnej R2 zostane v regióne už len jeden nevyriešený problém – obchvat Zvolena. V prípade toho nedávno vydal rezort Tomáša Tarabu zásadné rozhodnutie, a teda, že jeho trasa má viesť bližšie ku kúpeľnému Sliaču.
Minister Ráž spomínal, že by sa obchvat Zvolena, ako aj ďalšie časti R2 pri Rimavskej Sobote, mohli byť financované z európskych zdrojov určených na obranu. V tejto veci spolupracujú s ministerstvom Roberta Kaliňáka.
3. Obchvat Košíc
Od septembra sa jazdí lepšie aj pri Košiciach. Vodiči majú po otvorení 14-kilometrového diaľničného úseku možnosť obísť mesto z juhozápadu. Štát si od toho sľuboval, že odkloní z ciest 10-tisíc áut denne.
Mesto si následne v októbri zmeralo, že úbytok dopravy je skutočne výrazný. V špičke napočítali na novej rýchlostnej ceste za 90 minút zhruba 1 100 áut.
Táto časť obchvatu je hotová. Pre skompletizovanie okruhu však chýba ešte asi sedem kilometrov, ktoré by mali pomôcť najmä oceliarňam. Pred dvoma rokmi diaľničiari sľúbili, že začnú tento úsek tendrovať v roku 2024.
Dodnes však súťaž nebola vypísaná a nie je známy ani termín, kedy bude. V novembri však došlo aj v prípade tejto rýchlostnej cesty k zásadnému posunu, štát totiž vydal stavebné povolenie. Úseku tak prakticky nič nestojí v ceste, s výstavbou by sa mohlo teoreticky začať už čoskoro. Problém však môže byť s financovaním, ktoré je aj kvôli konsolidačným tlakom na tento projekt neisté.
4. R3 obchvat Tvrdošína
Ide síce o kratší úsek, ktorý je len v polovičnom profile, jeho príprava a výstavba však neboli jednoduché. Viac než päťkilometrový obchvat začal štát tendrovať ešte v roku 2017. Oravčania vtedy ešte nemohli tušiť, že ich diaľnica bude hotová nakoniec až o osem rokov.
V tendri došlo k vylúčeniu najlacnejšej ponuky, čo sprevádzali následné prieťahy. Miestni aktivisti na čele s Igorom Janckulíkom sa snažili veci urýchliť protestom, petíciami, dokonca pohľadnicami od Oravčanov pre vtedajšieho premiéra Petra Pellegriniho a exministra dopravy Árpáda Érseka.
Po dlhotrvajúcom problémovom tendri sa projekt začal realizovať v roku 2021, ani počas výstavby sa však nevyhol komplikáciám. Najprv sa mala rýchlostná cesta v polovičnom profile dokončiť v roku 2023, potom bol avizovaný termín 2024. Následne štát sľúbil, že tu autá budú jazdiť do konca roka 2025.
Mapa diaľnic na Slovensku. FOTO: HN/Vladimír Filipko
Dôvodov, prečo sa stavba nestihla urobiť podľa pôvodného harmonogramu, bolo niekoľko. Napríklad pyrotechnický prieskum či neskorý nástup podzhotoviteľa, ktorý mal preložiť plynové potrubie. Nedostupnosť špeciálnej oceľovej výstuže zase pridala stavbe tiež zhruba sto dní.
Hlavným dôvodom podľa informácií HN však bol spor o zvýšenie cien stavebných prác. Podľa ľudí z brandže bola cena v tendri pomerne nízka, združenie firiem si preto za stavbu údajne pýtalo ďalšie milióny eur.
Diaľničiari nakoniec v tomto roku s konzorciom spoločností Hochtief, Porr a Hydroekol podpísali dodatok o takmer deväťmiliónovej sume vrátane DPH. Za zvýšením je podľa zmluvy zdražovanie, ktoré spôsobili covid a vojna na Ukrajine. Pôvodná zmluva počítala s tým, že bude stavba stáť 62 miliónov eur. Dnešný účet sa pohybuje na úrovni zhruba 80 miliónov eur.
Ráž pre HN: Nová diaľnica do Senca bude. Je to lepšie, ako rozšíriť súčasnú na štyri pruhy
5. Diaľnica D3
Okrem otváračiek sa tento rok poklepával aj základný kameň, a to pri jednom úseku D3. Kysucká diaľnica je z pohľadu dopravy nesporne vlajkovou loďou štvrtej vlády Roberta Fica.
Treba dodať, že právom, keďže dopravná situácia v regióne je dlhodobo neúnosná a silný tranzit smerom na Poľsko a Česko tu predlžuje cestu o desiatky minút. Okrem toho z komunikácie robí aj jednu z najnehodovejších častí našej siete.
V septembri diaľničiari podpísali zmluvy so zhotoviteľmi troch úsekov v hodnote takmer 900 miliónov eur. Južnú časť pri Žiline a severnú pri Čadci má postaviť slovensko-maďarské združenie na čele s Váhostavom, stredný úsek dostala Skanska.
Základný kameň sa poklepal pri najsevernejšom úseku, ktorý sa bude kvôli tunelu Horelica realizovať najdlhšie, no treba ho ešte doprojektovať. Problémom môže byť to, že sa celá stavba s celkovou dĺžkou zhruba 27 kilometrov bude realizovať prakticky naraz, čo bude mať veľký vplyv na premávku.
Štát podpísal zmluvy na tri úseky diaľnice D3. FOTO: HN/Vladimír Filipko
Pôvodná cesta sa bude na niektorých miestach prekladať. Niektoré premostenia sa musia zbúrať a postavia sa nové. Minister Ráž ešte v septembri informoval o tom, že sa čoskoro začnú rokovania s políciou, v rámci ktorých sa nastavia aj obchádzkové trasy.
Podľa primátora Kysuckého Nového Mesta Mariána Mihaldu bude na rokovanie prizvaný aj najväčší zamestnávateľ v regióne, spoločnosť Schaeffler. Úvahy sú, že by sa kamiónová doprava mohla odkloniť smerom cez Oravu. V budúcom roku by však obmedzenia ešte nemali byť výrazné. Stavba sa rozvinie až v ďalšom období.
6. D1 Turany - Hubová
Po sprejazdnení Višňového a obchvatu Ružomberka bude na ceste z Bratislavy do Košíc však stále chýbať posledný úsek, ktorý spojí Liptov a Turiec. Bude to pravdepodobne najdrahšia štvorprúdovka nielen na Slovensku, ale aj v okolitom regióne.
Odhad zatiaľ hovorí, že kilometer vyjde na viac než 100 miliónov eur. Síce sa diaľnica začala tendrovať ešte vlani, od decembra minulého roka bolo okolo súťaže ticho.
Minulý týždeň prišla informácia, že predseda Úradu pre verejné obstarávanie Peter Kubovič megatender zrušil, keďže podmienky, aké nastavila Národná diaľničná spoločnosť, považoval za diskriminačné. Kubovič vysvetlil, že inak v prípade preskúmania námietok firmy Hochtief urobiť nemohol. V rozhodnutí úrad nariaďuje upraviť viaceré podmienky účasti vo verejnom obstarávaní.
Podľa Ráža je takéto rozhodnutie nesprávne a s diaľničiarmi chystajú právne kroky. „Včera sme pripravovali spoločnú žalobu na preskúmanie rozhodnutia pána predsedu úradu. Urobíme všetko pre to a použijeme všetky prostriedky, ktoré môžeme vrátane žiadosti na protest prokurátora,” povedal Ráž pri odovzdávaní tunela Višňové.
V hre je však aj to, že budú musieť vyhlásiť novú súťaž. Kedy tento krok podniknú, minister zatiaľ neprezradil. Podľa odborníkov môže takýto scenár paradoxne štátu prísť aj vhod. Diaľnica, ktorá má odhadovanú hodnotu 1,5 miliardy eur, totiž stále nemá finančné krytie.
Pravdepodobne ju z veľkej časti bude musieť zaplatiť štát z vlastného, čo v období konsolidácie nie je najlepšia správa. Navyše by sa tento krok pripísal úradu, ktorý sa medzi politikmi neteší veľkej popularite. Boli už aj úvahy, že ho v rámci konsolidácie zrušia, respektíve spoja s Protimonopolným úradom.
Rozpustenie Úradu pre verejné obstarávanie spomenul v rámci príhovoru vo Višňovom aj premiér Robert Fico. Úrad kritizuje, pretože podľa neho brzdí výstavbu infraštruktúry.