Diaľnice a infraštruktúra: Čína

Zahraničie
1

Diaľnice a infraštruktúra Číny: Prehľad rozsiahlych cestných sietí a najväčšej vysokorýchlostnej železničnej siete sveta. Informácie o mýte, doprave a tipy pre zahraničných návštevníkov.

:compass: Úvod a účel témy: Dopravná infraštruktúra Číny

Čína prešla za posledné dekády rapídnym rozvojom svojej infraštruktúry. Od rozsiahlych expresných diaľnic cez moderné železnice až po ultra‑moderné letiská – všetko toto dnes hrá kľúčovú úlohu v miestnej i medzinárodnej mobilite a ekonomike. Cieľom témy je poskytnúť prehľad o dopravnej sieti, mýte a praktických tipoch pre cestovanie v Číne.

:motorway: Cestná infraštruktúra a mýto v Číne

  • Diaľnica Expressways: Čína prevádzkuje jednu z najrozsiahlejších siete diaľnic na svete, väčšina z nich je spoplatnená cez mýtne brány (toll gates), pričom poplatok závisí od prejdenej vzdialenosti a typu vozidla.
  • Kvalita ciest: Nové diaľnice a mestské komunikácie sú technicky vysoko kvalitné, často vybavené viaduktmi a tunelmi pre prepojenie náročných horských oblastí.
  • Zahraniční vodiči: Legálne riadenie auta vyžaduje buď čínsky vodičský preukaz alebo špeciálne dočasné povolenie—medzinárodný preukaz bez toho nestačí. Odporúča sa prenájom auta s vodičom.
  • Mestská doprava: Metropoly ako Peking, Šanghaj alebo Kanton trpia v špičke častými zápchami vďaka vysokej hustote premávky.

:high_speed_train: Železničná infraštruktúra v Číne (vysokorýchlostné vlaky)

  • Čína vlastí najväčšiu a najmodernejšiu vysokorýchlostnú železničnú sieť (HSR) na svete – vlaky dosahujú rýchlosť až 350 km/h.
  • Efektivita a pohodlie: Cestovanie HSR je rýchle, presné a cenovo dostupné – často najlepší spôsob presunu medzi mestami.
  • Klasické vlaky (T, Z, K kategórie): Pokrývajú regióny, ktoré nie sú obsluhované HSR, a ponúkajú cenovo dostupné spojenie na dlhšie vzdialenosti.

:airplane: Iná dopravná infraštruktúra (stručne)

  • Letiská: Čína disponuje stovkami moderných letísk, vrátane globálnych uzlov ako Peking Daxing či Šanghaj Pudong.
  • Prístavy: Šanghaj, Šen-čen a Ningbo patria medzi najväčšie logistické uzly sveta, kľúčové pre medzinárodný obchod.

:luggage: Praktické tipy pre cestovanie po Číne

  1. Mobilné platby (WeChat Pay, Alipay) sú dominantné – je vhodné mať čínsku SIM kartu a nainštalované relevantné aplikácie.
  2. Jazyková bariéra: Angličtina je mimo hlavných miest zriedkavá – odporúča sa prekladacia aplikácia alebo frázy v čínštine.
  3. Verejná doprava (metro, autobusy) je spoľahlivá, lacná a presná – ideálna vo veľkých mestách.
  4. Pri plánovaní ciest rezervujte vlakové lístky v predstihu, najmä počas čínskych sviatkov (napr. Čínsky nový rok).
  5. SIM karta s dátami je nevyhnutnosťou, aj kvôli prístupu k QR kódom a mobilným službám.
  6. Pre navigáciu používajte lokálne mapové aplikácie (napr. Baidu Maps či Gaode), ktoré sú presnejšie ako Google.

:red_question_mark: Frekventované otázky a diskusné témy (Čína)

  1. Ako fungujú mýtne brány na diaľniciach a čo očakávať po trase?
  2. Oplatí sa cestovať klasickým vlakom alebo vždy zvoliť HSR?
  3. Je možné samostatne jazdiť po Číne alebo je lepšie využiť dopravu s vodičom?
  4. Aké sú situácie s mobilnými platbami bez čínskeho bankového účtu?
  5. Ktoré mestá najviac trpia zápchami a ako sa im vyhnúť?
  6. Aké odporúčané trasy vlakmi pre turistiku v horských oblastiach?

:left_speech_bubble: Zapojte sa do diskusie o dopravnej infraštruktúre Číny!

Podeľte sa o:

  • osobné skúsenosti s cestami diaľnicami alebo vlakmi,
  • fotografie z Ciest, vlakových staníc či mýtneho systému,
  • tipy na plánovanie ciest či využitie dopravy naprieč regiónmi.

:counterclockwise_arrows_button: Sledujte vývoj v reálnom čase

Aktuálne doplnenia, tipy z komunity a praktické rady nájdete priamo nižšie v diskusii. Stačí sledovať tému a zúčastniť sa.

:right_arrow: Posledný príspevok v téme nájdete tu:
https://infrastruktura.sk/t/dialnice-a-infrastruktura-cina/1385/last

2

MH,

tak to je unikátne.

Ale mňa by tiež zaujímalo, … na 1. strane, že čo je to v tom Šanghaji?

Príspevok č. 16, … to je nejaká skúšobná trať so všetkými možnými variáciami ciest, … ?

Toto ja mám osobne najradšej, fotky zo zahraničia. :wink: Z Ázie, z Ameriky.

3

Neviem Antim, čo to je v tom príspevku 16 a ďalej. Tiež to tam riešia čo to je. Prezrel som to celé, ale odpoveď som tam nenašiel :smiley:

4

wow, tak to su ine pecky. inak ten prispevok c 16 mi pripomina go cart drahu :laughing:

alebo taku tu detsku autoskolu, ak si pamatate co boli za komancov :slight_smile:

inak tie stvrte su nadherne vybduovane aj tie dialnice. proste krasa,

5

mno tak je to testostavia draha pre VW, co by davalo zmysel :wink:

6

Tiež sa prikláňam k tejto variante, je to dosť možné, keďže je to v Šangahji a tam má VW svoje dosť veľké aktivity.

A zároveň sa zrejme dráha aj prenajíma. :wink:

7

Cina je krajina obrovskych moznosti, kde uz neplati, ze vsetci su si rovni.

Z hladiska stavebneho - Sanghai, Hong-Kong patria k tym spickam, aj vo vnutrozemi sa toho vela meni - zeleznice, dialnice, letiska, cesty, …

Cina nema problem realizovat velke stavebne diela v hodnotach 100-200 mld. USD, … ale napriek tomu si myslim, ze cinske dialnice su v ramci Azie na tom dost zle - je ich malo, su casto preplnene alebo naopak uplne prazdne, … nemaju efekt aky by mali mat.

Najlepsie dialnice v Azii su v Japonsku. A potom este v Emiratoch. :wink:

Avsak, MH, dakujem za tuto linku. A k tomu obrazku - je to testovacia draha. :wink:

8

Ponukam link na Hong-Kong a jeho dialnice. :arrow_right:

hyd.gov.hk/eng/home/index.htm … po anglicky samozrejme

Osobne odporucam. :sunglasses:

9

Okrem diaľnic Čína expanduje aj do ďalších oblastí dopravnej infraštruktúry. Teraz chce kúpiť 60 rýchlovlakov Šinkansen. :arrow_right:

Viac: dialnice.info/viewtopic.php?t=1986

A ja ešte doplním, že okrem toho sa Čína rozhodla kúpiť aj niekoľko lietadiel Boeing. :sunglasses:

10

Cina investuje do vsetkeho a megalomanskym sposobom stale pristupuje k roznym projektom. Vystavba niekolko 1000 km dlhych zeleznicnych trati, ciest, dialnic, ropovodov a plynovodov. To sice nestoji samostatne 100-150 mld. USD, ale spolu to stoji aj 2x tejto sumy.

Jednoducho velka krajina (najludnatejsia na svete), vela investici, rast HDP rocne o 15% (a to je este spomalovany vladou), … to si vyzaduje vela investici do infrastruktury statu.

Takze aj nakup vlakov len zodpoveda tomu, ze trate uz su postavene a zmodernizovane, podobne aj letiska, nakup najvacsich lietadiel sveta atd. to vsetko je velmi potrebne.

Rastie vsak aj celkovy statny dlh dost rychlym tempom. :wink:

11

Pridal som niekolko foto z dialnic v Cine:

dialnice.info/album_page.php?pic_id=498 … :sunglasses:

dialnice.info/album_page.php?pic_id=500

dialnice.info/album_page.php?pic_id=501

dialnice.info/album_page.php?pic_id=502 … :sunglasses:

dialnice.info/album_page.php?pic_id=503 … :open_mouth:

Vsetky foto z dialnic v Cine najdete vzdy tu:

dialnice.info/album_cat.php?cat_id=90

12

Pridal som niekolko foto dialnic v Cine:

dialnice.info/album_page.php?pic_id=641 … :sunglasses:
dialnice.info/album_page.php?pic_id=642 … :sunglasses:
dialnice.info/album_page.php?pic_id=643 … :sunglasses:

13

Stavebníctvo:

Přidaná hodnota ve stavebnictví vzrostla v roce 2004 proti předchozímu roku o 8,1%, tj. o 3,8 procentního bodu méně než rok předtím, na 957,2 mld CNY. Zisk nejvýkonnějších stavebních firem prý vzrostl o 19,5% (jedná se o firmy, co mají zvláštní čínský certifikát). Vzrostla produkce stavebních hmot, např. cementu bylo vyrobeno 970 mil. tun, což představuje zvýšení proti roku 2003 o 12,5%. Vzhledem k velkému stavebnímu boomu a celkovým potřebám ekonomiky vzrostla i výroba oceli a sice o cca 23%.

V souvislosti s přípravou na olympijské hry v roce 2008 pokračoval zejména v Pekingu obrovský rozmach stavebnictví. Bylo dále postoupeno v realizaci velkých stavebních projektů jako je:

  • přehrada Tři soutěsky (do provozu byla uvedena první část, tedy pro plavbu i výrobu elektřiny, pracuje již 11 generátorů);
  • železnice Qinghai-Tibet, přičemž nově bylo dokončeno 396 km (rok předtím 317 km);
  • plynovod Xinjiang-Šanghaj, který je dlouhý cca 4200 km a měl by přepravovat cca 20 mld m3 zemního plynu ročně, byl v roce 2004 uveden do provozu (současná kapacita 12 mld m3 je již plně kontrahována uživateli);
  • odklonění vod z řek na jihu Číny do severních oblastí, kde práce probíhají v rámci různých podprojektů.

Zvláštní pozornost byla věnována rozvoji západních provinií, např. byla rozšířena nebo nově vybudována letiště v městech Xingyi, Lhasa, Hotan a Yan´an.

V roce 2005 bylo vyrobeno 1.038,3 mil. tun cementu (růst o 11,6%), výroba oceli vzrostla o 24,6%.

Doprava:

Vývoj infrastruktury v posledních letech byl velmi rychlý a lze ho považovat za jeden z charakteristických rysů čínského hospodářství.

V r. 2004 postavených: 46 411 km ciest, z toho 4476 km.

V roce 2004 byly dokončeny významné projekty v infrastruktuře nebo v nich bylo pokračováno.

Nejvýznamnějším přístavem je Šanghaj, kudy prochází asi 20% zboží připadajícího na vodní dopravu. Další významné přístavy jsou v Shenzhenu, Tianjinu a Dalianu. V přístavech bylo přeloženo 4 mld tun nákladů, tedy o 21,3% více než v roce 2003. Z uvedeného celku představoval náklad pro zahraniční obchod 1,15 mld tun, což představuje růst 18,4%. Bylo přepraveno 61,5 mil. standardních kontejnerů.

Objem přepravy nákladů v 10 čínských městech překročil 100 mil. tun ročně, tohoto objemu dosahuje pouze 25 přístavních měst na světě. V roce 2005 se stala Šanghaj největším světovým přístavem dle objemu nákladu (objem dosáhl 448 mil. tun). Dle kapacity přepravy kontejnerů se řadí Šanghaj a Shenzhen na 3. a 4. místo na světě po Singapuru a Hongkongu.

Plán na rok 2005 zahrnuje vybudování 714 km nových železničních linek, předání 805 km do provozu a elektrifikaci 875 km tratí.

Dle ministerstva plánuje vláda vynaložit 160 mld. CNY (19,8 mld. USD) na budování železnic v roce 2006. Do roku 2020 má Čína vybudovat 10.000 km nových železničních tratí pro osobní dopravu a 2.000 km rychlostních železničních tratí.

V roce 2006 Čína hodlá vybudovat na venkově 180.000 km dálnic, především v hraničních, chudých a zemědělských oblastech. Do roku 2010 mají být všechny správní vesnice propojeny dálnicemi.

Zdroj: businessinfo.cz/files/2005/s … na0406.doc

14

… z toho 4476 km diaľnic. :sunglasses:

15

Niekoľko (veľkých a kvalitných) fotiek z Yuen Long Highway:

hyd.gov.hk/contractwebsites/ … 0511/2.JPG
hyd.gov.hk/contractwebsites/ … 0511/1.JPG
hyd.gov.hk/contractwebsites/ … 0501/3.JPG
hyd.gov.hk/contractwebsites/ … 0501/1.JPG
hyd.gov.hk/contractwebsites/ … 0509/8.JPG
hyd.gov.hk/contractwebsites/ … 0501/4.JPG
hyd.gov.hk/contractwebsites/ … 0507/1.JPG
hyd.gov.hk/contractwebsites/ … 0507/4.JPG
hyd.gov.hk/contractwebsites/ … 0507/8.JPG
hyd.gov.hk/contractwebsites/ … 0507/9.JPG

16

Niekolko foto z diaľnic v Číne:

dialnice.info/album_page.php?pic_id=1682 .. :stuck_out_tongue:
dialnice.info/album_page.php?pic_id=2061
dialnice.info/album_page.php?pic_id=2062 .. :stuck_out_tongue:
dialnice.info/album_page.php?pic_id=2063 .. :stuck_out_tongue:

Čína ide doslova dopredu čo sa dialnic týka aj čo sa železníc týka. Stavajú to najlepšie čo existuje lebo majú to najhoršie čo existuje. Vlaky jazdia bežne 60-80 km/h alebo aj nejazdia tak vrážajú peniaze do rýchlovlakov a nových rýchloželezníc. Podobne stavajú dialnice krížom cez hory, okolo velkých miest, obrovské mosty, tunely a dialničné križovatky. Zatial je v Číne 130-150 miliónov áut ale ludí je 10x viac takže potenciál tu je ešte stále obrovský a pri raste ekonomiky 10% HDP je fakt nutné investovat do toho najlepšieho čo existuje. To sú tisíce km dialnic a železníc a .. ale stále je to na tak velkú krajinu málo.

Najväčší železničný projekt je rýchlovlak Transrapid Šanghaj - Peking za viac ako 100 miliárd US dollars a dialnice majú v Číne rozostavané za 65 miliárd US dollars.

17

V Tibete postavia najvyššie položené letisko na svete :arrow_right:

dialnice.info/viewtopic.php?t=6682

Čínska vláda pripravuje celkovo vyše 180 projektov v rámci programu “zveľadenia” Tibetu, ktorý v roku 1951 anektovala. Jedným z plánovaných projektov je napríklad spojenie až 80 percent tibetských dedín a usadlostí betónovými cestami.

18

Bývalý šéf čínskej diaľničnej spoločnosti dostal trest smrti :arrow_right:

dialnice.info/viewtopic.php?t=8731

19

Stavebníctvo

  • stavebníctvo vzrástlo oproti r. 2005 o takmer 19%
  • najväčší stavebný boom je v Pekingu k olympijským hrám
  • megalomanské stavby stále pokračujú: dlhé železnice, diaľnice, letiská, nové obrovské priehrady, letiská, masívna výstavba bytov, …

Cestná infraštruktúra

  • diaľnic a rýchlostných ciest v r. 2004 bolo cca. 34.000 km
  • diaľnic a rýchlostných ciest v r. 2005 bolo cca. 41.000 km
  • samotných diaľnic má byť v krajine 85.000 km, z toho 29.000 km je postavených, neuveriteľných 16.000 km je rozostavaných a ešte 40.000 km sa plánuje podstaviť
  • v r. 2006 sa otvorilo 4.500 km diaľnic
  • v r. 2007 bude v prevádzke 50% diaľnic, v r. 2010 to má byť 67%, národná diaľničná sieť sa plánuje dostavať do r. 2015
  • Čína má celkovo 3,5 mil. km ciest, z nich bolo v r. 2006 opravených neuveriteľných 210.000 km a ďalších 50.000 km vláda nanovo postavila, v r. 2007 vláda plánuje opraviť 300.000 km ciest
  • vďaka masívnej obnove celej cestnej infraštruktúry sa sprístupnili ťažko prístupné oblasti s 30 mil. obyvateľmi, skapacitnili sa hlavné cestné ťahy a veľké mestá nad 1 mil. obyvateľov získali tak potrebné obchvaty

Hlavná kostra diaľničnej siete Číny

  • bude dostavaná v r. 2010
  • obsahuje 5 severo-južných trás a 7 západo-východných trás
  • v r. 2007 sa otvorí ďalších 2.400 km diaľnic
  • dosah hlavnej kostry bude každá riadiace hlavné sídlo všetkých provincií
  • bude napojená na celú národnú diaľničnú sieť diaľnic a rýchlostných ciest, ktorých dokončenie sa plánuje v r. 2015-2020

Zdroje: Národný štatistický úrad ČĽR, National Road Federation (Asia&Pacific), Leaders of Highways

20

[size=150]Stav dopravy a dopravnej infrastruktury v Cinskej Ludovej Republike:[/size]

Cestna doprava:

Budovanie ciest a dialnic predstavuje v sucasnosti jeden z hlavnych prvkov cinskeho rozvojoveho konceptu. Na zaklade dnesneho vladneho planu by mala mat cinska cestna siet do r. 2010 az 2,3 mil. km ciest, z toho 65 000 km dialnic. Do r. 2020 ma byt v prevadzke 3 mil. km ciest, z toho 85 000 km dialnic. Dlhodobym cielom je aby do r. 2050 existovalo v krajine 4 mil. km ciest

V ramci budovania dialnicnej siete bude sustredena hlavna pozornost na 12 hlavnych koridorov - 5 koridorov spajajucich sever a juh Ciny a 7 koridorov pre spojenie vychodu so zapadom statu. V ramci tohoto by mali byt prepojene hlavne mesta vsetkych cinskych provincii a tiez vsetky velke mesta s poctom obyvatelom nad 500 tisic.

Doraz je kladeny na urychlenie vystavby ciest v regionoch strednej a zapadnej Ciny s nizskou urovnou hospodarskeho rozvoja a vo vsetkych vidieckych oblastiach. V sucasnej dobe neexistuje cestne spojenie k takmer 40 000 dedinam. V zapadnej Cine, ktora sa rozklada na 56% teritoria krajiny je v prevadzke iba 30% z celkoveho poctu ciest v krajine, pricom vacsina nedosahuje ani kategoriu I. triedy. Osem hlavnych rychlostnych tahov spajajucich velka mesta v zapadocinskych regionoch ma byt dokoncenych v r. 2010.

Podla oficialnych prepoctov bude treba k financovaniu novych ciest v dalsich 15 rokoch vynalozit kazdy rok min. 60 mld. USD. Zo 60-70% ma byt krytie z uverov poskytnutymi domacimi bankami a 5% sa ma podielat zahranicny kapital. Podla oficialnych udajov dosiahlo zapojenie zahranicnych financnych zdrojov pri vystavbe ciest v Cine v rokoch 1998-2003 celkovu sumu 6,2 mld. USD, ale v poslednych rokoch toto cislo prusdko kleslo. K hlavnym poskytovatelom uverov patri Azijska rozvojova banka, IBRD a Japonska banka pre medzinarodnu spolupracu. Momentalnu rozostavanost tiez financuju dlhopisy a bankove stavebne uvery. Casto sa pri vystavbe uplatnuje aj tzv. joint-venture (JV) zahranicnej firmy, majuci spravidla vacsinovy podiel s miestnym partnerom, ktorym byva casto institucia riadenia miestnymi samospravnymi organmi, niekedy aj statnymi organmi. JV casto ziska koncesiu k prevadzke prislusnej cesty alebo mostu na 20-30 rokov s pravom inkasa urcitej casti cestnych poplatkov hradenych v suvislosti s pouzivanim danej komunikacie.

75% nakladnej dopravy v Cine tvori dnes prave cestna doprava, do r. 2020 by jej podiel mal stupnut o dalsich 41% v porovnani so sucasnym stavom. Tomu zatial brani slaba hustota cestnej siete.

Cina patri ku krajinam sveta s najvyssou nehodovostou na svete. V Cine su zatial len 4% aut sveta, ale podiel na pocte mrtvych predstavuje az 20% podla statistik OSN. Na vine tohoto stavu je slaba bezpecnost miestnych ciest ale tiez arogantny sposob jazdy a pretazene hlavne tahy od kamionov.

Rychlym tempom rastie aj pocet aut v krajine. V r. 2007 tu bolo 57 mil. aut, v r. 2020 sa ocakava uz 140 mil. aut. V krajine sa dnes kazdy mesiac preda skoro 1,5 mil. aut podla udajov statnej spravy. V r. 2007 vzrastla vyroba aut oproti r. 2006 az o 20%, podiel automobiloveho priemyslu na HDP statu je takmer 5% a za poslednych 5 rokov sa viac ako strojnasobil, na celkovej zamestnanosti sa podiela 1/6. Najvacsi vyrobcovia su VW, GM a Toyota. V krajine sa vyrobilo v r. 2007 az 8,8 mil. aut a v r. 2008 cislo prekroci hranicu 10 mil. aut, pricom cislo ma nadalej prudko rast spolu s rastucou zivotnotu urovnou v state.

Zdroj: businessinfo.cz/cz/clanek/ci … 539/48081/ - velmi obsiahly dokument