EÚ schválila predvstupovú pomoc pre Chorvátsko (HR) vo výške 180 mil. EUR. Chorvátsko má záujem túto sumu vyčerpať na 4 hlavné oblasti, z ktorých najvýznamnejšia je doprava a to konkrétne: medzinárodné cestné ťahy v rámci koridorov EÚ a železničná doprava.
Chorvátsko samozrejme v r. 2005 a 2006 zažilo výrazný pokles financií do rozvoja cestnej infraštruktúry po stavebnom boome v dopravnej infraštruktúre r. 1999 až 2004. V r. 2007 sa otvorilo cez 40 km diaľnic a to vo všetkých regiónoch krajiny. Ďalších 27 km diaľnic sa opravilo - vozovka - a to hlavne na diaľnici spájajúcej Zagreb a Belehrad ako aj na tzv. zagrebskom obchvate (to je cca. 40 km diaľnice úplne zadarmo).
Výber mýta na A1 je postačujúci a dosahuje od 102 do 107%, teda je to nadplán. Môže sa zdať, že tempo rozvoja diaľnic sa spomalilo. Je to však spôsobené tým, že HR má dosť vysoký štátny dlh, niektoré župy majú výrazné finančné problémy a krajina potrebuje peniaze aj na iné projekty, takže výstavba je hradená hlavne z privatizácie štátnych firiem. Ďalšie PPP vláda zatiaľ v podobnom rozsahu ako pred pár rokmi neplánuje. Vláda však momentálne realizuje dostavbu dvoch tunelových rúr na A1, teda tunely Mala Kapela a Sveti Rok, ktoré by chcela mať do r. 2010 plne prejazdné. To aj odčerpáva najväčšie finančné prostriedky z výstavby diaľnic. Priority sú potom jasné a sú rovnakého rozsahu, teda realizuje sa všetko naraz: výstavba A1 na Dubrovnik (do r. 2015 sa plánuje ukončenie), výstavba diaľnice na Osijek (do r. 2012 ukončenie), dostavba Istrijského Y na plný profil (do r. 2014 ukončenie), rozšírenie obchvatu Zagrebu na 3+3 pruhy (po r. 2010 začiatok, na 4 etapy, posledná v r. 2018 ukončenie), dostavby diaľnic na hranice so Slovinskom, Maďarskom a Bosnou sa majú zrealizovať do r. 2016 a diaľnica, ktorá prepojí Istriu priamo s Dalmáciou má stáť v r. 2020 na 1/2 profil s možnosťou postupného dostavania (do r. 2027).
Na výstavbu diaľnic v tomto roku išla suma 16 mld. SKK (po prepočte), je to pokles (bez kurzových rozdielov) oproti plánu o 1,7 mld. SKK (nesplnený plán privatizácie) a prestavalo sa 92,4%, ďalších 6% však išlo na obnovu Jadranskej Magistraly a na väčšie opravy existujúcich diaľnic (cesta I. triedy), ostatné financie idä späť do štátneho rozpočtu.
Na výstavbu, prípravu a údržbu diaľnic má ísť v r. 2008 v Chorvátsku suma v prepočte na naše 18-21 mld. SKK, pričom na výstavbu približne rovnaký balík ako v r. 2007. Je to menej, ako boli napr. sľuby opozície, ktorá voľby prehrala, ale vládna koalícia presunula časť zdrojov na urýchlenú dostavbu mestských okruhov a obchvatov: Split, Omiš, Rijeka, ktoré chce mať do r. 2011 kompletne otvorené (šibeničný termín).