- Pri metropole Šariša sa vinie dedinami cesta, ktorá na prvý pohľad možno nezaujme.
- Ide však podľa štatistík o najhoršiu vozovku svojho druhu na Slovensku.
- Podobných komunikácií je na Slovensku viac. HN prinášajú prehľad najhorších ciest druhej triedy.
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Od Prešova smerom na juhozápad sa vinie cesta druhej triedy, ktorá sa končí za obcou Hnilčík. Na prvý pohľad bezvýznamná komunikácia má predsa len na Slovensku v niečom prvenstvo. Ide o najrozbitejšiu cestu svojho druhu.
Podľa čísel, ktoré nedávno zverejnili cestári, je až 55 percent jej dĺžky v nevyhovujúcom stave, ide teda o našu najhoršiu „dvojku“. Tie majú na starosti od roku 2002 spolu s cestami tretej triedy župy.
HN nedávno písali na základe zverejnených štatistík za rok 2024 o štátnych jednotkách. Čísla zachytávajú, aká časť asfaltiek má vyjazdené koľaje a takzvané pozdĺžne nerovnosti.
Najhoršie vyšli cesty na juhozápade krajiny. Pri župných sa však rysuje iný trend. Vyzerá to tak, že tie najhoršie sú na východe a v strede Slovenska.
Obmedzenia už tretí rok
Spomínaná komunikácia pri Prešove nepatrí medzi najvyťaženejšie. Síce v bezprostrednej blízkosti metropoly Šariša po nej jazdí podľa posledných meraní zhruba štyritisíc áut denne, ďalej od krajského mesta sú počty výrazne nižšie.
„Je to taký smer. Je tu pár dedín, tak asi to nie je pre nich také dôležité. Ja neviem ovplyvniť, čo sa má robiť prednostne,“ hovorí Róbert Šoltys, starosta obce Rokycany, cez ktorú komunikácia prechádza.
Viac než stav samotnej cesty ho viac trápi stav mostov na nej. „V dedine je most v havarijnom stave. Pred troma rokmi mi oznámili páni zo Správy ciest, že ho idú rekonštruovať, rozostavali tam dopravné značenie a premávka je obmedzená na polovičný profil, nikto však do toho doteraz ani neťukol,“ sťažuje sa Šoltys.
Na druhej priečke sa umiestnila komunikácia, ktorá ide v súbehu s maďarskými hranicami v Banskobystrickom kraji, prechádza tiež cez Šahy a vinie sa na smer Levice. Viac než polovica tejto cesty je tiež v nevyhovujúcom stave.
Tretia v poradí je asfaltka opäť pri Prešove, ktorá spája Humenné s Medzilaborcami. V zozname 15 najhorších ciest, ktorý si môžete pozrieť nižšie v článku, sme vyberali komunikácie dlhšie ako 50 kilometrov.
Síce patria prvé priečky v rámci zoznamu prevažne cestám na východnom či strednom Slovensku, no svoje zastúpenie tu majú aj cesty na západe.
V celkových pomeroch na kilometre v správe župy vyhráva trnavský a banskobystrický región. Čísla za jednotlivé organizačné zložky Správy ciest zase ukazujú, že najhoršie je na tom okolie Vranova nad Topľou, kde je zlá polovica spravovaných 57 kilometrov, či Dunajskej Stredy, kde je viac než 47 percent zo zhruba 133-kilometrovej siete v nevyhovujúcom stave.
Najhoršie cesty sú na východnom a strednom Slovensku. V prvej pätnástke sú však aj komunikácie v okolí hlavného mesta. FOTO: HN/Milan Záborský
Štatistiky opisujú aj nepomer pri rozdelení celkov v rámci Slovenska. Kým napríklad Banskobystrický kraj má cestárov združených v rámci dvoch veľkých celkov východ a západ, Prešov udržuje svoje cesty skrz sedem menších organizácií.
Zlé cesty majú aj naše metropoly Bratislava a Košice, ktoré si desiatky kilometrov ciest druhej triedy spravujú sami. Hlavnému mestu pripadá na celkovú dĺžku 42 percent a Košiciam 46 percent rozbitých komunikácií.
Preťažené autá
Ciest druhej triedy máme viac než 3 600 kilometrov, čo je zhruba o tri stovky menej než jednotiek. Oproti svojim štátnym „súrodencom“ sú väčšinou užšie, majú skôr regionálny význam a nižšiu vyťaženosť.
Nemusí to však byť pravidlo. Napríklad dvojku, ktorá vedie cez Pezinok, využíva denne aj 17-tisíc áut, čím poráža napríklad aj niektoré úseky diaľničného obchvatu Bratislavy.
Nie je preto nezvyčajné, že sa župa snaží postaviť tejto ceste alternatívu mimo intravilánu. Ide však skôr o raritu a o nových cestách druhej triedy sa bežne neuvažuje.
Prostriedky teda prevažne mieria na ich rekonštrukcie. Tých je však celkovo menej než v prípade diaľnic, ktoré zhltnú všetky peniaze vybrané na mýte. Kraje však uvažujú o novej možnosti, ako financovať opravy svojich komunikácií.
Jedným z dôvodov, prečo sú dvojky v takomto stave, je podľa hovorkyne bratislavskej župy Lucie Forman ich preťaženie.„Bratislavský kraj je tranzitným regiónom a cesty II. a III. triedy často slúžia ako obchádzkové trasy,“ povedala s tým, že ťažšie vozidlá spôsobujú nerovnosti a predčasné opotrebovanie ciest, ktoré si vynucuje aj častejšie opravy,
Tony stavebného materiálu, kameniva, štrkopieskov, dreva či veľkokapacitných kontajnerov dávajú každej jednej ceste „nakladačku“.
Na cestách praskajú krajnice, vytvárajú sa koľaje a diery,“ pridáva sa Trnavský kraj. Niektoré župy by preto privítali, keby mali v tomto smere podobné kompetencie ako štát a na svojich cestách by si mohli vážiť vozidlá a za porušovanie rozdávať pokuty.
Ďalší Rážov mostný tender: cestári hľadajú firmy, ktoré sa pobijú o 27 miliónov eur
Banskobystrický kraj preto navrhol zmenu legislatívy tak, aby mali župy právomoc zastavovať vozidlá, udeľovať pokuty a aby vybrané peniaze išli do rozpočtov krajov, ktoré by financovali opravy ciest.
„Ak sa zmenu podarí presadiť, cieľom kraja bude robiť kontroly tak často, aby si už nikto netrúfol jazdiť preťažený,“ povedala vedúca oddelenia komunikácie Banskobystrického samosprávneho kraja Jana Čunderlíková.
Viac právomocí
Na preťažené kamióny na cestách sa na ministerstve dopravy pýtalo aj združenie Aros, ktoré zastrešuje vlakových dopravcov. Zaujímali ich predovšetkým mosty križujúce železničnú trať a ich stav. Cestári však priznali, že počet nákladných áut, ktoré sú ťažšie než povolený limit, narastá.
Kým v roku 2021 pripadalo na 117-tisíc kontrol zhruba 500 porušení, v minulom roku to bolo na 119-tisíc kontrol takmer trikrát toľko.
Ministerstvo dopravy tlak zo strán žúp na zmenu legislatívy vníma, ide však podľa nich o komplexný problém, kde je potrebná súčinnosť ministerstva vnútra aj financií. Samosprávy by mali v prípade takéhoto zámeru mať k dispozícii dostatok odstavných plôch, ktoré musia spĺňať štandardy z hľadiska bezpečnosti premávky.
„Aktuálne je dohoda, že zástupcovia SK8 preveria legislatívne, finančné, administratívne a praktické možnosti realizovania svojho zámeru a prípadne pripravia pracovný návrh legislatívnych zmien, ktorý môže slúžiť ako východisko pre ďalšiu diskusiu,“ povedala hovorkyňa ministerstva Petra Poláčiková.
Medzi krajmi však tiež nie je v prípade váženia stopercentná zhoda. Napríklad nitrianskej župe, ktorú vedie Branislav Becík, nové kompetencie nechýbajú.
„Z nášho pohľadu je vhodnejším riešením častejšie vykonávanie kontrol a následné pokutovanie preťažených vozidiel orgánmi, ktoré tieto kompetencie majú,“ odkazuje kraj.