4,5m na den by bolo stale malo. Takym tempom by na konci roka 2019 este len prerazili rury. Musia vysekavat aspon na 6m denne ako nutne minimum ak to chcu stihnut v terminoch.
Lorenc, pokial sa nemylim, tak sa razi non-stop. Ale dlzky zmien neviem. Ak sa mylim, nech ma niekto opravi.
4,5 m denne znamena na 4 celbach dokopy 6km rocne => koniec razenia by bol na jar 2018
Mireceq, mas pravdu. Zabudol som to vynasobit dvomi.
magnus reagoval podľa všetkého na údaje od PetRus z 16.2.2016
Trošku som oprášil staré články z časopisu Tunel, aby som si v tom urobil viac jasno. Časopis Tunel 4/2006 v článku o Višňovom uvádza, že prvých 115 m sa razí v ílovcoch a pieskovcoch (to už máme za sebou) a potom ďalších 1284 m (až do 1399 m od ZP) máme zónu Mezozoikum-fatrikum, ktoré pozostáva z vápencov rôzneho typu, dolomitov…V čase, keď reagoval magnus na vyrazených 660 m, tak podľa tabuľky v časopise boli raziči niekde vo vrstve “vápenec gutensteinského typu, dolomit, karbonatické ílovce” a magnus to komentoval slovami, že v ďalšej vrstve sadrovcov, skrasovatených vápencov budú najvyššie deformácie. Momentálne sme stále v tej vrstve Mezozoikum-fatrikum (končí až v 1399 m od ZP) a výkon máme 3,8 m/deň a to podľa vyjadrenia magnusa majú byť zóny s maximom deformácií. Keď skončí Mezozoikum-fatrikum (1399m od ZP), je tam ďalších 18 m prechodové pásmo Mezozoikum-tatrikum (to bude nejaký zlom, porucha) a následne prechádzame do zóny Paleozoikum-Kryštalinikum, ktoré pokračuje až úplne “do konca”. Nie som geológ. Moja otázka: Dá sa predpokladať, že po prechode do zóny kryštalinika sa rýchlosť razenia z 3,8 m/deň ešte zvýši? Ja usudzujem, že áno. Z tabuľky vidieť, že napr. parameter “Model deformácie in situ” v MPa má v Paleozoiku najvyššie hodnoty, a naopak v pieskovcoch a ílovcoch (prvých 115 m) najnižšie hodnoty, vápence a dolomity sú niekde medzi tým. Usudzujem, že obdobia najrýchlejšieho razenia nás pravedopodne ešte len čakajú, ak sa raziči prerazia do kryštalinika…môže niekto tento môj predpoklad potvrdiť? Dík 
.
Časopis Tunel 2/2003. Uvádza sa tam, že najvyšší denný razičský výkon pri metóde NRTM od ZP bol 7,6 m a mesačný 143,8 m. Takže 3,8 m nie je v porovnaní s tým nič extra, ale asi budú raziť ešte v lepšom prostredí ako razia teraz, tak uvidíme. Zase je pravda, že tých 7,6 m/deň môže byť ojedinelý a dlhodobo neudržateľný výkon. Možno tých spomenutých 4,5 m/deň je reálnejších, uvidíme až časom.
Neviem či som si to všimol správne, ale na jednej fotke to vyzerá, že začínajú prípravy na betónovanie sekundárneho ostenia. Vie niekto viac?
Xenon, prave po prechode do krystalinika je mozne este zvysit tempo napr na 4,5 m/den pretoze toto su konsolidovane horniny. jedny z najstabilnejsich na slovensku.
A ak chcu stihat terminy a deadlines, tak take tempo aj nasadit musia (podla vypoctu mirecequa).
Maxx787,
dík za reakciu Takže tomu rozumiem správne, ok. Napadlo ma ešte ale, že teoreticky od východného portálu by mala ražba prebiehať rýchlejšie, lebo tam razia práve v tom kryštaliniku od začiatku, že? Škoda, že na maherovom obrázku pre VP http://dialnice.info/gallery/image_page.php?album_id=139&image_id=32969 sa nedajú odčítať prerazené metre za jednotlivé mesiace, alebo za nejaké obdobie (je tam iba údaj z apríla 2016 a admin žil. diaľnic bohužiaľ neuvádza vyrazené metre z VP). Akurát je z obrázku zrejmé, že v oboch rúrach razených od VP neustále zvyšujú rýchlosť razenia, to je fajn. Predpokladám ale, že tam trhať rekordy tiež nebudú, ak vyslovene nebudú musieť, som zvedavý kde sa to tempo ustáli, lebo nepredpokladám, že by ho neustále zvyšovali.
Takže zo ZP v severnej rúre budú ešte cca 460 m raziť vo vápencoch, dolomitoch…kým sa dostanu do zóny kryštalinika, to je tak na 4 mesiace pri terajšom tempe…
Ono rychlost razby sa este prisposobuje vyskou nadlozia a pripadnym zlomom v prechodovej oblasti (medzi Turcianskou kotlinou a Malou Fatrou). V portalovej casti by sa malo razit pomalsie, ale ked sa dostanu tak 100 - 200 m od portalu tak by tam uz mohli ist na to cca maximum. Ak tu niekto robi priamo v tuneli tak nech sa vyjadri, myslim, ze to je skor pre takych uz. Ja mozem zhodnotit tak geologiu v tuneli a povedat, ci je to OK, alebo problemove, ako povedzme Zilina.
Xenon, určite Uranpres s Talianmi pracujú v ustálenom už zdokonalenom stereotype. Mimo zaužívaný stereotyp by sa trhať nemali, lebo to prináša riziká nehôd… Skôr by som povedal, že sa znáročňuje logistika, lebo dávku rubaniny treba vyvážať z väčšej hĺbky tunela /pre 1ks diery 100-110m2 x 3,8m/takt x cca2,7t/m3=min1000t…cca 70 tatroviek/. Simultánne sa dorubávajú výklenky, robí izolácia, SO /hrubosprostý odhad: množstvo betónu rádove 1000t betónu/12,5m šalovací tunel ; znovu 70 ks 15t domiešavačov/. Takže s tým stupňovaním vyrúbaných m/deň to bude veľmi náročné.
kto môže a vie nech má opraví
kryštaliník má mer. hmotnosť plusmínus 2,7 t/m3
Prípravné práce pre senkundárne ostenie sa začali na východnom portáli. Na západnom zatiaľ nemám info, že by sa niečo podobné realizovalo.
Rúbanina sa z rúr vozí von Tatrovkami? Nieje tam na to nejaký vláčikový/pásový dopravný systém..?
Tak razí sa Nonstop? Nik to nepotvrdil.
Bol som doma cez víkend a informácie čo mám, tak sa určite razí nonstop. A ako ste počítali, koľko metrov razia za deň?
Ja len podla dedukcie toho,že začiatkom mája boli na troch kilometroch a teraz sú skoro na 4, tak potom je to jednoduchá matematika nie, vyrazili kilometer? Ak je to kilometer len v hlavných 4 tubusoch, tak 1000/4/30 dní-tak za 24 hodín je to 8,33 metra na tubus, ak je to aj s únikovými počítané,tak vtedy 6 tubusov, takže 1000/6/30- tak za 24 hodín je to 5,55 metra na tubus a keby mali len 900 m na 6 tubusov, tak je to stále priemer 5 metrov na tubus. Alebo sa mýlim? Možno som niečo zabudol, Keď tak ma opravte.
A koľko tatroviek rúbaniny vyjde z jedného výrubu v jednej tunelovej rúre. Bodrík dopravník tam asi nebude. Pri akom type tunelovej stavby sa uvažuje s koľajovými dopravníkmi?
Lorenc, príspevok vyššie od plša máš počet tatroviek
miro2786
Zobral som najnovšie dáta zo ZP, severná aj južná tunelová rúra (zdroj: admin žilinské diaľnice), od VP som nenašiel najaktuálnejšie dáta, takže som s razením od VP nepočítal. Najnovšie dáta zo ZP (6.6.2016) som porovnal s dátami pre ZP z 5.4.2016 (obrázok od maher, vyzerá dosť oficiálne), z toho som vypočítal koľko prerazili v každej rúre za tie 2 mesiace, v severnej aj v južnej od ZP. V južnej vyšlo vyššie tempo ako v severnej: 3,8 m/deň…z toho som usúdil, že maximálne touto rýchlosťou sú schopní momentálne raziť od ZP. Ako píšem, nepočítal som s razením od východného portálu, nepočítal som sa razením výklenkov, zobral som iba dáta, ktoré boli ako tak relevantné a známe, od ZP. Vychádzal som aj z môjho predpokladu, že v južnej rúre od ZP mali určitý sklz voči severnej rúre, tak sa asi snažia znížiť vzájomný rozdiel medzi kalotami na tých cca 100 či 150 m, takže asi väčšie úsilie vrhli do južnej tunelovej rúry a severná síce nestojí, ale pokračuje pomalšie zatiaľčo južná sa za ňou doťahuje. Len moja špekulácia, samozrejme. Takže tempo južnej rúry som bral ako to, čo sú momentálne schopní raziť (ak sú motivovaní a chcú) v rúrach od ZP…takže 3,8/deň je rýchlosť v 1 čelbe, nie v 4 či 6 čelbách spolu. A len som si zašpekuloval, či tých 3,8m/deň v 1 čelbe je dosť rýchle alebo nie…no a následne sme prišli v diskusii k záveru, že ak budú raziť v kryštaliniku, tak to môžu ešte zrýchliť.
Xenon
jasne jasne to chápem to súhlasí ty si vypočítal priemer za dva mesiace od ZP, ten môj výpočet je len čisto hrubý odhad na ten jeden kilometer, ktorý udájne za ten posledný mesiac mesiac vyrazili celkovo
Aká tatrovka pracuje na tuneli Višňové doložil Miroslaw youtube.com/watch?v=VTCM2jO … 7jOYv-m93- .
Razený tunelový profil, čo som vyššie počítal s 100-110 m2 patrí skôr NRTM, v časopise Tunel /citovaný vyššie/ preberajú tunel v Taliansku razený metódou ADECO-RS a ten mal rúbaný profil od 120-145 m2.
Podľa vyhlásenia NDS na kontrolnom dni je vyrazených 3.5 km (neuvádzajú ku ktorému dňu)
viewtopic.php?f=35&t=21555
tak podla radovho odkazu, kde píšu,že by mali raziť až 30 metrov denne,takže aj 7,5 metra za deň na tubus,to znie fajn