Tunel Višňové a úsek D1 Lietavská Lúčka - Dubná Skala: Zistite najnovšie informácie o meškajúcej diaľnici D1 na Slovensku. Diskusia o termínoch dokončenia.
Úvod a význam projektu
Úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala je jedným z najdôležitejších dopravných projektov na Slovensku. Jeho cieľom je odľahčiť dopravu v Žiline a zvýšiť bezpečnosť na exponovanom úseku cesty I/18 pod Strečnom.
Celková dĺžka úseku: 13,5 km
Dĺžka tunela Višňové: 7,5 km
Tunel má dve samostatné rúry, každá pre jeden jazdný smer
Po jeho otvorení dôjde k plynulejšiemu prepojeniu západu a východu Slovenska a k výraznému skráteniu času jazdy medzi Žilinou a Martinom.
Kľúčové historické míľniky a problémy
2014 – 2015: Spustenie výstavby, začiatok razenia tunela Višňové
2018: Prerazenie oboch tunelových rúrov
2019: Zastavenie prác kvôli sporom so zhotoviteľom
2021: Projekt prevzala spoločnosť Skanska a pokračuje vo výstavbe
Pôvodný termín otvorenia (rok 2018) sa opakovane posúval kvôli:
Zmluvným a technickým problémom
Nedodržaniu harmonogramu pôvodným zhotoviteľom
Narušenej dôvere medzi investorom a zhotoviteľmi
Aktuálny stav výstavby a termín dokončenia
Júl 2025: Dokončená betonáž vozovky v oboch tunelových rúrach
Prebieha inštalácia technológií: ventilátory, osvetlenie, bezpečnostné systémy, dopravné značenie
Pokračujú práce na okolitých objektoch: spevňovanie svahov, oplotenie, úpravy terénu
Aktuálny termín sprejazdnenia: Koncom roka 2025 alebo jar 2026 (zmluvne stanovený termín: jar 2026)
Projekt je vo finálnej fáze výstavby a snahou je otvoriť ho čo najskôr.
Máte aktuálne fotografie alebo videá zo stavby? Podeľte sa! Vložte sem obrázky, napr. z návštevy lokality, z médií alebo z dronových záberov.
Technické a zaujímavé fakty
Tunel Višňové:
Dĺžka: 7 500 m
Najdlhší diaľničný tunel na Slovensku
Dvojrúrový, s únikovými prepojeniami každých 500 m
Úsek obsahuje:
8 mostov, z toho najdlhší má 947 m
5 rámových objektov, 4 oporné múry, 2 protihlukové steny
Náročné geologické podmienky: výdatná podzemná voda, poruchové zóny hornín
Použitá bola technológia NATM (Nová rakúska tunelovacia metóda)
Kompletne moderné systémy riadenia, osvetlenia a bezpečnosti
Zapojte sa do diskusie!
Máte vlastné skúsenosti, fotografie alebo informácie z terénu? Pridajte komentár, opýtajte sa, alebo doplňte fakty k projektu.
Pomôžte nám sledovať vývoj jedného z najväčších dopravných projektov na Slovensku!
Ale už aj vtedy sa vedelo a pripravovalo na stavbu diaľnic za spoluúčasti zo súkromných zdrojov a mne ide skôr o to, že čitateľ sa dozvie zaujímavé informácie o tomto projekte.
Tunel Višňové sa nachádza na diaľnici D1 medzi Žilinou a Martinom. Prekonáva pohorie Malej Fatry. Nahradí preťaženú cestu I/18 medzi Žilinou a Vrútkami. Ročná priemerná denná intenzita na tomto úseku dosahovala v roku 2000 až 16726 vozidiel za 24 hodín. Prieskumnú štôlňu začali raziť v septembri 1998 v osi južnej tunelovej rúry. Štôlňa bola razená od oboch portálov súčasne. Zo strany západného portálu (za obcou Višňové) sa razilo klasickou metódou NRTM (Nová rakúska tunelovacia metóda). V dĺžke 704 metrov sa razilo dovrchne so sklonom 0,50%, ďalej úpadne so sklonom 2,27% v dĺžke 2414 metrov. Od východného portálu (pri lome Dubná Skala) sa razenie uskutočňovalo pomocou tunelovacieho plnoprofilového raziaceho stroja (TBM ATB 35 HA) s priemerom frézovej hlavy 3,5 m. Tento úsek sa razil od portálu Dubná Skala dovrchne so sklonom 2,27% v dĺžke 4362 metrov. Razenie prieskumnej štôlne pre výstavbu tunela Višňové sťažovalo rozvoľnenie horninového masívu, ktorý je vyplnený priepustným materiálom a navyše je vysoko zavodnený. Štôlňu s celkovou dĺžkou 7480 metrov prerazili 24.augusta 2002. Prieskumná štôlňa bude slúžiť ako úniková cesta počas dvojsmernej premávky v severnej tunelovej rúre. Začatie výstavby tunela je plánované až na rok 2007. Južná tunelová rúra sa začne stavať až po vyčerpaní dopravnej kapacity severnej tunelovej rúry.
Súhlas, Alexander. Dnes sa schválilo PPP financovanie tohto úseku. Neviete niekto, či do sumy určenej na tento úsek je zarátaná aj cena na tento tunel. Čo som počul, tak tam boli dosť veľké problémy (veľký prítok vody - dokonca tam vraj vyschli v nejakech zahradkarskej osade kvôli tomu studne) pri razení prieskumnej štôlne a zverejnená cena sa mi na tie problémy zdá nejaká primalá.
Ak sa urobi dobre tesnenie toho tunela tak by to mohlo byt ok … inak ked si dnuka v hore staci aby si sa posunul o meter na bok a uz su tam ine podmienky … to hlavne pri malych vyskach nadlozia tam su vzdy velke problemy ale na slovensku nebude asi ani jeden tunel co bude mat nadlozie viac ako 500m (isto este prehanam) sak kde by sme taku horu nabrali … tei studne sa znova naplnia ale hlavne musi byt ten tunel velmi dobre vodotesny inak ho mozu pouzivat ako zdroj pitnej vody tak ako najdlhsi zeleznicny tunel v SR (zhruba 4.5km - Čremošniansky tunel) ale asi toak nebude … sak kto by tu vodu pil … takze jedine dobra hydroizolaca … co sa tyka nakladov … mozu byt sposobene ze viac ako polovica tunela bude razena pomocou TBM … teda dufam inak si to neviem vysvetlit … TBM razi o cosi lacnejsie ale iba ak je dobra pevna skala bez poruch … inak sa to moze predrazit tak ze sa to moze rovno razit NRTM …
Čiže, ak zosumarizujem Tvoj príspevok, je reálne, že sa to predraží. Čo som počul, tak tam mali okrem už spomínanej vody problémy aj s poruchami. A keď to k tomu prirátam, tak to vyzerá tak, že tá cena bude predsa len vyššia. Ale nechajme sa prekvapiť.
ja ťa len doplním. Tá cena, to je cena, za ktorú by to chcel postaviť štát, ale cena PPP bude vyššia o cca. 200%, takže tam už bude zarátaná aj možná iná skladba pohoria, presnejšie aj toto treba vedieť vhodne zapracovať do zmlúv, aby ani štát nemal absolútne práva, ale zase aby ani stavebno-finančné konzorcium nemalo absolútne možnosti, pretože by tá cena potom mohla byť vyššia aj o 300% v konečnom dôsledku, než keby to reálne staval štát.
Ako môže stáť 1 km 2-rúrového tunela Višňové približne 1,1 mld Sk, keď takisto stál aj 1 km 1-rúrového tunela Branisko, prípadne iných obojsmerných tunelov? Alebo Branisko bola výnimka?
Tá cena 8,6 mld sa mi však zdá aj tak prinízka kvôli dĺžke tunela…
je to drahé, to všetci vieme, ale je to potrebné. Keď to nebude stavať PPP, tak sem musí prísť ľavica na niekoľko rokov, ktorá to stavať bude s úverami a budeme mať neskôr Euro.
AV: SR ma stale na euro rezervu 1 rok co sa rozpoctu tyka. aj ked je fakt, ze sa skor divim ze to miklos nevyuzije. lebo v podstate rok 2006 je posledny rok kedy mozeme oficialne prestrelit 3% deficit rozpoctz
toto napriklad idu vyuzit cesi kedy si chcu tento a buduci rok este zobrat uvery a vyrazne prestrelit deficit rozpoctu na hdp
hociaka vlada uz takuto moznost mat nebude, lebo od 1.6. zrejme uz budeme v ERM II
Náš dlh v pomere k HDP je na úrovni niekde okolo 43%, ČR ho má na úrovni okolo 17% a limit pre prijatie Eura je max. 60%.
Limit pre deficit št. rozpočtu je 3%, my sa tam blížime. Ešte sú tam limity aj pre kurz Sk ako aj pre infláciu.
Tiež neviem, prečo si ešte nepožičiame, my máme z čoho splácať, ekonomika aj príjem rozpočtu rastie. Ekonomika o 5% a čítal som, že v r. 2007 až o 7%, keď pôjdu automobilky.