Dlzka tohoto dialniceho useku je 6,5 km a nachadza sa v Bratislave. Prace sa zacali v r. 1999, plan otvorenia je v r. 2006 a celkove dokoncenie prac je naplanovane na r. 2012. Stavbu realizuje Doprastav, a.s.
Viac k tomuto useku (foto): ndsas.sk/index/index.php?ids … 1=0&prm2=6
Adoas,
pozor na chyby na stránkách NDS a.s. Právě jsi na jednu skočil. Tento úsek je od 30. srpna 2002 v provozu.
Pěkné fotky jsou na JG stránce
highways.sk/highways/Mierova-Senecka.html
To je tak, keď Grék pridáva nové úseky. 
To samozrejme nebolo nič osobné, pretože aj veľa Slovákov sa tu mýli. Stane sa a aspoň sám vidíš, že nie východ SR (D1) má na stránke NDS nepresné informácie, ale že ani západ SR nie je na stránke správne uvedený. Asi máme tak veľa úsekov postavených, že je zbytočné uvádzať tie otvorené úseky.
Flintstone,
OK. Ja som si presiel stranku slovenskej dialnicnej spolocnosti a na tomto forume uz dlho nepribudali nove temy, nove dialnicne useky a vsetky ktore tu su - tak tie su 2-3x prediskutovane a moze sa zacat o dalsich, pretoze uz sa bude investovat stale vacsia suma na vystavbu dialnicnej siete (r. 2006 bude zrejme podobny r. 2005), pomoze tomu PPP ale samozrejme ze je tu aj moznost (ak bude lavicova vlada) ze sa budu dialnice financovat viac cez uvery. Viem, ze 17 tem nie je malo, ale je to podstata - nie su v tom kratke tunely, ani niektore useky R2, R3 atd. D1 Mierova - Senecka, to ma prekvapilo, ja si neoverujem kazdu info hned - nemam na to ani cas a ani (doteraz) dovod a nemal som moznost po tomto useku cestovat. 
Veľké investičné dielo si vyžaduje zvýšenú pozornosť všetkých zúčastnených strán
Na cene výstavby diaľničného úseku Mierová - Senecká má podiel aj kvalitatívne zvýšenie úrovne dopravy v Bratislave
Z a účasti predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu a veľvyslanca a vedúceho Delegácie Európskej komisie v Bratislave Erika van der Lindena odovzdali 30. augusta t. r. do predčasného užívania diaľničný úsek D 61 Mierová ulica - Senecká cesta.
Investorom stavby bola Slovenská správa ciest (SSC) a zhotoviteľom Doprastav, a. s., Bratislava. Ako projektant diela figuroval Dopravoprojekt, a. s., Bratislava, medzi dodávateľmi dominovali bratislavské akciové spoločnosti ELZA a NOPE.
Sprístupnený cestný úsek prepojí dva už sprevádzkované úseky, čím sa vytvorí ucelený ťah diaľnice D 61 z bratislavského Prístavného mosta po spojazdnený úsek diaľnice v Ladcoch. Nová komunikácia umožní odklonenie tranzitnej dopravy prichádzajúcej z Maďarska a Rakúska severným aj východným smerom, čím výrazne zlepší environmentálne pomery v dotknutej časti mesta.
Úsek pozostáva okrem iných objektov i z piatich mimoúrovňových križovatiek, ktorých vetvy dosahujú dĺžku 7468 metrov. Z mostných objektov, ktoré sa na stavbe realizovali, sa patrí vyzdvihnúť estakádu smerom na Prievoz, ktorá meria viac ako 1,7 kilometra. Práve ona bola technicky, finančne i časovo najnáročnejším objektom na stavbe, zahŕňajúcej ďalších pätnásť mostov, z toho osem na vetvách križovatiek. Súčasťou diaľnice budú aj dve odpočívadlá s rozlohou osem hektárov.
Finančná pomoc zo zahraničia
Výstavba infraštrukturálneho diela si od októbra 1999, keď sa začala, vyžiadala stavebné náklady 110,9 milióna eur, celkové práce na ňom boli vykalkulované na 147,7 milióna eur. Pomoc PHARE, ktorého prostredníctvom sa cez štátny rozpočet stavba spolufinancovala, predstavovala 15 miliónov eur, úverom 72 miliónov eur prispela Európska investičná banka (EIB).
Z prostriedkov, ktoré EIB poskytla vlani, sa financovali projekty v desiatich kandidátskych stredoeurópskych krajinách, na Cypre a Malte s cieľom priblížiť ich k štandardom Európskej únie. Celkovo šlo o 2,7 miliardy eur.
Základom je kvalita komunikačnej siete
Na zlepšenie komunikačnej infraštruktúry financovala EIB prepojenia medzi jednotlivými krajinami, ako aj medzi týmito regiónmi a samotnou úniou. Dôraz sa kládol na projekty, ktoré chránia a zlepšujú životné prostredie.
Približne 56 percent celkovej sumy pôžičiek smerovalo do dopravy a telekomunikácií, či už išlo o modernizáciu a zvýšenie kapacity železničnej a diaľničnej siete alebo opravy mostov na Dunaji. Podporu získali aj pozemné i mobilné telekomunikácie.
V mnohých prípadoch boli dopravné a environmentálne projekty financované pomocou grantov z programu ISPA, pričom EIB rozšírila škálu pôžičiek na zabezpečenie infraštruktúry o oblasť zdravotníctva a vzdelávania.
Mierovú - Seneckú dokončia v budúcom roku
Práce na tomto bratislavskom diaľničnom úseku v celkovej dĺžke 6,48 kilometra budú ukončené až v polovici budúceho roka, spresnil riaditeľ Doprastavu Dušan Mráz. Doprastav ešte dokončí niektoré objekty patriace k príslušenstvu diaľnice, napríklad odpočívadlá či svahy pod mostnými objektmi. Dôvodom oneskorenia je presun finančných prostriedkov vo výške 380 miliónov Sk na budúci rok, hoci konečný termín ukončenia stavby mal byť 30. október 2002.
“Štátny fond cestného hospodárstva zrušili, jeho právomoci prešli na ministerstvo financií a tam nezabezpečili dofinancovanie stavby v zmluvne dohodnutom termíne. Vzhľadom na predpísané technologické postupy špecifických prác preto nemožno stavbu dokončiť skôr ako v júni budúceho roka. Valorizácia prác, ktorá vychádza zo vzájomnej zmluvy medzi obstarávateľom a zhotoviteľom, tak stavbu predraží zhruba o 20 miliónov Sk,” uvádza predseda Predstavenstva Doprastavu Ivan Šesták.
Dôsledky pevného kurzu
Tender na zhotoviteľa diaľničného úseku Mierová - Senecká v Bratislave vyhral Doprastav s ponukou takmer 61 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty v októbri 1998. Druhý uchádzač ponúkol cenu o 15 percent vyššiu.
Keďže ide o stavbu, ktorá sa financuje z pôžičky EIB so štátnou zárukou a z nenávratného príspevku fondu Phare, zahraničný partner po preverení víťaznej ponuky povolil podpísanie zmluvy medzi Slovenskou správou ciest ako obstarávateľom a Doprastavom ako hlavným zhotoviteľom až v máji 1999.
Základnú cenu dodávky stavby podľa pôvodného plánu stanovili v pevnom kurze 40,77 Sk za jedno euro. Jednotkové ceny, zohľadňujúce pohyb vo vzájomných menových kurzoch, sa každý štvrťrok prenásobia oficiálnymi indexmi Štatistického úradu SR, ktoré v podstate kopírujú infláciu. Za posledné dva roky sa tento koeficient pohybuje okolo sedem percent ročne.
“Pokiaľ ide o zmluvu v eurách a pevne stanovený kurz, nie je diaľničný úsek Mierová - Senecká pre Doprastav lukratívna zákazka. Všetky neskôr požadované práce sa odvíjajú od tohto kurzu, ceny sú v súčasnosti už nereálne - a zisk je len mierne nad nulou,” spresňuje podpredseda Predstavenstva Doprastavu, a. s., Bratislava Dušan Mráz.
Ako došlo k zvýšeniu cien
Hoci sa Doprastav zaviazal postaviť bratislavský diaľničný úsek Mierová - Senecká približne za 61 miliónov eur, po nespočetných dodatkoch k základnej zmluve dosiahne táto suma takmer 75 miliónov eur. Príčinou sú predovšetkým zmeny v územnom pláne Bratislavy, kde jeho spracovateľ nerátal s aktivitami súkromných obchodných spoločností.
Pravdou totiž zostáva, že pod zvýšenie stavebných nákladov za bratislavský diaľničný úsek Mierová - Senecká sa podpísali viaceré obchodné spoločnosti, ako napríklad Soravia alebo Ikea, s ktorých expanziou skostnatený - a v súčasnosti vlastne neplatný - územný plán mesta nerátal.
Za pozornosť stojí aj napojenie tohto úseku diaľnice na bratislavskú mestskú časť Vajnory. Sú to náklady, ktoré za Bratislavu ako mesto vyriešila zmluva o diaľničnom úseku medzi Seneckou a Mierovou ulicou zo zahraničných fondov. Za zvýšením cien za diaľničný úsek je tak zlepšenie dopravných vzťahov v hlavnom meste SR, iniciátorom zmien v pôvodnom projekte však nebol realizátor prác. Ten len zrealizoval to, čo si investor objednal.
Cena za podrobný geologický prieskum je pojem neznámy
Kto sa aspoň čiastočne dokáže zorientovať v jednotlivých položkách rozpočtu stavebných prác, vie, že cena podrobného geologického prieskumu sa jednoducho nedá vopred presne vyčísliť. Dá sa v priečnych profiloch a v určitých vzdialenostiach od seba odhadnúť, ale prekvapenia tektonických porúch, sa jednoducho vylúčiť nedajú.
Na otázku, či sa podobným prekvapeniam, ktoré by podrobný geologický prieskum vylúčil, nedá predísť, Ivan Šesták odpovedá: “Veľké inžinierske diela predstavujú aj veľké riziko. Ako príklad uvediem stavbu tunela pod Lamanšským prielivom. Konečné investičné náklady - zdôrazňujem - súkromného investora presiahli pôvodne predpokladané náklady trojnásobne.” Iste, keby bol stavbe predchádzal presný geologický prieskum, stavebné náklady mohli byť nižšie, no celkové podstatne vyššie. “Ceny podrobného geologického prieskumu sú také vysoké, že riziko z dodávok prác navyše z tohto titulu akceptujú všetky zahraničné inštitúcie,” uzatvára I. Šesták.
Ani všetky nepriaznivé finančné či stavebné komplikácie však neprekryjú to najdôležitejšie, a to potrebnosť tohto diaľničného prepojenia. Ukázalo sa to už počas posledného prázdninového víkendu, keď prepojenie podstatne zmiernilo zvýšený nápor dovolenkárov, vracajúcich sa domov. V rozhlasových správach o dopravnej situácii na Slovensku sa už viac nespomínali dopravné zápchy v okolí Mierovej či Seneckej. Zdá sa, že zaťažkávacia skúška novej komunikácie dopadla na výbornú.
Daniela Zverková
reportérka týždenníka pre ekonomiku TREND
Diaľničný obchvat Bratislavy bude pozostávať z troch častí:
Diaľničný úsek D 61 Mierová ulica - Senecká cesta. Túto stavbu spolufinancovala Európska únia sumou 15 miliónov eur z fondu PHARE.
Diaľničná spojnica Prístavný most - Viedenská cesta. Tento projekt spolufinancuje Európska únia z fondu ISPA sumou 27 miliónov eur. Ďalších 70 miliónov eur poskytne Európska investičná banka a slovenská vláda. V súčasnosti prebieha výberové konanie na dodávateľa stavby, ktorá by sa mala začať v roku 2003 a ukončiť v roku 2006.
Tunel Staré Grunty - diaľničný úsek, spájajúci most Lafranconi s diaľnicou do Českej republiky, bude financovaný japonskou pôžičkou a slovenskou vládou. Jeho výstavba sa bude realizovať súbežne s výstavbou spojnice Prístavný most - Viedenská cesta.
Povedzme, ze tento takmer 4 roky stary clanok ma svoju historicku hodnotu, ale mozno bolo dobre okrem zdroja uviest aj datum zverejnenia.
Ina vec ma ale hneva viac - oznacenie dialnica D61. Kto vie, kedy presne bola po rozpade federacie “premenovana” D61 na sucast slovenskej D1? Lebo nielen v tomto historickom clanku, ale aj napriklad minuly tyzden v inych novinach sa objavovalo oznacenie dialnica D61 z ust tzv. kompetentnych ludi. To sa uz rovno v Bratislave moze pisat o stavbe veziaka na Malinovskeho ulici ci o rekonstrukcii namestia 4. aprila.
Nevedko, nepochopil si … moja chyba, mal som napisat. 
Tento clanok je stary, … ale je tu vysvetlene, preco bol usek drahsi atd.
Je to take zaujimave - nikto Vas nenuti citat temy o dialnicnych usekoch, ktore su postavene.
To je prave jediny dovod, preco som priznal, ze ma tento clanok svoju historicku hodnotu. Inak trvam na tom, ze je vhodne uvadzat u starych materialov datum ich vzniku. Lebo neinformovany clovek, ktory ako napriklad ty pozna usek Mierova - Senecka iba z (tohoto) webu, moze byt zmateny nedatovanym tvrdenim, ze "odovzdali 30. augusta t. r. do predčasného užívania diaľničný úsek D 61 Mierová ulica - Senecká cesta.
".
Je to take zaujimave, ze aj o dialnicnych usekoch, ktore su postavene, sa da dozvediet mnoho novych informacii. Napriklad aj to, preco bola ich stavba predrazena 
Mňa zaujala jedna vec na tejto stavbe. Skúste mi to niekto vysvetliť. Na tomto úseku som videl niečo ako pilier “navyše”. Vyzerá to tak, že je tam len ako dažďový zvod. Ak je to pravda, tak je to dosť drahé riešenie. Myslím, že je ich tam viac. Nemám konkrétne foto, ale trochu to vidieť tu:
Pokud myslíš tu červenou trubku nalevo, tak to je svod. Není to drahé řešení, pokud by tam byl jen jeden svod, tak by při velkém množství vody nemusel stíhat a voda by byla rozlitá po vozovce, což by ohrožovalo bezpečnost provozu. 
skor asi myslel ten pilier pod tou trubkou, na ktorom okrem tej trubky vlastne nic nie je
Asi sa úplne nerozumieme. Ja tvrdím, že kvôli jednej malej trubke postaviť “obrovský” pilier, sa mi naozaj nezdá lacné. A taký istý pilier je aj na mieste kde, žiadna cesta nieje.
Takto jsem si nevšiml.
Saget,
nemáš ještě nějaké jiné fotky? Moc se to poznat nedá. Nevede přes to ještě nějaká rampa?
Nič lepšie namám. Chystám sa to nafotiť už asi dva roky. Vždy keď schádzam k Avionu od Prístavného mostu mi to udrie do očí. Ale určite tam nieje nič iné. Teda nič čo by bolo vidieť zvonku.
Ještě mě napadlo, jestli tam není plánované nějaké napojení na okolní silniční síť.
Áno aj to mi napadlo ale sú tam určite aspoň dva a to medzi dvoma križovatkami ( galvaniho, gagarínová ). Ktoré sú naozaj, od seba len kúsok vzdialené. Ten “druhý” , ktorý nieje na fotke je tesne pred kruhovým pravotočivým zjazdom na Galvaniho.