No, ja sa priznám, že posledné roky vzhľadom na môj vek a choroby, jazdím veľmi málo. Raz týždenne aj to možno 5 km. Takže moc to nie je.
Ale ako malý chlapec (8-15 rokov) som jazdil stále po uliciach Toronta a prechádzal som obrovské vzdialenosti z predmestia do centra a vzdy to skoncilo na nadjazde ponad mnohoprúdovú cestu a potom späť. (dnes je tam 16+16 pruhov). Síce niekedy sa stalo, že som sa tam akosi pozabudol a keď som prišiel, ďalší deň som si akosi sadnúť nemohol.
No … nepochopili sme sa … niekedy som sa zdržal dlhšie na nadjazde na chodníku opretý na zábradlí (ja som mal otlačené skôr lakte a dýchal som tam ten dym), dohoda s otcom bola, že vždy do západu slnka budem určite doma a raz ho to prestalo baviť (bol na nás sám a ja som sa musel starať aj o mladších súrodencov a v emigrácii to ľahké nemal) a niekedy mu “ušla ruka”, keď som prišiel pomaly za tmy. … ale to som si vždy zaslúžil (vtedy som to tak nevidel, no ale čo už).
Teraz je to trasa v rámci pohybu dom-obchod-novinový stánok-dom a niekedy aj dom-vinohrad-dom (to je potom takých 9 km jedna cesta).