S podrobnejším výkladom obsahu som niečo rozpísal. Na konci dňa budú rýchlejšie opravené cestné objekty. 
EÚ sa snaží zvrátiť roky zanedbávania výdavkov na zlepšenie cestnej a železničnej dopravy s cieľom presunu vojakov a tankov. Cvičenia a presun obrannej techniky zo západu na východ ako aj presun bojových delostreleckých skupín do najviac ohrozených častí východnej hranice NATO ukázali skutočný stav ciest v Európe, aj keď na neho už mnoho rokov poukazuje Pentagon. Riziko, že sa nepodarí zachovať mier stúpa a EÚ nemôže čakať na nové prísuny peňazí v schéme CEF po roku 2028.
Military Mobility: EU proposes actions to allow armed forces to move faster and better across bordershttps://transport.ec.europa.eu/n … 2-11-10_en
MEPs adopt EU budget 2023: focus on Ukraine, energy and recovery
europarl.europa.eu/news/en/ … d-recovery
Action plan on military mobility 2.0 (2022 - 2026)
defence-industry-space.ec.europ … %202.0.pdf
V rozpočte na rok 2023 EÚ schválila pre CEF 3 miliardy eur a pre Military Mobility 616 mil. Je to medzičasom zvýšenie o 100% - polovica na cesty, polovica na železnice.
ec.europa.eu/commission/pressco … ip_22_6785
Ako sú na tom mosty na Slovensku je vidieť v štatistike SSC: cdb.sk/files/documents/cest … abulka.jpg - 20 ročná degradácia
resp. Grafické prevedenie: cdb.sk/files/documents/cest … s_graf.jpg 
už za mesiac budeme vedieť stav, kam sa to posunulo za rok - pričom v roku 2022 bolo viac peňazí pridelených na údržbu mostov, tak by to mohlo byť vidieť
Pohľad mocnosti dôležitej pre EÚ: USA:
EÚ sa nemôže extra spoliehať sama na seba. To nie je nejaké múdre konštatovanie, to je logika, ktorá vychádza zo stavu vecí, že sa o bezpečnosť v EÚ starali USA. Národné armády sa hrali každá na svojom piesku podľa svojich záujmov (Francúzsko, Taliansko), v Nemecku pôsobila práve silná Amerika a stav vojska vo východnej EÚ nebola bohvieaká. Úroveň cestnej infraštruktúry je ale zlý aj na západe. Stav nemeckých mostov, slabé riešenia medzi prístavmi a cestnými koridormi vo Francúzsku v napojení na zvyšok EÚ, stav talianskych mostov je nedomyslený. Čím viac na východ, tým horší stav. Základná únosnosť našich mostov neodpovedá potrebám, aké na nás kladú spojenci. Kde aj teoreticky je odpovedajúci most, tak vinou zlej údržby je na ňom zakázaný tranzit alebo v lepšom prípade zníženie povoleného zaťaženia. Takže preprava nejakej 80t súpravy s U.S. tankom nehrozí. Problematická by bola aj ľahšia verzia iných strojov do 60t. Preto je snaha o presuny na našom území po železnici.. z toho celkového pohľadu to čo sa šetrilo za desiatky rokov sa musí teraz platiť aj s úrokmi. To isté Nemci, to čo ušetrili na armáde a nadmerné vsádzanie do ruských energií sa vracia naspäť. Podstatné sú následné rozhodnutia a Nemci sa spamätali veľmi rýchlo. V Nemecku pôsobia Američania v prístavoch a na osi do Poľska. Dopravne sa vypli aj kamery na diaľniciach, aby sa nedalo len tak sledovať čo sa kam preváža. Pre Nemcov je potom dôležitá už len os na Holandsko. ČR/Fr sú pre nich vedľajšie trasy. Tomu sa prispôsobujú konvoje tam, ktoré bežne majú aj 2000 kusov techniky, po 40-70 kusoch.
Známy výrok: ak chcete mier, pripravte sa na vojnu odpovedá dnešku. To neznamená, že sa bude viesť vojna na našom území. To v podstate nepripadá do úvah, preto je nevyhnutné ju udržať mimo nášho územia. (ak by mala byť na našom území, bola by na širokom území, bavíme sa o inom druhu konfliktu).
Je ešte známejší výrok, ktorý sa používa v sekciách pre vojenský mobilitu: Mať lepšiu armádu nemá veľký význam, ak ju nedokážete rozhýbať. EÚ to nechcela v 2022 počúvať, lebo každý veril v nejaký rýchly koniec. Skutočnosť je opačná a rozpočet pre vojenskú mobilitu stúpol v 2023 o 100% z pozície centrálneho rozpočtu a v národných sa to nateraz spočítať nedá, ale infraštruktúrne rozpočty v doprave vo väčšine európskych štátov stúpajú. Ak sa aj nestavia, tak sa udržala alebo zvýšila kapitola údržby a rekonštrukcie. Sú štáty, v ktorých armáda priamo spolupracuje s doteraz civilne zameranými úradmi. Napríklad Bundeswehr sa prepojil v projektovaní do budúcnosti a už odteraz s ich diaľničnou Autobahn. Podobnú schému majú v Británii na National Highways. Armáda diktuje, čo je priorita a čo sa má robiť a zároveň chce, aby niečo bolo v ďalších rokoch preprojektované. Všeliaké križovatky, mosty etc. Podobná situácia je v Španielsku medzi ministerstvom (MITMA) a armádou. … U nás? Zbytočná debata pre krajinu, ktorá desaťročie rieši ako spojiť dve cestné inštitúcie. 
EÚ má vytýčené hlavné koridory. Dodnes nestoja. Má vytýčený program CEF na prepájanie štátov, ale bol znížený, neplní zadané ciele a je navyše v celkovej nedostatočnej výške oproti tomu čo všetko sa má postaviť. Je snaha prepnúť pozornosť na Rail a Road Via Baltica. Musí sa do 2030 zrealizovať severo južné prepojenie Pobaltia s Rumunskom. Posilniť strategické slabiny ako Suwałki Gap, čo je územie medzi Poľskom a Litvou alebo v Rumunsku. V tom druhom prípade sa sústreďujú už dnes veľmi významné americké sily. Koho by to zaujímalo viac, tak môžem doplniť, že je tam kontigent tisíciek vojakov z USA čo najbližšie k Ukrajine. Keby malo prísť k niečomu ťažko predvídateľnému voči NATO, tak do 8 minút leteckou cestou z Rumunska príde k masívnemu útoku na Krym a k vyčisteniu Čierneho mora. Rusko si je toho moc dobre vedomé, kde sú strategické sily NATO rozmiestnené v údernej pozícii (Nórsko, Rumunsko). Pred vojnou na Ukrajine tam boli zlomky, možno 10%. Rotácie z USA tvoria asi 4000 vojakov v Rumunsku, mandát bol predĺžený do jesene 2023. Je to pomerne diskutované, velenie tu už prevzal ** generál, ktorý má praktické skúsenosti z vedenia vojny a rozhodne podľa akejkoľvek udalosti veľmi rýchlo. Rumunsko zdvihlo svoj obranný rozpočet v tomto roku na 2,5% HDP, pričom už v 2021 mali 2%.
Americká generalita má výhrady k prepojeniam dopravných uzlov v Eúrópe: že sa síce dá poslať pomoc a technika z Ameriky, ale následne vzniká problém. Absencia napojení, prepojení. Blokuje to aj presuny medzi európskymi krajinami. A čím viac na východ, tým horšie trasy kvôli obmedzeniam.
EÚ si je toho moc dobre vedomá. Ani nie je v možnostiach vyčerpať miliardy na spoločnej úrovni naraz, preto sa skôr v úrovni NATO apeluje na národné programy pre mosty a cesty. Čo EÚ vyhotovila, tak to je odstránenie alebo zjednodušenie medzihraničnej prepravy pre tento rok s plnením do ďalších rokov a urýchlené schválenie grantov pre Pobaltie na železnice. Sú to ale desiatky mil. eur a potrebné sú miliardy, ale absentujú projekty. V tejto súvislosti bola preto podporená cez CEF príprava pre slovenskú R4. Stavebne možno dobehne naraz časť D3 a R4 o pár rokov, pretože rozpočty budú pre tieto spojenia stúpať. Teoreticky je možné, že D3 z podpory CEF pre cesty vypadne. Bude to záležať od postupov na R4. Je strategické, aby sa pokračovalo plynulo na obchvate Košíc, takže aspoň II. etapa obchvatu R2 (R4) je potrebná ako soľ. Úseky cez Maďarsko sú vpredu. Výstavba strategickej siete v Rumunsku sa tento rok masívne rozbehla a má pokryté financovanie.
Vojenská mobilita, železničná kapitola, dostane v 2023 čiatku 346 mil. eur.
zoznam: railwaypro.com/wp/increased … cond-call/
Dobre si treba všimnúť, že z východnej línie tam absentujeme my. Maďari moc dobre uvedomujú čomu by mohli teoreticky čeliť a určite sa Maďarsko neplánuje politicky podriadiť pod iný štát. Bonus ich projektu bude mimoúrovňové priecestie.
Keby sme si tam dali aspoň pár mostov na hlavných tratiach, o ktorých vieme, že ani v 2035 ich nebudeme robiť. 
V konečnom dôsledku sa zlepší kvalita cestovania. Pretože všetky hlavné vojenské koridory budú v EÚ výhradne na tých, ktoré používa civilný sektor. Škoda, že až takáto kríza prinúti kompetentných s tým niečo robiť.
Pre obranný program kontinentu je rozhodujúce odstránenie prekážok a podopretie tratí a mostov, ktoré používajú vojaci aj civilisti.
Podopretie sa dá spraviť dočasne, ale aj trvalo. V druhom prípade je to ale mimoriadne neefektívne.
Pri dočasnom prevedení sa dá ženijne konštrukčnými prvkami alebo konštrukčnými prvkami civilným sektorom. V druhom prípade to môže zabrať nadbytočný čas pri obstarávaní.
Ženijne je samozrejme možné vybudovať alternatívne cestné - mostné prepojenie aj bez podopretia. Na jednorazový presun bez opakovania v krátkom čase je to určite lepší variant.
Naša armáda sa na tieto úlohy pravidelne cvičí a efektivita je overená v praxi pri napr. povodniach, resp. aj po nich.
Diplomati EÚ a experti v NATO sa zhodli na potrebnej politickej podpore na navýšenie peňazí na vojenskú mobilitu s uprednostnením hlavne strednej Európy. Prednostne však viac menších projektov. Veľké sa budú zameriavať na nové schematické investície - koridory. Problémom sú len tie zdroje. Samotný projekt Rail Baltica sa odhaduje na 6 miliárd eur. Logicky ale stred Európy, lebo bojovať sa nezačne od západu. A ten západ má na východe potrebný priemysel a spracovateľské závody. 
Za Slovensko: Mosty by potrebovali podľa kvalifikovaných odhadov asi 1,74 miliardy eur. (2018) Aj keby sa tá čiastka našla jednorazovo, tak technicky opravy zaberú aj s projektom minimálne 3 roky. Na časti mostov už treba rozšírenie, preložky sietí (rúry pri nich natiahnuté) a preto aj keby sa vyhlásilo mimoriadne opatrenie, aby sa urýchlil proces VO, tak je odhad, že by bolo potrebných 6-7 rokov. Nie je potrebné opraviť všetky mosty. (potrebný počet nevpíšem) Na druhú stranu, niekde je inflácia. Nateraz sa dáva čiastka okolo 30 mil. eur. Keby sa dávalo 40 mil. eur, tak ani za 20 rokov nevieme dať potrebný počet do poriadku. S tým, že za tento čas budú degradovať ďalšie mosty. Dostávame sa k tomu, že Slovensko bude musieť vedieť nájsť jednorazovú injekciu - v dĺžke trvania 3 rokov, podobne ako pri masívnom liatí asfaltu, tam to ide s tým, že prvé 2 roky venovať na prípravu a súťaže a aspoň 500 mil. eur za 5 rokov prestavať. Miera toho ako je to reálne je vidieť v rozpočtovaní. Naši politici budú kvákať o tom aké je to lepšie, než to bolo - ale to nikoho v uvedených štruktúrach nezaujíma a tam to ani nekvákajú.
Znížilo by to aj obchádzky pre tranzit, prinieslo by to celkový efekt v doprave a logistike. Nie že “len” pre prepravu vojsk.
Dosť krajín neplní tunely. Jediný cestný tunel Stratená bol komplexne modernizovaný v uplynulých rokoch. Tam my potrebu neevidujeme. (iná je situácia na železnici respektíve MHD v hl. meste)
Stav vozoviek nie je rozhodujúcim faktorom pre potreby vojenskej mobility. Tým sú skôr bodové závady v podobe zosuvov alebo zosúvania svahov, obmedzej použiteľnosti šírky ciest, čiže havarijné úseky na cestách. Aj toto sa v posledných rokoch skôr viac, než menej, darí riešiť.
Využiteľnosť ale pre naše potreby nie je v podstate Z-V smerom. Na to slúžia nadimenzované cestno-železničné možnosti. Ako spojenci by sme sa mali sústrediť na S-J cezhraničné prepojenie. Samotná východná hranica nepredstavuje riziko; nanajvýš pre tzv. zablúdilé strely. K tomu som sa vyjadril s príchodom do tejto témy, respektíve to môžem zopakovať Madarsko - Hungary - #2110 podľa badger-FB , pomerne krátko po invázii na Ukrajinu.
Na prípadné tvrdenie, že do začiatku konfliktu na Ukrajine rozpočet pre obranu nikto neplnil som toto vyvrátil viackrát, sumár som dal sem: Andrej Doležal - minister dopravy - (2020 - 2023) - #852 podľa badger-FB
Situácia je taká, že niektorí v Európe už dávajú 2,5-3% a predtým nedávali ani 2%. A aj v tomto ohľade bude v júli 2023 summit a predpokladá sa diskusia o zvýšení 2%. 
Ostatne, zabezpečenie neutrality stojí viac. Zabezpečenie odstrašenia na území NATO a odvrátenia porážky na Ukrajine čo by v susedstve NATO tiež nie je zadarmo. V rámci toho sa pripravuje tak vyzdvihnutie modernizácie obrany v NATO a podpora obrany na Ukrajine - doteraz dominuje USA, ale bude snaha o zapojenie EU a celkovo ročné výdavky 100 miliárd vojenskej pomoci alebo 107 v usd. Pre väčšinu to nebude problém, lebo už v rozpočte 2023 majú vyše 2%. Ak sa zameriame na východnú časť Európy/NATO:
Poľsko 3% (respektíve 4%, premiér Mor. koncom januára informoval, že zvýšia výdavky na ďalšie systémy a pomoc pre Ukrajinu čo do toho započítajú), Estónsko 2,7%, Litva 2,52%, Rumunsko 2,5%, Lotyšsko 2,25%
Zaujímavosťou je, že Grécko znížilo vojenské výdavky: v 2022 to bolo 6,4 miliardy eur, v 2023 je plán na 5,7 miliardy (stále je to viac ako 2,5% HDP)
Maďarsko 2%, Turecko 2%, my 2%
pod 2% je Bulharsko (plán je po roku 2024)
Z obranných výdavkov len Pobaltie a Rumunsko financujú malé cestné programy. Pobaltie niektoré mosty a cesty k základniam ku kontigentom a Rumunsko zlepšuje nejaké cestné trasy vedúce k americkej základni a ďalším dopravným uzlom, tzv. narovnávanie trás. To si pamätám obdobné problémy pri Kuchyni s časťou U.S. techniky. 
Humvee sa nezmestilo šírkovo ani na polovicu cesty a väčšie kusy mali existenčné problémy pre neorezané stromy.. vždy lepšie cesty tam, než v NR kraji, kde je to samá “pravouhlá” zákruta, aj keď význam kraja v podstate upadol a samotné jeho centrum, ktoré má opodstatnenie, tak má dnes lepšie napojenie než vtedy malo. My tieto problémy máme skôr inde, ale operatívne sa priebežne riešia. SR má predsa len inú hustotu dopravnej siete a v dobrom prevedení oproti niektorým balkánskym krajinám.