Cesta do prvej ligy. Musíme investovať miliardy
(29.07.2005; Hospodárske noviny; s. 2; Matula Peter)
Podľa ekonomického analytika Jána Tótha by mala vláda šetriť pri dotáciách v poľnohospodárstve, výstavbe diaľnic a investičných stimuloch.
Inovácie, veda a výskum. Investície do ľudí a vzdelávania. Informačná spoločnosť. Rozvoj podnikateľského prostredia. Práve to sú priority vládneho kabinetu. Zároveň naplno odštartoval program Minerva, ktorý je kľúčom k rozvoju tzv. znalostnej ekonomiky. Všetko sa zohľadňuje aj pri príprave štátneho rozpočtu na rok 2006. “Naplnenie programu bude pre nás znamenať vstup do prvej ligy najvýkonnejších ekonomík na svete,” hovorí pre HN hlavný ekonomický poradca vicepremiéra a ministra Ivana Mikloša Martin Bruncko.
Beh na dlhé trate.
Predpokladom je aj stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, ktorú už vláda schválila. Rozbieha sa tiež reforma financovania vedy a výskumu ‑ štát do nej vlani investoval štyri miliardy korún, v tomto roku to bude o miliardu viac. To nie je všetko: Katarína Hamerlová z rezortu školstva avizuje, že na vedu a výskum budú na rok 2006 žiadať sedem miliárd. S takýmto nasmerovaním nemajú analytici žiadny problém. Ekonóm SAV Viliam Páleník však nabáda na zdržanlivosť. “Celý proces bude trvať viac ako desať rokov.” Podľa neho by sa dovtedy nemalo zabúdať ani na krátkodobé stratégie v energetike, poľnohospodárstve, doprave či spotrebnom priemysle.
Učiť sa, učiť sa…
Žiadna znalostná ekonomika, žiadna konkurencieschopnosť v priemyselnej veľkovýrobe. Aspoň tak vidí iné cesty samotný Mikloš. “Keď budeme čoraz viac predávať rozum, časť výroby síce odíde, ale bude nahradená sofistikovanou výrobou, čo povedie ku kvalitnejšej práci a vyšším platom.” Prím bude hrať teda ministerstvo školstva ‑ od vlády dostalo aj najviac úloh na najbližšie obdobie. “Vzdelaní ľudia pritiahnú viac investícií, ktoré vytvoria priestor na ich uplatnenie,” prízvukuje ekonomický analytik Ján Tóth. Napriek tomu EK upozorňuje, že do vedy a výskumu musíme investovať ešte viac. Súhlasí aj Páleník ‑ sem by malo ísť viac peňazí ako do vzdelávania. “Pracovnú silu už máme veľmi vzdelanú, no výdavky na vedu a výskum sú mimoriadne nízke.” Na ilustráciu, do školstva by malo iba v tomto roku ísť približne 53 miliárd, o rok neskôr 56 miliárd Sk. Orientácia na znalostnú ekonomiku ovplyvní aj trh práce. Podľa Páleníka môže nastať problém s uplatnením ľudí, ktorí budú vzdelávaní v nových trendoch. Dôvod? Podniky ešte nemajú dostatočne rozvinutú filozofiu vývoja, inovácií či nových technológií. “Potom sa môže stať, že naši ľudia budú odchádzať pracovať do zahraničia.”
Stop dotáciám.
Štát dáva na vedu a výskum ani nie O, 5 percenta z HDP. Očakávania EU sú diametrálne iné ‑ do roku 2010 by sa tento podiel mal vyšplhať na tri percentá, čo by dnes predstavovalo 25 miliárd Sk. Zatiaľ na to nemáme, takže sa hľadajú možné úspory. V tom má Tóth úplne jasno. “Treba skoncovať s dotáciami pre poľnohospodárov, zrušiť environmentálny fond, znížiť náklady na výstavbu diaľnic a vytvoriť záväzné pravidlá pre investičné stimuly.” Významné prostriedky môžeme čerpať aj z prostriedkov únie ‑ v tomto roku by to malo byť až 900 miliónov Sk.