Bude Višňové do Vianoc? HN prinášajú otázky a odpovede o najväčšom diaľničnom projekte
- Pri Žiline sa schyľuje k spusteniu kľúčového diaľničného úseku.
- Minister dopravy Jozef Ráž si myslí, že by sa pásky mohli strihať aj v tomto roku.
- Predtým však musí náš budúci najdlhší tunel prejsť dôležitým procesom, počas ktorého sa môžu ukázať problémy.
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Pri Žiline sa pred desiatimi rokmi rozbehol obrovský diaľničný projekt. Takto v júni sa stavebné stroje prvýkrát zahryzli do kopca, aby následne vyhĺbili náš doteraz najdlhší tunel Višňové.
Tento míľnik však ani zďaleka nie je začiatkom strastiplnej cesty tohto diaľničného úseku, ktorý začal svoj príbeh písať ešte v deväťdesiatych rokoch. Pri razení viac ako sedemkilometroveho tunela sa vystriedalo niekoľko vlád, zhotoviteľov a pohltil množstvo peňazí.
Dnes je však stavba, zdá sa, vo finiši. Nedávno minister dopravy Jozef Ráž a jeho štátny tajomník Igor Choma hlásili z kontrolného dňa zo stavby dobré správy, a teda, že by diaľnica mohla šoférom slúžiť ešte v tomto roku.
„Držme si palce, že sa nám podarí, ako pán štátny tajomník hovorí, do Vianoc stavbu odovzdať do užívania,“ povedal vo videu na sociálnej sieti Ráž.
HN sa formou otázok a odpovedí pozreli na to, ako je na tom stavba aktuálne, prečo je dôležitá a aké problémy sa vyskytli pri jej realizácii.
1. Kedy to bude hotové?
Termínov na dokončenie kľúčovej diaľnice pri Žiline bolo už niekoľko. Keď na stavbu nastupoval ešte bývalý zhotoviteľ, mala byť hotová v roku 2019. Neskôr bol na stole termín 2023, 2024 aj 2025. Nedávno sa ako posledný možný dátum určil formou dodatku február budúceho roku.
Ráž však hovorí, že ak všetko pôjde dobre, vodiči by mohli jazdiť po novej diaľnici ešte v tomto roku. „Veľmi by sme si to priali, keby sa nám to do Vianoc podarilo. Vždy však môže niečo vyskočiť. Čakajú nás veľmi náročné technické skúšky. Veľmi zložité cvičenia – požiarne, hasičské, civilné. Máme čo robiť,“ dodáva Choma.
K termínom otvárania diaľnic sa nedávno vyjadril aj šéf diaľničnej spoločnosti Filip Macháček. Ten povedal, že sa obchvat Žiliny bude otvárať na prelome tohto a budúceho roka, najneskôr však vo februári.
2. Aké práce sa dnes robia na stavbe?
Severná rúra tunela je už vybetónovaná a aktuálne postupuje finišer v južnej, v ktorej je vozovka položená zhruba do tretiny. Stroj urobí podľa Ráža denne 200 do 300 metrov cesty.
„Znamená to, že keď nám chýba už len 5,5 kilometra, predpoklad je, že do piatich týždňov by sme mohli mať vybetónovanú aj túto rúru. Budú sa ešte asfaltovať chodníčky, ktoré idú popri nej,“ informuje minister.
Zároveň sa podľa neho veľmi intenzívne montujú technológie, teda ventilátory, osvetlenie a celé vybavenie tunela.
Podľa štátneho tajomníka sú vonkajšie časti diaľnice prakticky hotové. Aktuálne sa mimo kopca práce koncentrujú v predpoliach tunela z jednej a z druhej strany.
„Samotná trasa je puntíkovaná. Kreslia sa biele čiary, sú osadené portály na dopravné značenie,“ dodal Choma.
3. Čo ešte musia vykonať?
Keď bude tunel stavebne hotový, nasledovať bude byrokracia a už spomínané skúšky. Podľa Ráža už rokovania s požiarnikmi a dotknutými orgánmi, ktoré musia dať na bezpečnosť stavby pečiatku, bežia. Bývalý investičný riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Juraj Čermák vysvetľuje, že ide o štandardný proces.
„Hasiči zadymia tunel a budú simulovať dopravnú nehodu a krízovú situáciu a spôsob, akým podať čo najefektívnejšie pomocnú ruku tým, čo sú uväznení v tuneli,“ povedal.
Ak skúšky odhalia nedostatky, môže to podľa Čermáka znamenať meškanie, výraznejší časový sklz však kvôli takýmto problémom neočakáva.
„Napríklad v Lamači vynechal komunikačný systém vysielačky tých, čo boli vonku a vnútri v tuneli. Vysielačky sa museli meniť. Veci sa môžu skomplikovať, nevidím to však tak, že by sa to muselo odkladať niekoľko mesiacov. Väčšinou to funguje dobre,“ povedal Čermák.
Treba dodať, že Višňové bude na Slovensku svojimi rozmermi unikát. Náš dodnes najdlhší tunel – Branisko – má len necelých päť kilometrov a autá jazdia len v jednej rúre.
4. Prečo sa stavia tak dlho?
Základný kameň tunela bol poklepaný ešte za vlády Vladimíra Mečiara v roku 1998. Tunel mal byť súčasťou prvého balíka Ficových PPP projektov, v takomto režime sa však stavba nikdy nerealizovala.
Zhotoviteľ bol síce už vybraný, nevedel však zabezpečiť financovanie pre stavbu. PPP zastavil minister dopravy za KDH Ján Figeľ, a tak sa išlo do tradičných tendrov. Financovanie diaľnice mali sčasti pokryť eurofondy a čiastočne štátny rozpočet.
Úsek začalo stavať združenie talianskej Salini Impregilo (WeBuild) a firmy Miroslava Remetu – Dúha v roku 2014. Aj tu však začali vyvstávať problémy. V roku 2018 sa síce podarilo preraziť tunel, na prelome toho a ďalšieho roka začali subdodávatelia zo stavby odchádzať pre údajne zlé manažovanie stavby a problémy s vyplácaním faktúr.
Po ikonickej návšteve vtedajšieho premiéra Petra Pellegriniho helikoptérou sa onedlho rozviazala zmluva so zhotoviteľom. To bol zatiaľ na slovenské pomery vzhľadom na veľkosť projektu unikátny krok.
Práce na diaľnici sa znovu rozbehli pod taktovkou spoločnosti Skanska. Tá mala paradoxne dielo stavať aj prvýkrát, keď podala so Strabagom najnižšiu ponuku, z tendra ich však vtedy vylúčili.
Technológie do tunela sa tendrovali zvlášť a dodáva ich firma PPA Control. Práve toto rozhodnutie, rozdeliť dodávky na viac tendrov, mohlo za ďalšie časové sklzy.
5. Koľko to bude stáť?
Nad konečnou cenou za stavbu stále visí otáznik. Štát podpísal so Skanskou zmluvu v hodnote 254 miliónov eur. Šiestimi dodatkami sa zmluvná cena zvýšila už o zhruba 80 miliónov eur.
Okrem toho sa podpísalo aj takmer 70 pokynov na zmenu v hodnote 50 miliónov eur. Bývalému zhotoviteľovi – talianskej firme Salini Impregilo (dnes We Build) a slovenskej Dúhe – zaplatili za odvedené práce diaľničiari 170 miliónov eur a kvôli odchodu zo stavby dostali ďalších 13 miliónov eur.
Okrem toho sa Taliani sporia so štátom na medzinárodnom arbitrážnom súde v Paríži o ďalšie peniaze. Údajne je v hre až 250 miliónov eur.
Po ich odchode zo stavby sa navyše nový zhotoviteľ vyberal len na stavebnú časť a technológie dodáva iná firma za ďalších viac než 50 miliónov eur.
Z hlavného projektu sa tiež vyňalo aj stredisko údržby a odpočívadlo Turie, čo bude znamenať ďalšie desiatky miliónov eur navyše. Zoznam je teda naozaj dlhý a pridávajú sa napríklad aj výdavky za uskladnenie horniny na pozemkoch firmy v Sučanoch.
6. Ako to pomôže šoférom?
Cesta z Bratislavy do Košíc cez Strečno dnes trvá priemerne podľa máp od Googlu štyri hodiny aj 42 minút. Po otvorení obchvatu Žiliny a Ružomberka, ktorý plánujú sprejazdniť tiež v tomto roku, by to mohlo byť aj o pol hodiny menej.
Pri Žiline sa skráti trasa od Hričovského Podhradia po začiatok Vrútok zhruba o osem kilometrov. Bude to znamenať, že sa konečne oplatí využiť pri Žiline aj úsek od Hričovského Podhradia po Lietavskú Lúčku, ktorý je už roky otvorený.
Po spočítaní prínosu oboch diaľnic tak Žilinu obídete namiesto aktuálnej pol hodiny za 12 minút, čo je zhruba 17-minútová úspora. Tým, že obídete rušné cesty v Ružomberku, môžete získať ďalších 13 minút, čo je dokopy polhodina k dobru.
Do toho sú však započítané v prípade starej trasy optimálne podmienky, ktoré často nezodpovedajú realite. Zápchy tu spôsobujú, že cesta trvá aj o desiatky minút viac než optimistický odhad.
Zdroj: HNonline.sk - Bude Višňové do Vianoc? HN prinášajú otázky a odpovede o najväčšom diaľničnom projekte
Autor: Tomáš Garai