- Ministerstvo životného prostredia odobrilo železničiarom polmiliardový projekt obnovy koľají v hlavnom meste.
- Jeho súčasťou sú nové nadjazdy, podjazdy, európsky zabezpečovací systém aj prekladanie električkovej trate.
- Najspornejšou časťou je možné búranie bytovky kvôli podjazdu, ktorý má spojiť dve hlavné tepny metropoly.
- Minister Tomáš Taraba nariadil železničiarom opatrenia, aby sa dom s takmer 50 bytmi mohol zachovať.
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Naše hlavné mesto je v kvalite koľají pozadu. Zatiaľ čo medzi hlavným mestom a Žilinou je už trať kompletne vynovená a prispôsobená na rýchlosť 160 kilometrov za hodinu, na území Bratislavy vyrážajú vlaky na východ stále po zastaraných koľajach.
Zmeniť to má obrovský projekt Železníc Slovenskej republiky za viac než pol miliardy eur. Ten počíta okrem rekonštrukcie tejto časti infraštruktúry v Rači, Novom Meste a vo Vajnoroch aj s novými nadjazdmi, podjazdmi, s ďalšou koľajou, ale aj so zavedením európskeho zabezpečovacieho systému ETCS.
Ten sa aj v kontexte veľkých vlakových nehôd v uplynulých mesiacoch spomína čoraz častejšie ako potrebná bezpečnostná záloha. Rezort Tomáša Tarabu skúmal zámer, ktorý mu železnice predložili ešte v minulom roku. A v stredu k nemu vydal záverečné stanovisko, v ktorom si vyžaduje niekoľko zmien.
Aká je najlacnejšia alternatíva
Úpravy sa týkajú aj preskúmania toho, či je skutočne potrebné demolovať bytovku kvôli nadjazdu, respektíve aby sa v prípade potreby panelák staticky zabezpečil. S výstavbou, ktorá bude mať vo veľkej miere vplyv na premávku v hlavnom meste, by sa malo začať v roku 2031 a uzol by mal byť hotový o desať rokov.
Závery ukázali, že najschodnejším návrhom je variant 3B, ktorý sa od ostatných líši najmä riešením niektorých podjazdov, nadjazdov a križovatiek. Odporúčaný zámer by mal byť najlacnejším zo všetkých piatich. Kým tie by mali stáť odhadom zhruba 550 miliónov eur, víťaz „iba“ 528 miliónov.
V Bratislave vznikne nový dopravný uzol.
ZDROJ: HN/ V. Filipko
V rámci projektu sú naplánované aj ďalšie mimoúrovňové križovania, napríklad podjazd pri spojení Račianskej ulice a Černockého alebo nadjazd pri Vinohradoch. Súčasťou sú aj nové zastávky Krasňany a Východné, ktoré bude mať krajné nástupište navrhnuté pri koľaji v priamom susedstve s obytnou zónou Rendez. Okrem toho sa medzi hlavnou stanicou a stanicou Nové Mesto pridá aj druhá koľaj, avšak v novej, južnej polohe od aktuálneho vedenia. Ďalšia, južná koľaj, sa položí aj medzi ŽST Predmestie a odbočkou Močiar.
Okrem spomínanej bytovky sa v odporúčanom variante mali zbúrať aj sklady spoločnosti Feva Slovakia, Sezam, Partner-vetagro, administratívne budovy, garáže či budova spoločnosti Istrochem Reality. Pri poslednej zo zmienených musia železničiari komunikovať s pamiatkarmi a demolovať len v nevyhnutnej miere. Zbúra sa aj most pre peších na Tupého ulici, ktorý využívajú obyvatelia priľahlej obytnej zóny. Tu odporúča envirorezort ponechať územnú rezervu na výstavbu nového premostenia.
Ostro sledovanou súčasťou stavby je však práve podjazd, ktorý má vzniknúť ako predĺženie Odborárskej ulice neďaleko Istrochemu. Objekt by mal vyústiť na druhej strane trate pri stanici Predmestie pri realitnom projekte Palma, ktorý zastrešuje developer Corwin. Cesta novú obytnú zónu obíde a vyústi na Račianskej ulici, na ktorú sa napojí novou križovatkou, kvôli ktorej sa bude musieť preložiť električková trať.
Nová električka zdražila nájmy v Petržalke. Ceny rastú rýchlejšie ako v iných častiach Bratislavy
Kvôli vedeniu nadjazdu železničiari navrhli zbúrať panelák so 46 bytmi, ktorý tu stojí od roku 1977. Dôvodom je, že by mohla mať výstavba vplyv na statiku, ako aj to, že by tu podjazd ovplyvnil životnú úroveň, keďže by tu bola vyššia hladina hluku aj prašnosti. Protihlukové steny by boli ako riešenie podľa štátu neschodné, keďže by museli stáť príliš blízko k bytovke, prakticky priamo pred oknami niektorých obyvateľov.
Bytovka zatiaľ zostáva
Práve obyvatelia paneláka boli pochopiteľne najväčšími odporcami projektu, respektíve riešenia, s ktorým prichádza a nepáči sa im, že projekt ich nehnuteľnosti znehodnotil. Spolu s mestom Bratislava hľadali alternatívne riešenia, napríklad aby sa urobilo prepojenie dvoch ulíc cez predĺženie Tomášikovej, čo by však už muselo riešiť mesto a nebol by to lacný projekt.
Ministerstvo životného prostredia síce na túto alternatívu kývlo, železničiarom však dalo podmienky. „Ministerstvo považuje nasledujúce podmienky za veľmi dôležité vo vzťahu k realizácii posudzovanej navrhovanej činnosti, keďže samotná modernizácia železničnej trate neprinesie tak významne negatívne vplyvy ako vyvolané investície,“ píšu v správe a dodávajú, že problém vidia najmä pri téme spomínanej bytovky.
Tarabov rezort hovorí, že je nevyhnutné, aby železnice urobili stavebno-technický prieskum bytového domu na Nobelovej ulici, ako aj statické posúdenie. V prípade predpokladu, že by stavba mohla mať na statiku domu negatívny vplyv, musia navrhnúť primerané sanačné opatrenia na stabilizáciu základov. Potrebné bude urobiť aj pasportizáciu stavu, aby železnice poznali stav domu pred, počas aj po výstavbe.
S výstavbou podjazdu v predĺžení Odborárskej ulice počíta aj územný plán. Envirorezort teda potvrdil stanovisko železníc, že spojenie musí byť vybudované v každom prípade, inak by zóna zostala izolovaná od hlavnej tepny.
Musia posunúť električku
Dôležité bude vypracovať aj harmonogram, ktorý rozdelí výstavbu na niekoľkých etáp. To je potrebné kvôli škole a materskej škôlke na Odborárskej ulici, ktorá sa nachádza tiež v blízkosti výstavby tohto podjazdu, keďže celé zariadenie sa počas stavebných prác nebude môcť odstaviť. Kapacity ostatných škôl v Bratislave by totiž nestačili na absorpciu žiakov.
Vyústenie novej komunikácie na Račiansku spôsobí tiež komplikácie a ovplyvní aj MHD. Na Račianskej ulici je totiž navrhnutý nový pruh pre odbočenie vľavo na Odborársku ulicu v smere od Rače, s čím súvisí odsun električkovej trate vrátane vybudovania nových zastávok. Popri rozšírenej vozovke sa bude musieť posúvať aj chodník.
V ďalšom stupni projektovej prípravy tiež železnice musia vyriešiť, aby mali obyvatelia prístup na svoje pozemky medzi hlavnou stanicou a stanicou vo Vinohradoch, keďže tu bude súvislá protihluková stena.
Výhradou envirorezortu je aj to, aby sa zachoval vonkajší vizuál staničnej budovy v Novom Meste. Vnútro budovy síce môžu prispôsobiť podľa potreby, musia však zachovať umelecké diela.
Okrem východnej časti uzla v Bratislave železničiari pripravujú zvlášť západnú vetvu smerom na Česko a Rakúsko. Na tú dalo ministerstvo životného prostredia zelenú koncom októbra. Súčasťou tohto projektu je aj tretia koľaj smerom na Záhorie. Hodnota tejto časti sa odhaduje podľa doteraz dostupných dokumentov na zhruba 313 miliónov eur. V budúcnosti by mal vzniknúť aj projekt, ktorý bude riešiť južnú časť uzla.
Pribudne aj ETCS
Prínosom pre infraštruktúru by malo byť aj zavedenie európskeho zabezpečovacieho systému ETCS. Ten vie vlaky zastaviť aj automaticky, ak pred nimi na semafore svieti červená, prípadne ak sa na koľaji nachádza iný vlak. Práve v Rači malo dôjsť piatok ešte pred nehodou v Pezinku k podobnému incidentu, avšak ten sa obišiel bez následkov. Na jednu koľaj sa vtedy dostal osobný vlak štátneho dopravcu a rýchlik súkromníka Regio Jet, ten však stihol mašinu zabrzdiť včas.
Železničiari vtedy zdôraznili, že k tomuto incidentu došlo na časti infraštruktúry, kde ETCS nainštalovaná nie je. Dnes systém funguje na vyše 200 kilometroch slovenských koľají od Bratislavu po Žilinu a ďalej na Čadcu. Do roku 2030 máme k EÚ záväzok rozšíriť systém na koridorové trate v celkovej dĺžke zhruba 700 kilometrov.