Holandsko v predvčerom otvorilo najdlhší diaľničný tunel v krajine, Roertunnel má síce dĺžku 2,4 km, ale v prevažne rovinatom Holandsku sú dlhšie tunely málo pravdepodobné. Je súčasťou diaľnice A73 a umožní motoristom vyhnúť sa Eindhovenu. Prebehlo otvorenie jednej rúry, druhá rúra sa má odovzdať ku koncu totho roka.
Úsek A73 je súčasťou momentálne jedného z najväčších diaľničnžých projektov v krajine s názvom Via Limburg. Ako už názov napovedá, cieľom je lepšie prepojenie Limburskej provincie so zvyškom krajiny.
Belgicko ma dopravnu infrastrukturu pomerne vykonnu a uplnu. Krajina je znama svojou velmi rozvinutou sietou dialnic, ktora je najhustejsia na svete. Belgicke dialnice su tiez sucastou europskych dopravnych os. Mimoriadne priaznive z hladiska bezpecnosti dopravy je skutocnost, ze dialnice su v noci osvetlene, aj ked zase to ma zvysene naroky na energeticku sferu. Zeleznicna siet je podobne najhustejsia na svete, ale tiez jedna z najstarsich, niektore trate su nerentabilne a to vedie k ich postupnemu zatvaraniu.
Holandsko má postavenú prakticky kompletnú diaľničnú sieť a v súčasnosti prebieha rozširovanie pruhov najmä na úsekoch, kde dochádza k častým dopravným zápcham. A1 a A2 predstavujú prakticky najvyťaženejšie diaľnice a stavebné práce, resp. plán prestavby prebiehajú nasledovne:
Holanďania majú v priemeru zaťaženejšie cesty a diaľnice, ako v strednej Európe. Takto to vyzerá v Amsterdame večer v bežný pracovný deň: http://i34.tinypic.com/219nk8n.jpg
Valónsko (časť Belgicka) prijalo rozsiahle protikrízové opatrenia v hodnote 1,5 mld. €. Z toho dopravné projekty sú dva:
*podporiť trvalý rozvoj metskej dopravy v najväčších mestách Valónska výstavbou nových električkových tratí, metra a vybudovať nové parkovacie miesta; hodnota cca. 700 mil. €
*zlepšiť stav cestnej siete a to predovšetkým odstrániť poškodenie povrchu ciest a diaľnic s využitím financovania na princípe PPP; 600 mil. €
Koncom júna, keď sa teplota v južnom Belgicku blížila k 30 stupňom, museli uzatyvoriť diaľnicu E 42, známu aj pod názvom Valónska. O jej význame pre motoristov hovorí skutočnosť, že vedie belgickými mestami Mons, Charleroi, Namur, Liege a smeruje k francúzskym hraniciam až do Nemecka, uvádza francúzsky denník Le Monde.
Časť povrchu diaľnice E 42 sa pod slnečnými lúčmi roztopila a brzdila motoristov, ktorí mali dojem, že cestujú “na žuvačke”.
Dosť bulvárnym spôsobom napísané, z toho článku sa človek takmer nič podrobnejšie nedozvie, ale je to zaujímavé. Je to pomerne stará diaľnica (podľa článku bola postavená asi pred 35 rokmi), nevie niekto, či asfaltová zmes pôsobením poveternostných podmienok či UV žiarenia nejako výrazne “nestarne”? Nemám teraz na mysli priamo výtlky, praskliny a podobne, ale vlastnosti čisto asfaltu (bitumenu) ako takého. Sorry za OT
Nie je to celkom OT . Dobrá otázka, možno Diaľničiar, či construct by sa vedeli podrobnejšie vyjadriť.
Ja len dodám, že v Belgicku, v porovnaní napr. s Holandskom, je všeobecne nižšia kvalita, aj aj údržba ciest. Holanďania plánujú napr. 100 % pokrytie svojích diaľníc pórovitou cemento-betónovou zmesou /holandský termín je ZOAB/, ktorá zlepšuje podmienky jazdy počas dažďa a znižuje hlučnosť. Povrch sa ale musí meniť približne každých sedem rokov. Pokrytie majú zatiaľ na 80 - 90 percent.
Ja na toto presne odborne odpovedať neviem. Na to by bolo vhodné kontaktovať odborníkov zo stavebnej časti - priamo zo stavebnej, nie technickej či dopravnej atď.
Ja som už zaznamenal veľa problémov na vozovkách: v USA sa CB kryt v niektorých lokalitách doslova rozdrobil, keď bola silná búrka sa asi 4 km (povrch mal 7 rokov) pri Dallase v 90.-tych rokoch. Dodnes nie je jednoznačné vysvetlenie. Asfalt sa nezvykne “topiť”, to až iba zálievky/smola/… s ktorými sa opravujú trhlinky či výtlky ale aj to až nad 40 st. C. Ale toto sú len skromné príklady.
Chcelo by to nejaké obrázky, video alebo ďalšie odkazy s lepšími informáciami. Takto sa len môžeme domnievať, o čo vlastne ide; ja to tipujem na deformáciu asfaltovej vozovky s príčinou v samotnej asfaltovej zmesi. Ale môžem sa mýliť, môže ísť o nedbanlivú prácu alebo zle použitú technológiu alebo sa na niečo zabudlo a vplyvom počasia a rokov sa to teraz proste odrazilo - ale nevysvetlím čo sa presne stalo, akurát je jasné, že prišlo k chemickým procesom, ktoré mali vplyv na fyzické vlastnosti stavebnej látky - asfalt. Tu je množstvo chýb naších ciest, ale nenašiel som k tomuto nič: ssc.sk/files/documents/techn … 0listy.pdf .
As my first post I want to show some pictures of the recently widened A2 between Amsterdam and Utrecht.
It now has a 5-lane roadway over 20 kilometers.
Ako citam, na 5-prudovke obmedzena rychlost na 100 km/h. To su blbci. Nech si precitaju expertov na nasom fore, hned by stratili prinajmensom zamestnanie. Co to maju za vehikle, nemaju na rychlejsie auta?
Could you, please use a bit simpler english? what did you mean by the word: ridiculous? Sorry, but we here in Slovakia, dont really understand english
Ked mas pristup na internet tak si najdi jedno slovicko, ktore nerozumies v online slovnikoch a nezhadzuj tu prosim vsetkych slovakov.
dakujem
B;
P.S. aswnl : Please be sure there are some slovaks skilled in english. The rest should ask the parents
Aswni, could you also please elaborate on that a bit?
What precisely are the environmental issues? I could imagine, the government thinks like this (strange it may seem):
Wider road → more cars → more pollution → reduce speed to decrease amount of CO per car.
I sthat the case, or is it some other absurd excuse?
The reco started in 2004 or sth. While living in Utrecht in 2005-2006 I was always staring how great it will be. Not mentioning 4-line electrified railcorridor with “bisons” driving in the speed of 160km/h. That made Utrecht-Amsterdam in 15 mins (+ another 15 from Amsterdam Biljmer to Amsterdam Centraal).
. Dobrá otázka, možno Diaľničiar, či construct by sa vedeli podrobnejšie vyjadriť.
