Most je všeobecný pojem pre stavbu prekonávajúcu prekážku. Viadukt je dlhý most cez údolie alebo inú prekážku, často s mnohými podperami. Estakáda je ľahká a často dlhá nadúrovňová mostná konštrukcia, typická pre križovatky.
Vitajte v diskusii o terminológii, ktorá môže byť občas mätúca. Hoci sa v bežnej reči používa slovo “most” pre akúkoľvek prekážku, existujú presné technické rozdiely medzi mostom, viaduktom a estakádou, najmä v kontexte dopravnej infraštruktúry.
Pozrime sa na ne detailnejšie:
Most:
Je to najširší a najvšeobecnejší pojem. Stava sa na prekonanie prekážky (rieka, údolie, cesta, železnica). Môže byť krátky alebo dlhý, s rôznymi typmi nosných konštrukcií a podpier.
Skladá sa zo spodnej stavby (podpery, piliere, pilóny) a nosnej konštrukcie (mostovka, hlavné nosníky).
Viadukt:
Je to špecifický typ mosta. Ide o dlhú mostnú konštrukciu, ktorá prekonáva rozsiahlejšie územia, často údolia, rokliny, súvislé prekážky alebo viaceré menšie prekážky za sebou (napr. sériu ciest, riek).
Charakteristický je mnohými podperami/piliermi a súvislou dĺžkou. Často slúži na udržanie výškového profilu cesty alebo železnice na rovine alebo miernom stúpaní/klesaní.
Príklad: Slávny Viadukt Millau je klasickým príkladom viaduktu.
Estakáda:
Ďalší špecifický typ mostnej konštrukcie, často pre ľahšiu a otvorenú výstavbu.
Je to nadúrovňová konštrukcia, ktorá umožňuje viesť cestu (alebo železnicu) vo výške, najmä cez zložené križovatky, priemyselné zóny, alebo oblasti, kde by bolo náročné stavať násypy.
Často má ľahšie podpery a otvorenú spodnú časť, čo minimalizuje tieňovanie a umožňuje pod ňou prechod. Typicky je to dlhá, súvislá konštrukcia.
Rozdiely sú často v kontexte a účele. Viadukt a estakáda sú teda podmnožinami mosta, ale s odlišnými charakteristikami a typickým použitím.
V PB bude samozrejme hlavnou dominantou estakáda. A píše sa o tom už dosť dlho …
Diaľničný úsek Sverepec - Vrtižer bude mať podľa NDS 9 595 metrov, vyžiada si výstavbu 20 mostov, mimoúrovňové križovania, či asanáciu 21 objektov, vrátane budovy polície. Od vrchu Šibeničník povedie 1 786 metrov dlhá estakáda ponad Považsku Bystricu. Nová dominanta mesta sa bude nachádzať vo výške približne 30 metrov nad zastavanou časťou mesta.
Tazku otazku si polozil. Podla definicii, ktore tu uviedol Dialniciar, je kazda estakada mostom, nie kazdy most sa ale da oznacit ako estakada.
Ono je to osemetna vec, lebo napriklad viadukt je slovo prebrane z latinciny, tam povodne znamenalo most. Slovo estakada je rovnako prebrate slovo, tentokrat z francuzstiny, tam znamena most. V stavebnictve ale slova most, estakada a viadukt dostali jemne vyznamove odlisenie a to nam laikom celu vec trocha komplikuje.
Nevedko, na druhú stranu: ako laikom by vám malo stačiť jednoduché vysvetlenie a ako laikovia aj tak nikdy (bez urážky) nerozoznáte, či ide o most alebo estakádu, prípadne ešte viadukt.
Ja som tu uviedol jednoduché vysvetlenie, lebo to bolo žiadané a boli to časté otázky aj po iných témach v glosári. Ono bohate stačí, keď si človek zapamätá slovo: most. Hlavne, že nepovie: lávka.
Most - stavba na prekonanie výlučne vodnej prekážky.
Estakáda - dlhšia nadúrovňová cesta na prekonanie umelej prekážky, prevažne v zastavaných oblastiach. (Hochstrasse, v nemčine)
Viadukt - stavba na prekonanie inej prekážky (nerovnosti povrchu, železnica, cesta), tam kde kvôli terénu nie je možné viesť trasu na povrchu.
Pojem viadukt sa u nás nepoužíva, je v prevažnej miere nahradený pojmom estakáda. Pojem estakáda sa dá u nás chápať v prevažnej miere ako to isté čo znamená viadukt (združenosť pojmov).
Jednoznačné vysvetlenie a odlíšenie pojmov estakáda a viadukt u nás neexistuje.
Čakal som, kto to napíše. Prechádza, ale nie to hlavný dôvod výstavby. Nie je ťažisko táto vodná plocha. To aj veľa viaduktov v HR prechádza nad vodnými zdrojmi (menšie vodné toky), ale nie je to hlavný dôvod výstavby a ani sa to tak nestavia ako typický most ponad rieku.
doufam, ze nevadi cestina, nicmene neco jsem projektoval na D3 ve Skalité atd…alespon mala omluva.
Most narozdil od estakady prekonava cilene prekazku, tou prekazkou muze byt cokoliv, nejen vodni plocha. Estakada se provadi tam, kde neni mozne vest komunikaci po stavajicim terenu, resp. je to mozne, ale drahe, napr. pres huste zabydlenou oblast, kde by bylo hodne demolic. Tou oblasti nemusi byt intravilan, ale i extravilan, napr. nejake vice chranene pasmo, nebo tam kde by bylo nutne pouzit nekolik mostu a vyslo by to draz nez estakada na sloupech. Mel jsem v projektu napr. nejdrive reku a nasledne zeleznici, trasa by vypadala jako dvouhrby velbloud takze si mesto vyzadalo estakadu cili spojeni tech dvou mostu v jednu delsi konstrukci.
Slovo viadukt jsem nikdy nepouzival a uz nas neslysel pouzivat. Viadukt je most vedeny prevazne nad suchym prostredim. Tak si to myslim ja.
Uz tady chybi jan akvadukt, skoda, ze tady je definice jasna
Dovolím si oponovať. Slovo viadukt sa na Slovensku používa, možno otázka je, či správne, keďže sa nevieme dohodnúť na jeho presnom význame.
Ale napríklad termín “železničný viadukt” nie je na Slovensku nič nové - používa sa zvyčajne na označenie stavby, ktorá nie je klasický železničný most ponad rieku, ale kde železnica prekonáva mimoúrovňovo údolie alebo zastavané oblasti.
