- Podľa správy Európskej environmentálnej agentúry EEA je niečo vyše 110 miliónov ľudí, čiže viac ako 20 percent Európanov, vystavených vysokým úrovniam hluku z dopravy.
- Tie prekračujú prahové hodnoty stanovené v pravidlách EÚ pre podávanie správ a ktoré poškodzujú naše zdravie, životné prostredie a hospodárstvo.
- Správa vyzýva na prísnejšie opatrenia na úrovni EÚ a členských štátov na riešenie tohto problému.
- Viac informácií zo sveta vedy nájdete na HNonline.sk/science
Podľa správy EEA s názvom „Environmentálny hluk v Európe do roku 2025“ je pokrok v znižovaní vystavenia škodlivým hladinám hluku pomalý.
Cieľ EÚ v oblasti nulového znečistenia, ktorým je zníženie počtu ľudí chronicky rušených hlukom z dopravy o 30 percent do roku 2030, sa pravdepodobne nedosiahne bez dodatočných opatrení.
Netušené prepojenia tela a sluchu. Ako si chrániť druhý najdôležitejší zmysel
Obzvlášť zraniteľní
Dlhodobé vystavenie hluku z dopravy v Európe je spojené so širokou škálou negatívnych vplyvov na naše zdravie vrátane kardiovaskulárnych ochorení, duševných chorôb, cukrovky a dokonca aj predčasnej smrti.
Správa uvádza, že deti a dospievajúci sú obzvlášť zraniteľní voči účinkom hluku. Na základe nového výskumu vystavenie hluku u detí prispieva k poruchám čítania, problémom so správaním a obezite.
Ekonomické a sociálne náklady sú tiež vysoké, pretože súvisiace choroby a zlý zdravotný stav majú negatívny vplyv na hospodárstvo.
Znečistenie hlukom z dopravy má za následok ročné ekonomické náklady v Európe vo výške najmenej 95,6 miliardy EUR, čo predstavuje 0,6 percenta celkového HDP, pričom sa na odhad nákladov environmentálneho hluku používajú zavedené metódy.
Správa EEA je najkomplexnejšou analýzou environmentálneho znečistenia hlukom v Európe, ktorá vychádza zo správ členských štátov EHP podľa smernice EÚ o environmentálnom hluku. Zaoberá sa vplyvom hluku na ľudské zdravie, ale aj vplyvom hluku na biodiverzitu a chránené prírodné oblasti.
Hluk z dopravy
Cestná doprava je identifikovaná ako dominantný zdroj znečistenia hlukom, najmä v husto osídlených mestských oblastiach, kde je postihnutý najvyšší počet ľudí.
Na základe prahových hodnôt stanovených v smernici EÚ o environmentálnom hluku je cestnou dopravou vystavených škodlivým hladinám hluku počas dňa, večera a noci približne 92 miliónov ľudí.
Prahové hodnoty hluku v EÚ podľa smernice sú stanovené na 55 decibelov (dB) pre obdobie deň, večer a noc a 50 dB pre obdobie noc.
Štúdia: Hluk premávky môže spôsobiť neplodnosť u žien, znečistený vzduch u mužov
Na porovnanie, hluk zo železníc postihuje 18 miliónov ľudí počas dň, večera a noci, zatiaľ čo hluk z lietadiel postihuje približne 2,6 milióna ľudí (deň, večer a noc).
Hoci hluk zo železníc a lietadiel celkovo postihuje menej ľudí, zostáva významným zdrojom lokálneho znečistenia hlukom, najmä v blízkosti hlavných železničných dopravných koridorov a letísk.
Usmernenia Svetovej zdravotníckej organizácie týkajúce sa environmentálneho hluku odporúčajú podstatne prísnejšie hladiny hluku, čo znamená, že hluku z dopravy je vystavených oveľa viac jednotlivcov.
Pri zohľadnení týchto nižších odporúčaných úrovní sa odhaduje, že približne 150 miliónov ľudí – viac ako 30 percent populácie – je vystavených dlhodobým nezdravým hladinám hluku z dopravy.
Vplyvy na zdravie
Znečistenie hlukom nie je len nepríjemnosťou, ale môže mať rozsiahle zdravotné následky. Zvyčajne sa spája s následkami, ako je mrzutosť a poruchy spánku, ale jeho účinky sú oveľa širšie.
Vystavenie hluku ovplyvňuje zdravie prostredníctvom vzájomne prepojených dráh, predovšetkým stresu a porúch spánku. Tieto faktory môžu prispieť k širokej škále negatívnych zdravotných následkov vrátane kardiovaskulárnych a metabolických ochorení, porúch duševného zdravia a dokonca aj predčasných úmrtí.
Dlhodobé vystavenie hluku z dopravy v Európe bolo spojené s odhadovanými 66-tisíc predčasnými úmrtiami, 50-tisíc novými prípadmi kardiovaskulárnych ochorení a 22-tisíc novými prípadmi cukrovky 2. typu. Okrem toho, podľa nového výskumu, by hluk mohol potenciálne prispieť aj k tisíckam prípadov depresie a demencie.
Podľa najnovších údajov z roku 2021 prispelo vystavenie hluku u detí a dospievajúcich k viac ako 560-tisíc prípadom poruchy porozumenia textu, 63 000 problémom so správaním a 272 000 prípadom nadváhy u detí.
V porovnaní s inými environmentálnymi hrozbami pre zdravie v Európe sa hluk z dopravy radí medzi tri najväčšie hrozby – hneď za znečistením ovzdušia a faktormi súvisiacimi s teplotou (klimatickými). Okrem toho má väčší vplyv na zdravie ako známejšie riziká, ako je pasívne fajčenie alebo vystavenie olovu.
Hrozba porovnateľná so zmenou klímy. V obehu sú milióny chemikálií „nových entít“
Hluk poškodzuje prírodu
Znečistenie hlukom ovplyvňuje aj voľne žijúce zvieratá na súši aj v mori. Správa zistila, že najmenej 29 percent chránených oblastí v Európe čelí hladinám hluku, ktoré by mohli ovplyvniť správanie suchozemských voľne žijúcich živočíchov.
Znečistenie hlukom pod vodou z lodnej dopravy, výstavby na mori a prieskumu mora tiež narúša morský život, najmä u druhov v európskych vodách, ktoré sú pre prežitie závislé od zvuku, ako sú veľryby a delfíny.
Medzi oblasti s najvyššou expozíciou podvodnému hluku v Európe patria časti Lamanšského prielivu, Gibraltársky prieliv, časti Jadranského mora, Dardanelský prieliv a niektoré regióny v Baltskom mori.
Riešenia pre tichšiu Európu
Na základe odhadov EEA sa počet ľudí, ktorých v EÚ veľmi obťažuje hluk z dopravy, medzi rokmi 2017 a 2022 znížil iba o tri percentá. Toto zníženie nedosahuje tempo potrebné na splnenie cieľa akčného plánu nulového znečistenia v oblasti zníženia hluku.
Na základe súčasných prognóz do roku 2030 je nepravdepodobné, že EÚ splní tento cieľ bez dodatočných opatrení. Správa uvádza príklady účinných riešení, ktoré sú už k dispozícii na pomoc pri zmierňovaní hluku.
Patria sem zlepšenie prístupu k tichým a zeleným priestorom v mestách, opatrenia ako zníženie rýchlostných limitov pre vozidlá v mestských oblastiach, lepšia údržba železničnej infraštruktúry, podpora používania pneumatík s nízkou hlučnosťou a optimalizácia vzorcov pristávania/vzletu lietadiel na letiskách a podpora používania tichších lietadiel.
Okrem toho môžu pomôcť aj dlhodobé stratégie pre mestské oblasti, ktoré uprednostňujú preventívne opatrenia, ako je vytváranie ochranných zón medzi dopravnými koridormi a obytnými oblasťami alebo podpora udržateľnej mobility, ako je verejná doprava, chôdza a cyklistika.