Pán Mesík dal metódu PPP (public-private partnership) do roviny nekalých činností. Vo svojom článku nekorektne manipuluje s informáciami.
PPP je súbor metód spolupráce-partnerstva verejného a súkromného sektora pri realizácii určitých typov objektov vo verejnom záujme a pri poskytovaní niektorých verejných služieb na základe dlhodobého zmluvného vzťahu. Ide zvyčajne o projekty, ktoré by sa inak nezrealizovali, pretože sú investične, časovo a manažérsky veľmi náročné a verejný sektor nedisponuje adekvátnymi nástrojmi. Štát zadá cieľ, súkromný sektor naprojektuje, financuje, postaví, určitý čas (20 - 30 rokov) prevádzkuje a potom prevedie dielo na štát. Za túto službu verejný sektor súkromnému platí dohodnutou formou určitý poplatok.
Metóda PPP sa zrodila v Anglicku na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia. EÚ túto metódu víta a podporuje, o čom svedčí smernica Generálneho direktoriátu pre regionálnu politiku z roku 2003. Na Slovensku sa o nej začína hovoriť v súvislosti s financovaním výstavby diaľnic. Ide o pilotný projekt. Ak sa nastavia dobre podmienky a ošetria všetky riziká, máme šancu na rýchlejší a intenzívnejší hospodársky rast v zaostalejších regionóch.
“Správa o záveroch štúdie realizovateľnosti financovania projektov diaľnic formou PPP” ministerstva dopravy hovorí o tom, či je vôbec možné použiť PPP pri financovaní výstavby diaľnic - všetko je vo forme návrhov, a nie konečného rozhodnutia. Teda ešte nič nie je definitívne.
Je pravda, že náklady (odhadom 77 miliárd korún) sú vysoké, čo je zapríčinené hlavne ambicióznym plánom dokončenia diaľnice do roku 2010. Správa hovorí o spôsobe ich zníženia, ako sú úpravy smerového a výškového usporiadania viacerých úsekov, skrátenie mostov všade, kde je to možné, výstavba tunela Ovčiarsko a Višňové v plnom profile na dosiahnutie súladu s direktívou EÚ 2004/54/EC (pôvodne o tom štát vo vlastnej réžii neuvažoval). V prípade zavedenia týchto úprav by sa náklady znížili na 69 miliárd.
Dodržanie termínu dokončenia v roku 2010 zároveň štát podmieňuje kúpou štyroch špeciálnych strojov na razenie tunelov za 8 miliárd korún. Musia byť k dispozícii po udelení koncesií a podpísaní zmlúv, ich dodací čas je približne 18 mesiacov. Ak ich bude objednávať koncesionár, po uzatvorení zmlúv sa predĺži čas realizácie stavby a zvýšia sa náklady. Avšak dajme si otázku, či by tieto stroje tiež nekupoval štát, keby sa nestavalo cez PPP, a za akú cenu, keďže by to bolo omnoho neskôr. Cena sa vinou týchto a iných možných rizík zvýši na približne 82,9 miliárd. Na druhej strane, s termínom dokončenia 2013 by sa v dôsledku inflácie pravdepodobne zvýšila na 91 až 95 miliárd.
Cena stúpa aj pre reliéf a geologické podmienky. V konečnom dôsledku nejde o úseky na Považí, ako tvrdí pán Mesík, ale na severe: Hričovské Podhradie - Ivachnová (70,21 km) a Jánovce - Studenec (23,74 km) v celkovej dĺžke 93,95 kilometra cez Malú a Veľkú Fatru a úseky v pahorkatom členení Spiša.
Skúsenosť nás učí, že štát nevie postaviť diaľnice v našich podmienkach lacnejšie. Avšak aj keby to cez PPP bolo drahšie, je tu otázka multiplikačného efektu a náklady ušlej príležitosti. Nemôžu sa porovnávať len hotovostné náklady zo štátneho rozpočtu, ale treba vziať do úvahy aj celkový ekonomický prínos PPP. Súkromný investor naleje do uvedených regiónov za 4 - 5 rokov podstatne viac investícii, ako je ročne 11,5 až 15,9 miliardy korún zo štátneho rozpočtu za koncesiu.
Na druhej strane, ak to má financovať štát doterajším spôsobom, treba odpovedať na otázku, ako má zdvojnásobiť výdavky na výstavbu zo štátneho rozpočtu a nezvyšovať verejný dlh? Na tento rok je to okolo 18 miliárd. Respektíve, či je efektívne pri zachovaní súčasných výdavkov odďaľovať termín dokončenia D1.
Ak sa Slovensko rozhodne využiť PPP pri zodpovednom ošetrení všetkých rizík a v spolupráci s EÚ, nebude to podvod, ale pozitívny aspekt.
MATEJ KRČMÁR
HVB Bank Slovakia, a. s.
[24. 3. 2005]
sme.sk/clanok.asp?cl=1983524