Samosprávy sa rozhýbali, až keď ich k tomu donútila súkromná firma
[16.3.2005, TREND / Marián Benka]
Predstava vzniku súmestia Zvolen – Banská Bystrica pochádza ešte z čias socializmu. Rátalo sa s ňou vo všetkých plánoch územného rozvoja.
Vďaka nej sa mestá spojili rýchlostnou komunikáciou. Medzi jazdnými pruhmi ostal široký pás, v ňom mala byť rýchlodráha. Ostalo iba pri sne, do roku 1989 – a vlastne doteraz – sa nestihla ani elektrifikácia železničnej trate.
…
Aj my chceme diaľnicu
Dobré predpoklady na ďalší rozvoj bystricko-zvolenskej oblasti dáva dopravná infraštruktúra. Mestá sú prepojené rýchlostnou komunikáciou i železnicou, sliačske letisko má pravidelnú linku do Prahy. Podľa viceprimátora Banskej Bystrice je však na to, aby sa oblasť stala pre investorov skutočne atraktívnou, potrebné severo-južné cestné spojenie medzi Maďarskom a Poľskom.
„Zdá sa nám logické, aby táto trasa smerovala popri Banskej Bystrici, pričom by sa napojilo aj Horehronie, ktoré je dnes hladovou dolinou,“ tvrdí viceprimátor. „Stále bojujeme na pôde samosprávneho kraja za tento variant, pričom z ich strany nevidíme adekvátny záujem.“
Namiesto toho vraj silnejú lobistické tlaky za spojenie cez Kremnicu a Turčianske Teplice, ktoré by Banskú Bystricu obišlo zo západu. M. Mika považuje západný variant za neopodstatnený, pretože by pokryl spádové územie s 20- až 30-tisíc obyvateľmi. Bystrická verzia by viedla cez územie s 200-tisíc obyvateľmi.
„V tejto chvíli sú v hre tri varianty severojužnej trasy,“ hovorí R. Gízel. „Na kraji ich považujeme za rovnocenné. O tom, ktorú z nich budeme presadzovať vo vláde, rozhodne predovšetkým naša dohoda so Žilinským samosprávnym krajom.“
…
celý článok trend.sk/generate_page.php?page_id=46055