etrend.sk/generate_page.php?page_id=50634
Železničnú infraštruktúru v SR čaká modernizácia
Územím Slovenska prechádzajú tri eurokoridory
Zlepšiť železničnú infraštruktúru Slovenskej republiky a dostať ju na úroveň vyspelých európskych krajín sa má docieliť modernizáciou vybraných tratí. “Naša infraštruktúra musí byť konkurencieschopná na európskom trhu. Ak by sme nemodernizovali, Slovensko by obišli dôležité prepravy,” konštatovali predstavitelia Železníc SR (ŽSR).
Modernizácia sa dotýka celej železničnej infraštruktúry - koľají, troleje, zabezpečovacích zariadení i nástupíšť v železničných staniciach. Územím Slovenska prechádzajú tri eurokoridory. Trasa koridoru IV. (Berlín - Praha - Budapešť) meria na území SR 203 kilometrov, km, (štátna hranica s ČR - Kúty - Bratislava - Štúrovo - štátna hranica s MR). Slovenská trasa koridoru VI. (Gdansk - Varšava - Katovice -Žilina) meria 5l km (štátna hranica s PR - Skalité - Čadca - Žilina).
Najdlhšiu trasu na Slovensku má koridor V. (Taliansko - Slovinsko - Chorvátsko - Maďarsko - Slovensko - Ukrajina). Slovenská vetva je dlhá 536,2 km, čo je 19 % z celkovej dĺžky koridoru (2 831 km). Vedie od Bratislavy cez Žilinu a Košice do Čiernej nad Tisou. Patrí k slovenským prioritám.
Modernizácia V. koridoru je rozdelená do niekoľkých častí.
V roku 2000 sa začala v úseku Bratislava Rača - Trnava - Piešťany s dĺžkou 78 km. Ukončená má byť v roku 2008. Je taktiež rozdelená do niekoľkých častí, pričom niektoré už boli ukončené. Medzistaničný úsek Cífer - Trnava v dĺžke asi 5,8 km bol ukončený v roku 2001, Bratislava Rača - Svätý Jur v roku 2003 v dĺžke asi 4,7 km.
V roku 2005 sa modernizujú úseky Svätý Jur - Pezinok (6,7 km), Pezinok - Šenkvice (6,8 km), Vršok - Cífer (3,9 km), Šenkvice - Vršok (7,6 km), Brestovany - Leopoldov (8,5 km), Veľké Kostoľany - Piešťany (10,4 km), Trnava - Brestovany (8,8 km), Trnava - Sereď a priľahlé železničné stanice Pezinok a Trnava. Do roku 2007 sa zmodernizujú aj stanice Bratislava Rača, Svätý Jur, Šenkvice a Cífer.
Modernizácia V. koridoru cez SR si vyžiada asi 2 miliardy EUR, v prepočte 77 miliárd SKK. Financovanie prebieha kombináciou Kohézneho fondu a štátneho rozpočtu, pričom maximálna hranica participácie z Kohézneho fondu je 85 % z celkových nákladov. Priniesť má zvýšenie traťových rýchlostí na 160 km/h a vyššiu bezpečnosť, keďže súčasťou modernizácie majú byť mimoúrovňové križovania tratí s cestnou sieťou. Z pohľadu železníc prínosom budú nižšie náklady a rast konkurencieschopnosti.
eTrend, 13.6.2005, TASR