Výdavky na stavbu dialnic

Prepacte ze sa pytam . Skusal som hladat ale nasiel som iba neuplne informacie. Potreboval by som dost surne vediet :

  • kolko SK bolo vynalozenych na stavbu dialnic , rych. ciest a ciest prvej triedy za rok 2006(alebo 2005) a kolko na ich opravu a udrzbu. . Za odpoved vam velmi dakujem.potrebujem to surne. :frowning:

prosim pomoooc :cry:

Idem ti pohladat ale povedz kde si hladal aby som tam uz zbytocne nesiel.

hladalsom na celom fore, na stranke highways , na slovenskej sprave ciest , ekonomika.sme. , na telecom.gov.sk na finance.gov.sk na stranke slovenka dialnicnej spolocnosti ..a uz ma nic nenapada … :cry:

ja myslim ze to niesu tajne informacie , boli aj v tlaci alebo v spravach..ale nezapametal som si. niekde urcite su ale ani za bo.a nemozem na ne narazit…

Ja nemam nic a to som natukal do googlu a bol som aj na idoprava.sk
Keby sa zapojili viaceri, mozno by sa nieco naslo…

asi budes musiet napisat na ministerstvo dopravy

su dve moznosti, bud vychadzat zo scvhaleneho rozpoctu, alebo co sa realne prestavalo. dalej ako moc presne ti to treba

napriklad na rok 2006 to bolo 24 miliard, ale prestavalo sa tusim len asi 20 miliard, zbytok sa presuva na rok 2007

vydavky SSC su tusim 3-4 miliardy korun za rok 2006, ale neni som si az tak uplne isty. dalo by sa to vycitat z vyrocnej spravy

ale najpresnejsie by vedeli na NDS, MDPaT a SSC …

nieco najdes aj tu

ssc.sk/user/view_page.php?page_id=1156

Ak hľadáš naozaj presne údaje, tak treba kontaktovať MDPT+NDS+SSC ( www.ndsas.sk ), kde ti dajú presné odpovede.

Jedna vec je totiž rozpočet. Druhá vec je reálne preinvestovanie peňazí. A tretia vec je napríklad aj to, že boli aj financie na nové stroje údržby NDS.

Dialniciar : nepotrebujem uplne presne udaje staci priblizne . mas nieco ?

SSC: rok 2005: ssc.sk/custom/doc/vyrspr05.pdf

SSC: rok 2006: dialnice.info/viewtopic.php?t=6322

Toľko cesty I. triedy.

Na diaľničnú sieť malo ísť v r. 2006 celkovo cca. 20 mld. SKK.

Celkovo išlo v r. 2006 na cesty I. triedy, diaľnice a rýchlostné cesty cca. 25 mld. SKK. Ale v tomto už sú aj výdavky na chod NDS a SSC, splátky úverov. Výstavba, opravy, údržba. Štátny rozpočet, predvstupové eurofondy, úvery a diaľničné nálepky. Na HDP to bolo cca. 1,5%, pričom samotná výstavba nových ciest, privádzačov, diaľnic a rýchlostných ciest tvorila cca. 1,15% HDP.

Díki moc . Vieš mi povedať ako to bolo samostatne ? ze kolko stavba a kolko udrzba ?

pisal som na spravu ciest aj na ministerstvo ..tak uvidime. kazdopadne dakujem za pomoc :slight_smile:

Hladal so “thread” s temou vydavkov(ceny) na kilometer dialnice(RC), no a kedze som prispevky na tuto temu videl rozhadzane vo viacerych vlaknach, napr. dialnice.info/viewtopic.php?p=42465#42465 clanok som sa rozhodol zatial vlozit do tejto temy.
No, a v tom clanku sa pise, ze 200 mil. CZK sa zda Topolankovi na 1 km dialnice moc..? Tak sa chcem Dialniciara opytat, odkial cerpal tieto udaje:

Pozn.: Tieto udaje publikoval Dialniciar v tomto vlakne: dialnice.info/viewtopic.php? … &start=150
Dakujem. :wink:

200 mil. CZK ale stojí konkrétny úsek diaľnice. Inak potom teda za D8 sa dalo 800 mil. CZK za 1 km.

Takže ja sa pýtam pána premiéra Topolánka, odkiaľ na to čísielko prišiel :question: :arrow_right: sa tomu rozumie ako hus pivu.

To aj na Slovensku sú úseky diaľnic, ktoré stoja 150 mil. SKK. Hoci je to rýchlostná cesta a hoci je to 1/2 profil. Ale veď médiám to stačí.

A mirkobb, až budeš rozumieť tomu, čo cenu diaľnice tvorí, tak potom mi zavolaj a podiskutujeme. Okrem toho, tiež treba vedieť porovnať porovnateľné, lebo niekde sa neráta výdavok samosprávy, hoci tá tvorí 2/3 ceny pri legislatívnom procese (Nemecko) atď.

Odkiaľ som čerpal ? Od seba. Ale ja nikoho nenútim, aby mi veril, ba dokonca, aby ma čítal.

Ale ved sa “nepaprc”, vsak sa Ta preto pytam, ze tomu rozumies, takze aj preto Ta citam(ja sa fakt nenutim Ta citat), takze nepokladaj uz zase vsetko a vsetkych, ze Ta len kritizuju a napadaju, ja som sa fakt uprimne pytal a prejavil uprimny zaujem, aby mi niekto vysvetlil preco sa objavuju tak diametralne odlisne ceny z roznych zdrojov?? Je mi jasne, ze na to vplyva vela aspektov(ze inak sa stavia na rovine bez estakad a tunelov, a inak v clennitej krajine), ale priemer je predsa priemer, a tam sa spominal priemer!
Neviem, ci su Tvoje reakcie na dotazy takehoto druhu zakazdym vzdy iba podozrievave, ze Ta neustale niekto iba kritizuje, ale tentokrat moj dotaz nebol z tejto kategorie. :wink: Tak rad uvitam, ak sa na tuto temu este nieco dozviem, dakujem. :smiley:

Tak inak: premiér Topolánek, ak myslel čistý priemer iba diaľnic, tak zavádzal. Ako každý politik. Ja som ho nepočul. Ale minister dopravy tvrdil nedávno iný priemer a ten už je pravdivejší (585 mil. CZK na 1 km).

Dobre, tak si vysvetlime niekoľko vecí. :arrow_right:

Na začiatok, nie je priemer ako priemer:

  1. spôsob priemerovania je tento:
  • určí sa cena podľa terénu, teda v SR sa určí priemerná cena za 1 km postaveného na nížine, 1 km v stredne ťažkom teréne a 1 km hornatého terénu + terénu v mestách
  • toto sa určí na základe 3 predchádzajúcich rokov výstavby
  • následne sa tieto 3 kategórie zrátajú a vydelia, teda dosiahne sa priemer, no od reality má samozrejme ďaleko
  1. spôsob priemerovania je tento:
  • zrátajú sa všetky rozostavané km diaľničnej siete v danom roku, v ktorom chceme priemer zistiť a stav sa vydelí
  • je to takmer najpresnejší systém, ale tiež má svoje chybičky, ak sa stavia nejaký úsek dlhšie, než sa mal a nedá sa dosadiť presne do vzorca miera predraženia a tiež to pokazia úseky, ktoré sa otvoria v prvom polroku

Potom však veľmi, ale veľmi záleží na tom, čo sa ráta do ceny diaľnice. :arrow_right:

  1. okruh sú už samotné prípravné práce. Treba si uvedomiť, že každá štúdia stojí dnes milióny až 40 mil. SKK. Každé posúdenie na ŽP, trasovanie stoja ďalšie milióny až 50 mil. SKK. A samotná projektová dokumentácia, trasovanie atď. stoja potom desiatky mil. SKK až 250 mil. SKK. Existujú aj spoločné a komplexné materiály stojace rovno stovky mil. SKK až 700 mil. SKK. Výkup pozemkov k tomu robí ďalšie milióny.
  • prípravné práce nie sú v úplnom rozsahu zarátane napr. do diaľnic v Rakúsku
  1. okruh sú potom stavebné práce. Teda všetko od presunov zeminy až po hrubú stavbu až po ukončenie stavebných prác.
  • ale tu je kameň úrazu
  • totiž niekde existuje napr. dotácia na stavebný materiál alebo je nižšia daň na oceľ pri výstavbe diaľnic
  • niekde je nižšia DPH, niekde vyššia a to buď na celé stavebníctvo alebo extra na dopravné stavby
  • rozdielne sú náklady na mzdy, pohonné látky

Takže tu už aj ak sa zarátajú všetky stavebné práce v súvislosti s diaľnicou, tak sú tu výrazné odchýlky.

  1. okruh sú vyvolané investície. Teda štandardné a neštandardné. Tie prvé sú prekládky ciest, poľných ciest, vodných tokov, kanalizačných zberačov (v prípade výstavby v mestách), prekládky inžinierských sietí (často aj ich výmena). Niekde v strede sú potom opravy cestnej siete po dostavbe diaľnice. Neštandardné sú také, ktoré s diaľnicou nemajú priamy súvis. Teda napr. v SR: futbalový štadión, tenisový dvorec, motokrosový areál, opravy cestnej siete v polovici mesta/obce, výstavba kanalizácie v obci, výmena 1.000 plastových okien (samozrejme aj výstavba protihlukovej steny, čo je štandardná vyv. investícia), výsadba zelene za 5 mil. SKK atď.
  • vyvolané investície tvoria v SR 12-20% ceny diaľnic
  • takmer v žiadnom štáte sa nedávajú všetky vyvolané investície do ceny diaľnice, i keď to zaplatí štát, tak naozaj výmena plastových okien len ťažko ovplyvní jazdu po diaľnici
  • takmer všade sa do ceny diaľnic dávajú štandardné vyvolané investície, pretože tie sú tiež ukazovateľom toho, ako zásadne vplýva diaľnica na rozvoj regiónov

No a teraz zopár konkrétnych príkladov:

  1. Nemecko. Vo všeobecnosti je cena 1 km diaľnice postaveného v Nemecku v hodnote cca. 400 mil. SKK. Sú tu všetky stavebné práce a štandardné vyvolané investície. Existujú aj neštandardné, ale tie sa premietajú do samosprávnych celkov a samospráv a aj sa tak účtovne vedú. Podobne z prípravných prác 57% povolení a postupov preberajú jednotlivé spolkové krajiny a nevykonáva ich štát a teda ich ani nedáva do ceny diaľnic. Na cenu diaľnice však pozitívne vplýva silný zákon v prípade vyvlastnenia pozemkov. Teda štát povie cenu a ak občan nesúhlasí, pozemok je vyvlastnený. Zákon platí cez 40 rokov a nikto proti nemu nič nemá. Nemecko používa obidva spôsoby priemerovania, aby mohla vláda porovnávať s ostatnými krajinami, keďže pre občanov Nemecka je to podstatný údaj.

  2. Veľká Británia. Tu sa dnes veľa diaľnic nestavia, hoci tie súčasné sú preplnené. Cena diaľnic za 1 km sa však blíži k 850 mil. SKK. Ale je to len a len logické: v cene je úplne všetko + v krajine sú najdrahšie pohonné látky, drahá pracovná sila a územie je silno zastavané. Je to teda reálna cena. Používa sa druhý spôsob priemerovania.

  3. Chorvátsko. V Chorvátsku je vysoko prepracovaný systém, ktorý má ako dôsledok to, že od r. 2000 do r. 2007 tu stúpla cena diaľnic na 1 km o necelých 25%, napriek tomu, že napríklad cena ocele išla nahore o 220%, cena práce (mzdy stavebných robotníkov) o 50% atď. Platí tu podobne ako v Nemecku zákon k silným právomociam štátu pri možnom vyvlastnení pozemkov. Okrem toho sa stavia cca. 25% diaľnic cez štátne územie, takže zdržiavanie neexistuje. Je tu stále aj dotačný systém, resp. odpustenie z platenia daní pri výstavbe diaľnice, ale tiež pri nákupe stavebných materiálov používaných potom pri výstavbe diaľnic. Silnú rolu tu hrá aj PPP, ktoré sa do nákladov ráta len z hľadiska reálnych nákladov, nie teda aj s plánovanou koncesiou (narozdiel od Veľkej Británie). Priemerný 1 km diaľnice v tejto krajine stojí cca. 300 mil. SKK. Rátajú sa do ceny tak plnoprofilové ako aj 1/2 profily na Istrii a používa sa 2. spôsob priemerovania.

  4. SR, ČR. Tu sa do cien diaľnice ráta úplne všetko. Je to možno aj zlé, pretože potom je konečná cena dosť neprehľadná. Je síce úplná, ale sú tu neprehľadné finančné toky. Najväčšie predraženia sa v ČR dejú pri prívnaných prácach, kedy často prichádza až k zmene trasovania a v SR pri časových sklzoch pri samotnej výstavbe.

Ďalšou veľkou odchýlkou pri cene diaľnic je aj fakt konečného dostavania. Je rozdiel otvoriť diaľnicu a dokončiť diaľnicu. :arrow_right:

  1. V Chorvátsku, SR atď. sa diaľnica otvorí, ale dokončí sa o 4-5 rokov neskôr (v prípade SR aj o viac rokov). V Chorvátsku sa dobudovávajú napríklad spevnenia zárezov, anti-air zábrany na viaduktoch atď. V SR sa dokončuje kanalizácia, oplotenia, informačné systémy. Tieto náklady sa už ale reátajú v týchto štátoch do cien diaľnice. V Slovinsku ano, napr. v Kanade, USA, Nemecku sa diaľnice otvoria a už sú dokončené.

  2. V prípade dostavby druhej tunelovej rúry sa táto ráta do ceny diaľnic v danom roku (daných rokoch výstavby), ale nájdu sa štáty, kde ani toto neplatí (napr. Filipíny, Malajzia, Nórsko).

Ďalej, v SR sa určí, že pôjde na výstavbu diaľničnej siete napr. 20 mld. SKK. :arrow_right:

Ak vieme, že priemerná cena je 500 mil. SKK na 1 km (priemer na 1 km nížina, 1 km stredne ťažký terén, 1 km náročný terén), tak vieme s istotou povedať, že by sa malo postaviť (otvoriť) 40 km diaľnic a rýchlostných ciest, keďže vieme, že u nás sa do ceny ráta úplne všetko.

Ako však vieme, tak 40 km sa u nás ročne neotvára. Podarí sa to raz za 5-6 rokov, inak je to stále oveľa menej.

Teda vidíme, že niekde je chyba. No a nerobí sa s ňou nič … :arrow_right:

  1. Zatiaľ sa nikdy nepodarilo vyčerpať všetko. Tomu sa hovorí, že nefunguje systém. Jednoducho napr. nestihne sa prečerpať niektorý peniaz z EÚ, ale namiesto toho, aby sa nasadil rýchlo druhý úsek, tak sa nerobí nič. Taktiež sa nepodarí rozostavať pre nejaký problém, chybu v prípravnom procese iný úsek a peniaze sa nepresunú napr. na opravy, ale zase sa čaká … takto sa ročne neprestavia 3-5 mld. SKK.

  2. Niektoré úseky sa stavajú nie 3 roky, ale 5, 6, 7, 8, 9, 10 rokov a stále sa nedostavali. Teda vzniká predraženie. Tieto úseky kazia priemernú cenu, pretože sa už neráta ako priemer, ale len určená suma. Napr. sa povie, že na daný úsek sa dá suma 1 mld. SKK v daný rok. Táto sa potom zoškrtne na 0,65 mld. SKK. No a do konečného priemeru sa to premietne takto: dĺžka úseku deleno daná cena. Výsledná cena je samozrejme jasným určením miery predraženie, ale tie priebežné náklady deformujú skutočný priemer.

  3. V SR sú dnes úseky a je ich z celkových rozostavaných ceľká väčšina, ktoré sa stavajú buď oveľa drahšie ako 500 mil. SKK alebo oveľa lacnejšie. Pretože v prvom prípade sú to úseky s nákladmi od 0,9 mld. SKK na 1 km (často na D1, kde je plný profil a x vyvolaných investícií) a v druhom prípade ide o 1/2 profily rýchl. ciest s min. vyvolaných investícií (i keď v poslednej dobe to zase kazí zhoršujúci sa priebeg prípravných prác). Aj preto by sa mali na MDPT prebudiť a zmeniť systém priemerovania.

No a je zaujímavé, že NDS uvádza iný systém priemerovania ako MDPT. NDS disponuje 500 mil. SKK na 1 km, MDPT 400-450 mil. SKK. Toto vzniká rozdielnym rátaním niektorých vyvolaných investícií. Je to chyba, keďže NDS je štátna firma a mala by byť dôveryhodná, resp. jej vlastník by mal byť dôveryhodný.

Súčasné vedenie MDPT by chcelo cenu znížiť. To sa však do docieliť len tak, že sa čo najrýchlejšie dostavajú dlho rozostavané úseky, že sa zvýši podiel výstavby na R1 a 1/2 profiloch R2 a že sa nasadí do systému PPP, ktoré rozostavia najdrahšie úseky. Inak sa priemer nebude dať znížiť, keďže na D1 musia do výstavby vstúpiť už úseky, ktoré presiahnu náklady 1 mld. SKK na 1 km. Buď sú to úseky estakádové cez mestá alebo sú to úseky tunelové cez pohoria. Cena sa dá znížiť na prípravných prácach o 50 mil. SKK max., na vyv. investíciách o 50 mil. SKK max., ale ceny stavebných prác budú stúpať (ceny ocele síce stagnujú, no mierne rastú, ceny miezd dlhodobo stúpajú).

Plánovanie je v SR na vysokej odbornej úrovni. Podobne sledovanie stavu a rôznych údajov, k tomu dokumentov všetky prístupné na internete. Ale čo chýba a veľmi chýba, sú peniaze. I keď sa nie všetky prestavajú, tak sa zatiaľ vždy všetky presunuli na ďalší rok a teda nejdú do školstva alebo na vládne limuzíny. Ale stále má SR problém nájsť 25 a viac mld. SKK na výstavbu diaľničnej siete.

Aj stanovenie prerozdelenia financií, že na D1 pôjde 60%, na R1 25% a na R2 15% (len tieto 3 pomery, teda financie na ostatné D a R nemali pomer a neovplyvnili tento pomer) sa nikdy nepodarilo dodržať. Z jednoduchého dôvodu: D1 vždy zhltla isté peniaze a keďže ich bolo málo, tak pomer sa nikdy nedodržal. D1 vždy zhltla od 67 do 74,5% v pomere k R1 a R2. Dnes tento pomer už neplatí.

Skvele napísaný príspevok. Aj mne vždy pripadalo divné, že za Mečiara v r. 95-98 išlo spolu na diaľnice cca 25 mld. Sk a otvorilo sa spolu takmer 120 km D a RC (mnohé na 1/2 profil) a za Dzurindu išlo v r. 98-05 takmer 60 mld. Sk a otvorilo sa spolu cca 40 km D a RC (aj keď je pravda, že minulý rok sa otvorilo dalších 25 km a tento a další rok to budú čísla blízke 40 km… :unamused: