Presne tak - je to zavazny celosvetovy problem. 
SR zaostáva v rámci EÚ v pripojení na vodovodnú sieť. Ako vyplýva z údajov Eurostatu, na Slovensku bolo v roku 2003 pripojených na verejnú vodovodnú sieť 84 % domácností, menší podiel zaznamenali len Estónsko a Litva. 
Naplnenie vodohospodárskej politiky do roku 2015 si vyžiada 194 mld. korún.
dialnice.info/viewtopic.php?t=3232
Tvrda realita SR dnes
Pitnú vodu z verejných zdrojov totiž v súčasnom období využíva len 85 percent obyvateľov. Ale odkanalizovaných sídiel na Slovensku je iba 56 percent a čističky odpadových vôd slúžia len pre 30 percent obyvateľov, uviedol Supek (Generálny riaditeľ Sekcie vôd Ministerstva životného prostredia SR). … viac v prispevku.
Je na svete 1 stat ktory z hladiska poctu obyvatelov je obrovsky - 2. najvacsi. Nema vyznamne zasoby ropy ani zemneho plynu. Nie je to bohata krajina ale ma rychly hospodarsky rast, rocne cca. 10% rast HDP. Aj tak je HDP nizke - na urovni cca. 800 mld. USD. Za 6 rokov sa tu do konca r. 2006 planuje postavit 4 000 km novych dialnic co sa aj postavi. Celkovo je tu silny stavebny BOOM, ekonomicky BOOM a mierny rast zivotnej urovne niektorych kast obyvatelstva. Tento stat je statom odkial ma najviac obyvatelov problem s moznostou mat cistu a pitnu vodu kazdy den bez problemov - viac ako 100 mil. obyvatelov, cca. 10% obyvatelov krajiny (co uz nie je najviac na svete pretoze su staty ako Somalsko, Sudan, … kde ma problem s cistou vodou viac ako 90% obyvatelov) a tato krajina sa vola India. O celoplosnej kanalizacnej a vodovodnej sieti sa tu moze snivat aj v hlavnom meste aj v najvacsich mestach.
Moze to byt prekvapenie pre viacerych z vas ze problem s vodou ma napriklad Cina mensie nez India.
India ale tiez tvori cca. 7% obyvatelov planety ktori nemaju dobry pristup k cistej/pitnej vode.
Toľko India od Adoasa v predchádzajúcom príspevku, ale ja sa vrátim naspäť na Slovensko.
Voda netečie z bezodnej studne.
dialnice.info/viewtopic.php?t=3309
Obyvatelia obce Bulhary pijú závadnú vodu
ja tak trochu OT …
… vcera som bol po tyzdni v slovenckom krase (konkretne jasovska a zadielska planina - dedinka Haj) … usim povedat ze toto oteplenie(a hlavne topenie snehu z planiny) a vydatne zrazky nam znovu pripravili prekavapenie … osobne som nebol pri vyveroch ale vydel som na vlasne oci (z videa) co sa tam za uplinuli tyzden dialo … cely kras je pod vodou! vodu chrli kazda skara kazde ustie podzemnych prestorov … nieco neskutocne … inokedy len slabucke vyveri alebo uplne suche obcase vyvieracky chrlia 100-200-300 ba az 600l/s !!! … (teda v kulminacii vo stvrtok) … podla miestnych ide o 10-20rocne maxima … niektory tvrdia ze od 71-ho kedy boli v Haji zaplavy tak nic podobne nezazili … no proste dost brutal!!! … a nadhera zaroven …
pramene uz sice slabnu aleHajske vodopady su stale nadherne;) a hlavne plne vody:))
Problém prívalových vôd sa nedá úplne vyriešiť.
dialnice.info/viewtopic.php?t=3350
Z článku je hlavne jasné, že na Slovensku nielenže chýba kanalizácia v mnohých oblastiach, ale hlavne fakt, že väčšina kanalizačnej siete je stará 50 rokov a už nevyhovuje a jednoducho potom nie je schopná zachytiť vodu pri silných prehánkach, pretože musí “odvádzať” aj splaškovú vodu atď.
V Nýrovciach pripravujú kanalizáciu - Pohronie.
Kanalizácia na dobrej ceste - Liptov.
Termín dokončenia projektu výstavby kanalizácie a čistenia odpadových vôd v dolnom Turci bude mať asi polročný odklad.
dialnice.info/viewtopic.php?t=3878
Veľká stavba, veľké problémy
Aj v Bardejove sa niečo pohlo ..konečne napájajú na kanalizáciu 2 mestské (!) časti
Celá investícia vychádza na cca 114 miliónov Sk
V krajinách ako Nemecko, Rakúsko, Kanada, … je lepší systém kanalizácie (nie vzdy celoplošne ale väčšia časť krajiny ano):
Existuje tu tzv. dvojitý systém kanalizačných stôk, jedna berie odpady z WC atď. a druhá je pripravená práve na dažďovú vodu a samozrejme obidve kanalizačné rúry sú vyčistené od nánosov bahna a kameňa.
V SR, ČR, Poľsku, … je tradičná len jedna kanalizačná rúra, kam ide aj odpad, aj dážď a často je ešte aj táto rúra zanesená nečistotami.
Toto potom spôsobuje, že pri silnejších lokálnych dažďoch ľahšie vznikajú lokálne povodne v kraiinách ako SR, ČR atď.
No, u nás v obci je oboje, prvý systém odvádza znečistenú vodu z domu (WC, kúpelňa, kuchyňa atď) do prvého systému cez ČOV a dažďová voda odteká druhým systémom mimo ČOV do potoka.
Jedna vec ale veľmi vadí. Ľudia začali vo veľkom používať drtiče kuchyňského odpadu a všetko čo vy nich zomelú, je posielané do systému 1, čo veľmi vadí obci, lebo systém vrátane ČOV na toto nie je stavaný.
Ale som si vedomý, že toto dvojsystémové privilégium moc obcí v krajinách V4 nemá, na druhú stranu na toto, keď je slušný projekt, rada prispeje EU, je stanovený totižto aj nejaký termín, dokedy musia mať obce nad X tisíc obyvateľov ČOV…
Ako už písal wazari:
Len ČOV je niečo iné ako kanalizačná sieť. Nemyslím si, že je potrebné teraz budovať dvojitý kanalizačný systém, respektíve, tam, kde ešte nie je kanalizácia, tak tam sa to oplatí, ale tam, kde dnes kanalizácia existuje, tak tam zatiaľ musí (vzhľadom na finančnú situáciu a stav v ŽP v SR) postačovať jedna kanalizačná rúra, ale mala by byť pravidelne udržiavaná a následne by pre zabránenie vzniku povodní mali byť prečistené aj všetky korytá potokov a riek a tu by sa mali stavať aj poldre.
Podobne je tiež lepšie stavať poldre (suchá nádrž) a rekonštruovať existujúce vodné diela ako stavať teraz nové vodné diela na východnom Slovensku.
Z hľadiska ŽP je kapitola vodné hospodárstvo naozaj náročné na ochranu. Ale treba si uvedomiť, že bez vody by človek neprežil.
Na ochranu vodných zdrojov trenčianskeho regiónu 1 miliarda
BRATISLAVA 29. augusta (SITA) - Na projekt Ochrana vodných zdrojov trenčianskeho regiónu je potrebných vyše jednej miliardy korún, pričom finančné prostriedky získané z Kohézneho fondu EÚ by mali predstavovať viac ako 885 miliónov Sk. Vyplýva to z materiálu, ktorý dal rezort výstavby a regionálneho rozvoja SR (MVRR SR) do pripomienkového konania. Projektom dotknutá oblasť sa nachádza v Trenčianskom kraji v okresoch Trenčín a Nové Mesto nad Váhom po oboch stranách rieky Váh a rieši kanalizáciu v 12 obciach.
Hlavným cieľom projektu je ochrana vodárenských zdrojov zásobujúcich pitnou vodou viac ako 89 - tisíc obyvateľov a to odkanalizovaním obcí, ktoré nie sú napojené na čistiareň odpadových vôd, výstavbou Čističky odpadových vôd (ČOV) Ivanovce a dobudovaním ČOV Trenčianske Stankovce, na ktoré budú odkanalizované obce napojené. Odstránením znečisťujúcich látok v ČOV by malo dôjsť k výraznému zníženiu množstva znečistenia vypúšťaného do vodných tokov a zvýšiť by sa mala aj hygienická bezpečnosť obyvateľstva. Začiatok výstavby je plánovaný na apríl 2007 a predpokladaný čas ukončenia je december 2008.
Projekt Ochrana vodných zdrojov trenčianskeho regiónu bol vypracovaný v súlade s Národným environmentálnym akčným plánom (NEAP) a Stratégiou SR pre Kohézny fond 2004-2006 – sektor životného prostredia.
Copyright © SITA 2006,[29. 8. 2006 18:05:00]
Na Slovensko vstúpil vodohospodársky gigant - francúzska Veolia
ekonomika.sme.sk/clanok.asp?cl=2881621
Banská Bystrica 5. septembra (TASR) - Francúzska spoločnosť Veolia bude v SR najbližších 30 rokov zabezpečovať vodárenské a kanalizačné služby pre 950 000 obyvateľov zo 750 miest a obcí stredného a severného Slovenska. V máji 2006 zvíťazila v dvoch medzinárodných výberových konaniach na ich poskytovanie - v Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti (StVS) a Podtatranskej vodárenskej spoločnosti (PVS) a v augusta Protimonopolný úrad (PMÚ) SR schválil spojenie spoločnosti Veolia Voda s týmito dvoma firmami.
V Banskobystrickom kraji bude Veolia Voda SR, ktorá sa nestáva majiteľom vodární ako takých, ale len ich prevádzkovateľom, zabezpečovať výrobu a distribúciu pitnej vody, odvádzanie a čistenie odpadových vôd a servis pre 650 000 obyvateľov a zamestnávať bude 1 400 ľudí. Jej ročný obrat v StVS predstavuje asi 1,57 miliardy Sk. Pod Tatrami bude vodárenské služby s ročným obratom 565 miliónov Sk poskytovať 300 000 obyvateľom.
“Našou ambíciou je pokračovať v rozširovaní aktivít na slovenskom vodárenskom trhu. Čakáme pripravení, kým nás oslovia ďalšie mestá či obce so záujmom o spoluprácu,” povedal na dnešnom stretnutí s novinármi v Banskej Bystrici predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Veolia Environnement Henri Proglio.
Jednou z hlavných úloh strategického zahraničného partnera je znížiť straty v sieti z dnešných vyše 40 % o 10 až 15 % ako v susednej ČR, kde pôsobí Veolia Voda už 10 rokov.
Najvyšší predstaviteľ vodohospodárskeho gigantu ubezpečil, že v tomto roku sa nebudú zvyšovať ceny vodného a stočného. “Nezáležia od nás, rozhodujú o nich mestá a obce,” zdôraznil Proglio. Generálny riaditeľ Veolia Voda pre ČR a strednú Európu Philippe Guitard poznamenal, že ceny sa zvyšujú každoročne iba o medziinflačný nárast. Záväzkom Francúzov je v rámci skvalitnenia služieb najneskôr do 6 mesiacov zriadenie zákazníckeho telefónneho strediska.
Investovanie do rozvoja vodární a kanalizácií, ako uviedol Proglio, je vecou vlastníka zariadení, teda StVS a PVS. “Budeme sa spolupodieľať na investičných akciách. Vlastnícke spoločnosti môžu investovať 1,220 miliardy Sk, ktoré získali od nás z prevodu akcií dcérskych vodárenských prevádzkových spoločností, a z nájmu, ktorý platíme. Ročný nájom StVS je približne 600 miliónov a PVS 140 miliónov Sk. Okrem toho naše priame investície do meracej a regulačnej techniky predstavujú asi 1,7 miliardy Sk,” zdôraznil predseda predstavenstva.
Zahraničný partner prináša schopnosť riadenia firiem a znalosť nových technológií. Bude aplikovať riešenia, ktoré umožnia úsporu nákladov a zlepšia kvalitu vodárenských služieb. Silná stabilná spoločnosť znamená i sociálnu istotu pre vyše 1 500 zamestnancov, konštatoval Proglio.
Veolia Voda je súčasťou divízie Veolia Environnement, svetového lídra v oblasti služieb životného prostredia. Prostredníctvom viac ako 300 000 zamestnancov pôsobí vo vyše 100 krajinách sveta. V roku 2006 prekročí jeho obrat 30 miliárd EUR, čo je v prepočte asi 1,13 bilióna SKK.
Copyright © TASR 2006, [5. 9. 2006 15:57:00]
Voda a kanalizácia na Kysuce - 54,4 mil. eur.
dialnice.info/viewtopic.php?t=4901
Mimochodom, v Nitre už je dokončená nová čistiareň odpadových vôd v hodnote cca. 0,5 mld. SKK.
Slovensku rastú náklady na budovanie hrádzí, potrebuje 34 mld Sk.
dialnice.info/viewtopic.php?t=5125
Každý rok sú miliardové škody pri povodniach. 
Česká republika přišla o možnost čerpání prostředků z EU na rozvoj veřejných vodovodů špatnými smlouvami mezi samosprávami a soukromými provozovateli, které neodpovídají evropským standardům. Podrobnosti viz: blisty.cz/2006/10/11/art30682.html
SR nestačí investovať do tejto oblasti. Investície by sa mali zdvojnásobiť, ale nie je z čoho investovať, pričom investície už sa strojnásobili od r. 2000 a to vďaka EÚ a súkromným vodárenským spoločnostiam.
V malokarpatskom regióne kanalizácia do budúcej jari
dialnice.info/viewtopic.php?t=6111
Podľa Gemerana 30 kilometrov nových potrubí poslúži územiu, na ktorom žije približne 50-tisíc ľudí, kanalizácia kapacitne postačí aj pre dvojnásobný počet. Náklady: 850 mil. SKK.