- Cez víkend spustí štát nové vlaky z Bratislavy do Viedne.
- Trasu medzi dvoma metropolami zdolajú za 56 minút.
- V porovnaní s ďalšími možnosťami ide o najrýchlejší spôsob dopravy do hlavného mesta Rakúska.
- Dielo malo byť hotové už vlani. Výstavbu skomplikovalo aj dedičstvo z druhej svetovej vojny.
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Bratislava a Viedeň sú dve metropoly s úzko zviazanou históriou. Vďačia za to hlavne geografickej blízkosti – sú od seba ani nie na hodinu cesty. Aj kvôli tejto danosti sa pred niekoľkými rokmi začalo toto spojenie spomínať ako možný adept pre projekt podnikateľa a inovátora Elona Muska. Išlo o takzvaný hyperloop, ktorý by umožnil presun medzi mestami za osem minút.
Kým je okolo tejto sci-fi úvahy už dlhšie ticho, oba štáty robia na skromnejších projektoch. Koncom tohto týždňa by sa totiž po dlhšej výluke mohli vrátiť vlaky na severnú trať medzi Bratislavou a Viedňou. A nielenže sa sem vrátia, ale po novom sa im cesta výrazne skráti.
Stavbárom na železnici svitá na dobré časy. Tržby košickej firme vlani narástli o 165 percent
Prvé spoje by mali vyraziť už počas tohto víkendu a oproti pôvodnému času hodina a sedem minút by mali dve metropoly vybaviť za 56 minút. Spiatočná cena lístka je 19 eur.
Vlaky budú jazdiť prvýkrát pod trolejmi na oboch stranách hraníc a obsluhovať ich budú elektrické rušne Vectron s klimatizovanými vozňami od rakúskeho aj slovenského štátneho dopravcu.
Pôjde teda o alternatívu, ktorá bude pre cestujúcich vôbec najrýchlejšia. Zároveň sa ŽSR podľa slov ich generálneho riaditeľa Ivana Bednárika takto zapíšu do potenciálu cargo kapacít.
„Ako zvyčajne, pri infraštruktúrnych stavbách spĺňame požiadavku trhu, avšak už dnes vieme, že len sčasti. Preto si uvedomujeme, že ďalšia fáza zvýšenia kapacity, a to projekt zdvojkoľajnenia, je nevyhnutná,“ vyhlásil Bednárik.
Dielo malo byť hotové už dávno
Práve v pondelok Železnice Slovenskej republiky zavŕšili stavebné práce na trati Devínska Nová Ves a štátna hranica v Marcheggu. Po viac než roku sa traťou previezol osobný vlak, zatiaľ však len skúšobne. Ostrá prevádzka začne cez víkend. Dielo malo byť dokončené do 27. decembra 2024. Ako však železnice argumentujú, tento termín sa výrazne nestihol z dôvodu „viacerých vážnych a nepredvídateľných okolností“.
Pri dôvodoch meškania výstavby spomínajú prítomnosť zákonom chránených živočíchov na stavenisku. Práce boli preto opakovane prerušované a ich postup si vyžadoval úpravu či presun techniky.
Železnice spomínajú tiež povodne v apríli a septembri minulého roka. Vlani na jar kvôli tomu museli posunúť práce o približne tri týždne. Jesenné škody zas spôsobili úplne prerušenie výstavby na dva mesiace.
Priebeh skomplikovalo aj dedičstvo z druhej svetovej vojny. Počas rekonštrukcie totiž odhalili podzemný bunker prepojený s jedným z mostných pilierov.
Celková cena diela bola 11,3 milióna eur.
Vlaky verzus autobusy
Dnes jazdia stroje z Bratislavy do Viedne len z Petržalky. V oboch smeroch premáva 23 súprav denne v pracovných dňoch. Je to trasa vedená juhom, ktorá je zhruba o desať kilometrov dlhšia než tá, ktorá ide cez Záhorie. Dlho však bola napriek tomuto hendikepu obľúbená, keďže cesta trvala kratšie. K nim sa teda pridá ďalších 19 párov, čo znamená denne 84 spojov.
„Dúfam, že sa nám čoskoro podarí prekročiť hranicu dvoch miliónov cestujúcich ročne. V roku 2023 – ešte pred výlukou – sme mali medzi Bratislavou a Viedňou doteraz najviac 1,9 milióna prepravených pasažierov ročne,“ povedal šéf Železničnej spoločnosti Slovensko Peter Helexa. Súpravy by na týchto koľajách mali mať kapacitu 380 miest.
Kým dnes premávajú medzi oboma metropolami len regionálne spoje, v budúcnosti by sa to malo zmeniť a prelom by mali priniesť rýchliky. Tie by mali zdolať cestu za 40 minút, čo je oproti dnešným časom 27 minút k dobru.
Podľa Bednárika je to možné, stroje by však nemohli spomaliť pri dobiehaní a ani pri púšťaní oprotiidúceho vlaku. „Dá sa to odviezť, ale len z bodu A do bodu B. Netuším, aká bude požiadavka nového grafikonu na ďalší rok,“ povedal s tým, že predpokladá, že to tak skoro nebude. Umožní to podľa manažéra až druhá koľaj, s ktorou musia postaviť ďalší most.
Prvú časť posudzovania vplyvov na životné prostredia majú železničiari schválenú, na druhú čakajú. Ak dostane na rezorte Tomáša Tarabu zelenú, môže prísť ďalší krok – preklasifikovanie na strategickú investíciu. Ak k tomu dôjde, podľa Bednárika bude zdvojkoľajnenie reálne do šiestich až siedmich rokov. Cenovka zatiaľ za tento rozsiahly projekt známe nie je.
Budúcnosť patrí vysokorýchlostnej trati
V budúcnosti by tu mohla vzniknúť aj vysokorýchlostná trať. Aktuálne prešla štúdia piatimi pripomienkovacími kolami a železnice ju chcú zverejniť do troch mesiacov. Takýto spoj by mohol priniesť ešte rýchlejšie spojenie. Otázka je či a kedy by mala táto koľaj reálne vzniknúť, respektíve či to bude v súbehu so zdvojkoľajnením alebo to bude ďalšia trať.
„Rakúšania to poňali tak, že nejdu stavať vysokorýchlostné trate na 350 kilometrov za hodinu, ale len na 230, pretože na to majú lokomotívy a je to aj malá krajina,“ vysvetľuje Bednárik. Zrýchlenie teda oproti aktuálnemu stavu, keď tu Rakúšania majú 200-ku, nebude až také výrazné.
Autom sa z jednej metropoly do druhej dnes dostanete asi za hodinu, čo však v časoch špičiek môže byť inak. Navyše, ak si zvolíte ako tento dopravný prostriedok, síce môžete na ceste mierne ušetriť, problémy však budete mať s tým, kde a za koľko zaparkujete.
Vo Viedni funguje už dlhšie parkovacia politika, ktorá je k vozidlám mimo hlavného mesta pomerne nekompromisná. Tie si môžete odstaviť v odľahlejších častiach mesta na odstavných parkoviskách. Napríklad pri autobusovej stanici v mestskej časti Erdberg.
Okrem výdavku za parkovanie, čo na deň vyjde na týchto parkoviskách zhruba na štyri eurá, musíte počítať aj s ďalšími na MHD. V centre mesta môžete zaparkovať nanajvýš na dve hodiny, čo vás vyjde na zhruba päť eur. Možnosťou sú aj parkovacie domy, v ktorých môžete auto nechať aj na deň, avšak môže vás to vyjsť aj na 40 eur.
Priateľské ceny
Čo sa týka autobusov, tam trvá cesta tiež v závislosti od premávky. Slovak Lines uvádza na stránke, že je to priemerne 56 minút. Na portáli cp.sk trvá cesta z autobusovej stanice v Centre Nivy do Erdbergu od jednej hodiny do hodiny a 15 minút. Podobné časy uvádza aj Flixbus, ktorý tu tiež prevádzkuje svoje spoje. Stanica je od centra o niečo ďalej než železničný uzol.
Na druhej strane sa tu v prípade autobusov rysujú priateľské ceny. Ak si lístok vo Flixbusoch zakúpite s dostatočným predstihom, môže vás vyjsť len na 6,48 eura plus manipulačný poplatok za rezerváciu. Pri železničných spojoch, či už cez Marchegg alebo Petržalku, nám aplikácia ZSSK ponúka ceny od 14 eur. Slovak Lines má v cenníku uvedenú sumu 9,9 eura, u šoféra je to však takmer dvakrát toľko.
Najdrahšie a najdlhšie trvajúce sú cesty po Dunaji. Ide síce o turisticky atraktívnu alternatívu, v jednom smere si musíte pripraviť 25 eur a trvanie je v závislosti od poveternostných podmienok od hodiny a 15 minút až po jeden a pol hodiny.
200-ka nebude
Prínosy projektu môže zvýšiť práve dopyt po rýchlikoch. Pred pandémiou v roku 2019 využilo súpravy medzi Bratislavou a Viedňou na tejto linke približne 1,4 milióna cestujúcich za rok.
Podľa dopravných modelov rakúskeho štátneho dopravcu ÖBB by tu tieto rýchle spoje mohli vyvolať až trojnásobný dopyt po železničnej doprave. Teda v roku 2035 by v nich mohlo cestovať až deväťtisíc ľudí denne, z čoho 63 percent by jazdilo práve v rýchlikoch. Po zdvojkoľajnení by tu spoje mohli premávať každých 20 minút.
Dnes dokáže trať obslúžiť denne asi stovku súprav. Prevádzkové plány ÖBB sú pritom ambiciózne a počítajú denne so 174 spojmi. Štúdia železničiarov, ktorá trať riešila, hovorí aj o masívnom presmerovaní nákladnej dopravy. Po elektrifikácii trate by sa mal ich počet výrazne zvýšiť a veľká časť tovarových tokov na západ by sa mala dostať práve na túto koľaj.
Zdvojkoľajnenie na našej strane je pritom zatiaľ v nedohľadne. Čo sa týka modernizácie, tu sa počítalo s možným zrýchlením na 200 kilometrov za hodinu, ktoré bude fungovať na rakúskej strane. U nás sa však nakoniec od tohto scenára upustilo, keďže trasa na Slovensku ide zložitejším územím a je tu veľký oblúk, ktorý by bolo treba vyrovnať, čo by prinieslo výraznejšie náklady.
Na Slovensku sa tak pôjde len 120-kou. Prínosom však je, že mašiny na hraničnom moste, ako aj na iných mostných objektoch v zlom stave nebudú musieť pribrzďovať.
Nový cestovný poriadok vlakov REX 25xx Bratislava hlavná stanica – Wien Hbf.
19 súprav denne z Bratislavy do Viedne:
odchody z Bratislavy hlavná stanica denne na 50. minútu od 4.50 do 23.50 hod,
príchody do Wien Hbf. vždy na 46. minútu
19 súprav denne z Viedne do Bratislavy:
odchody z Wien Hbf. denne na 14. minútu od 5.14 do 0.14 hod,
príchody do Bratislavy hl. st. vždy na 10. minútu.