Vláda chce do prestavby bratislavských prístavov zapojiť Spojené arabské emiráty
Bratislavský nákladný prístav pri novom downtone. Foto – Verejné prístavy
Vízia prestavby bratislavského prístavu naberá nečakaný smer. Vláda chce do veľkého projektu zapojiť Spojené arabské emiráty, respektíve miestnych podnikateľov. Vyplýva to z medzištátnej dohody o hospodárskej spolupráci, ktorú v stredu schválil kabinet Roberta Fica. Spomínajú sa v nej dva projekty, do ktorých by investori z Blízkeho východu mohli priniesť 1,25 miliardy eur:
-
vybudovanie a prevádzkovanie nového multimodálneho nákladného prístavu v Bratislave na Dunaji v lokalite Pálenisko (250 miliónov eur) a
-
rekonštrukcia oblasti bratislavského prístavu na Dunaji v lokalite zimného prístavu (1 miliarda eur).
Zatiaľ nie je jasné, či a do akej miery tieto projekty kopírujú zámery, ktoré skôr oznámila vláda. Tá plánovala, že bratislavský Zimný prístav sa zmení na novú mestskú štvrť, kým prístav Pálenisko bude naďalej slúžiť nákladnej doprave. Tamojšie prekladisko sa má zrekonštruovať tak, aby bolo schopné preložiť trojnásobok súčasného objemu..
Po novej medzivládnej dohode so Spojenými arabskými emirátmi však zostáva veľa otázok. Nikde sa nespomína, kto z emirátov by sa do projektu mohol zapojiť. V materiáloch sa píše iba o tom, že krajina z Blízkeho východu bude vybrané subjekty podporovať, aby preinvestovali vyššie spomínané sumy.
V medzištátnej dohode sa priamo spomína aj možnosť vynechať za určitých okolností verejné obstarávanie. Nie je pritom jasné, či sa bez súťaže vyberú spomínaní investori, alebo napríklad stavebné firmy, ktorým rekonštrukciu a výstavbu zveria. Vláda navyše dohodu schválila so zatiaľ neznámymi pripomienkami.
Ministerka hospodárstva Denisa Saková, ktorá ju predložila, hovorí, že zatiaľ nie sú dohodnuté žiadne detaily.
„Ide o zatiaľ vládnu dohodu, ktorá hovorí o nejakej forme, potenciálnom investovaní, to nie je dohoda, ktorá by opisovala financie, profit… To je bilaterálna dohoda medzi jednou a druhou vládou, ktorá sa ešte, samozrejme, bude rozpracovávať do detailnejších analýz,“ povedala Saková.
Aj v materiáloch, ktoré schválila vláda, sa spomína, že všetko platí, iba ak budú projekty finančne realizovateľné a uzavrú sa pre ne právne záväzné dohody.
Bližšie informácie má podľa ministerky Sakovej na stole minister dopravy Jozef Ráž, keďže pod neho spadajú aj prístavy.
Ráž predtým plánoval rekonštrukciu Páleniska do roku 2035. Developerská výstavba v Zimnom prístave, ktorý dnes slúži na prekládku sypkých hmôt, sa mala začať po roku 2030. Počítala s tým štátna firma Verejné prístavy, ktorá pozemky v prekladiskách vlastní. Aj bratislavský magistrát počíta s tým, že v tejto lokalite, ktorá je bližšie k centru mesta, vznikne nová štvrť.
No Ráž doposiaľ nikdy nespomenul, že by chcel do veľkého projektu zapojiť práve Spojené arabské emiráty. V minulosti však hovoril o možnom vstupe ázijského kapitálu.
Čo sa udialo tento rok
Štátne Verejné prístavy na jar tvrdili, že z predaja developerom sa dá očakávať aj 300-miliónový výnos – podľa toho, ako dopadne urbanisticko-architektonická súťaž. Tieto peniaze sa majú použiť na financovanie výstavby „moderného prekládkového a logistického centra Pálenisko“, napísali Verejné prístavy.
Peniaze na modernizáciu prístavov chcel štátny podnik na projekty získať z európskych fondov. Prístavy sa pritom môžu stať súčasťou strategických dopravných trás EÚ a môžu byť veľmi dôležité aj pri prekládke tovarov a materiálov potrebných na obnovu Ukrajiny. Po Dunaji sa totiž dá všetko potrebné prepraviť až do ukrajinských čiernomorských prístavov.
Do týchto plánov už štát významne zainvestoval, keď od firmy Budamar kúpil za 170 miliónov eur infraštruktúru pod prístavmi (nielen v Bratislave, ale aj v Komárne). Štát totiž vlastnil pozemky, ale koľajnice či lode už nie, a to vraj brzdilo rozmach týchto priestorov podľa predstáv štátu.
Pripomeňme, že pre Budamar to mohol byť výhodný obchod. Jeho ročný zisk v minulosti dosahoval len zhruba dva milióny eur pri 40-miliónových tržbách. V roku 2021 mal síce až šesťmiliónový zisk, ale bolo to vďaka mimoriadnym predajom majetku. Vlani firma dokonca spadla do skoro 850-tisícovej straty.
Štát dal podľa skorších prepočtov Denníka E za majetky najmenej trikrát viac, než býva bežné v súkromnom sektore.
A ešte jedna nejasnosť: pozadie Budamaru je roky zahmlené. Oficiálne ho podľa registra partnerov verejného sektora ovládajú Kristen Mikkel Volmer Lind z Dánska a Claudio Frick z Lichtenštajnska. Mimovládna organizácia Transparency International však upozornila na viaceré indície, ktoré naznačujú, že v pozadí Budamaru môže byť v skutočnosti Evžen Balko – jeden z najbohatších Slovákov a spolumajiteľ českej oceliarskej skupiny Moravia Steel.
V minulosti bol manažérom Budamaru aj Ivan Bednárik, ktorého si Ráž vybral najskôr za poradcu a teraz je už riaditeľom ŽSR. Ešte dlhšie než v Budamare však Bednárik pôsobil v manažmente českých štátnych železničných podnikov.
Slovenská plavba a prístavy, ktorú ovláda skupina Budamar, sa podľa dávnejšie oznámenej dohody stane na najbližších päť rokov nájomcom Verejných prístavov a bude im platiť 6,5 milióna eur ročne.