Úseky smrti
(30.08.2005; Auto magazín; č. 09/2005, s. 72, 73; Lojd Andrej)
Určite aj vy poznáte na našich cestách miesta, kde sa ročne odohrá niekoľko desiatok dopravných nehôd. Hovorí sa im úseky či križovatky smrti.
Hoci naša legislatíva neumožňuje preniesť pri dopravnej nehode zodpovednosť z vodiča na komunikáciu, súvislosť medzi kvalitou dopravnej infraštruktúry a nehodovosťou na cestách nemožno poprieť. Oficiálny podiel takto zavinených nehôd je síce len asi 0,6 percenta, no skutočnosť je radikálne iná…
Sto osemdesiat rizikových úsekov
Európska únia venuje bezpečnosti cestnej premávky mimoriadnu pozornosť. Komisia európskych spoločenstiev vydala Európsky akčný program bezpečnosti na cestách na obdobie rokov 2002 ‑ 2010. Tento program ako prioritné úlohy v oblasti bezpečnosti cestnej premávky ukladá členským štátom EÚ určovať nehodové lokality na svojich cestách a zároveň odstraňovať príčiny vzniku dopravných nehôd.
Slovenská správa ciest už roky sleduje takzvané kritické nehodové lokality, kde dochádza aj z dôvodu nevhodného riešenia komunikácie k dopravným nehodám častejšie ako inde. “Máme ich spolu asi 180, najnebezpečnejších je dvadsaťšesť sa kritických nehodových lokalít,” hovorí Vojtech Fajta, vedúci útvaru bezpečnosti cestnej premávky Slovenskej správy ciest. “Tieto úseky komunikácií zväčša zvádzajú vodičov k nesprávnej reakcii alebo ich náhle vystavujú stresovému konaniu.”
Typickým príkladom sú kolmé križovatky ciest prvej triedy mimo obcí, kde má každý z vodičov pocit, že je na hlavnej ceste. Pre nedanie prednosti v jazde tu dochádza ku kolíziám, a to dokonca aj v prípade, ak je jasne vyznačené, ktorý z nich má prednosť. Stresové sú aj odbočky z hlavných frekventovaných ciest bez odbočovacích prúdov, keď sa zablokuje doprava pri odbočovaní jediného vozidla.
Rovnako rizikové sú náhle zúženia štvorprúdových ciest. Riziko môže zvýšiť aj nedostatočné obmedzenie rýchlosti v niektorých zákrutách, najmä v takých, pri ktorých sa mení polomer zakrivenia. Vodiči nabiehajú do takejto zákruty i neprimerane rýchlo a následne sú nútení brzdiť, je mimoriadne nebezpečné najmä za dažďa alebo počas námrazy.
Nebezpečné staré križovatky
Častejšie ako inde sa odohrávajú dopravné nehody aj mimo svetelných križovatkách, ktoré síce majú samostatný odbočovať pruh, no nie sú vybavené aj samostatnou signalizáciu na odbočovanie. Tu dochádza ku kolíziám medzi odbočujúcimi vozidlami a vozidlami v priamom smere
Podľa Fajta si však budeme musieť zvyknúť, že takýchto križovatiek bude skôr pribúdať, ako ubúdať, pretože pri dnešnej intenzite dopravy by križovatky so samostatnými odbočovacími svetlami nestíhali prepúšťať potrebný počet vozidiel.
Problémové sú z pohľadu budúcnosti skôr nevhodne riešené staršie typy križovatiek s viacerými trojuholníkovými ostrovčekmi, ktoré majú veľký počet kolíznych bodov. Alebo problematické staré okružné križovatky, napríklad na bratislavskom Prístavnom moste. Či neslávne známy kruhový objazd v Poprade, kde neplatí pravidlo prednosti v jazde pre motoristov nachádzajúcich sa vnútri okruhu.
Niekedy je však dôvodom zvýšenej nehodovosti celkovo nevhodná organizácia dopravy. Typickým príkladom je Banská Bystrica, kde vytvorením pešej zóny neúmerne narástla hustota dopravy na hlavnom ťahu. Dnes sú v tejto stredoslovenskej metropole až dve opakujúce sa kritické nehodové lokality.
Úpravy nehodových úsekov zachraňujú životy
To, že štát nemôže alibisticky sústreďovať vinu za všetky dopravné priestupky len na vodičov, dokazujú veľmi efektívne úpravy niektorých nehodových úsekov. Napríklad keď sa spojazdnil nový diaľničný úsek od Piešťan do Trenčína, klesol počet dopravných nehôd medzi Novým Mestom nad Váhom a Trenčínom zo 133 na 30. Po vybudovaní okružnej križovatky v Šárovciach sa znížil počet nehôd zo sedemnástich ročne na dve. Ani jedna nehoda nebola zaznamenaná na novej okružnej križovatke v Senci, ktorá si pred prestavbou vyslúžila prívlastok križovatka smrti. Ročne tam bolo priemerne dvanásť ťažkých havárií, pričom na nej od roku 1993 o život prišlo až šesť ľudí. “Bezpečnosť cestnej siete je však aj otázkou peňazí. Tie najúčinnejšie opatrenia sú zväčša najdrahšie. Mám na mysli diaľnice. Vidíme, ako veľmi nám v tomto smere pomohli nové úseky. Veľa by sa však dalo dosiahnuť omnoho lacnejšími riešeniami. Napríklad zavedením blikajúceho zeleného svetla na križovatkách, ktoré dáva vodičovi viacej času na rozhodnutie o zastavení. Alebo inštaláciou špeciálnych radarov v obciach, ktoré by vodiča informovali o jeho okamžitej rýchlosti. Drahšia, no nevyhnutná bude v budúcnosti výstavba okružných križovatiek a malých šikán pomocou ostrovčekov, ktoré vodiči dôverne poznajú napríklad zo susedného Rakúska,” dodáva Fajta.
Čo robí vodičom najväčšie problémi
-
kolmé križovatky rovnako širokých ciest prvej a druhej triedy mimo obcí, kde má každý z vodičov pocit, že je na hlavnej ceste
-
odbočky z hlavných frekventovaných ciest mimo obcí bez samostatných odbočovacích prúdov
-
náhle zúženia štvorprúdových ciest
-
zákruty s nerovnomerným polomerom s neobmedzenou rýchlosťou
-
svetelné križovatky bez samostatnej svetelnej signalizácie pre odbočovanie
-
staršie typy križovatiek s trojuholníkovými ostrovčekmi
-
kruhové objazdy s neštandardnou prednosťou v jazde
-
úseky s vysokou intenzitou dopravy a nedostatočnou prejazdnou kapacitou